Ohlásená reštrukturalizácia gréckeho dlhu s 50% odpisom potvrdila to čo bolo jasné už rok a pol. Predstavitelia únie a MMF boli príliš optimistickí, keď posielali do Grécka úvery s tým, že sa to nejako spraví, hodnotil Juraj Karpiš z INESS pre Hospodárske noviny dňa 28.10.2011 opatrenia prijaté na summite EÚ.
Nočný summit prvýkrát priniesol reálne zmeny, ktoré môžu euro vrátiť na dobrú cestu.
Politici sa skoro dva roky báli urobiť zmeny, ktoré nakoniec schválili za jednu noc. Odpísanie gréckeho dlhu, vyššie nároky na kapitál v európskych bankách alebo účasť súkromného sektora na chybných investíciách z minulosti, sú prvým a zároveň aj nevyhnutným krokom k vyriešeniu dlhovej krízy v eurozóne. Politici si tak počas stredajšej noci kúpili čas. A čo je nezvyčajné, nekúpili si ho iba tupo za peniaze daňových poplatníkov, ale ponúkli aj riešenia, ktoré sami osebe kupujú trochu času. Dalo by sa povedať, že cena, ktorú Európania za stredajšiu noc zaplatia, mala po dlhom čase zmysel.
Bolo by však chybou myslieť si, že dlhová kríza je za nami. Systémový problém v samom srdci únie sa v žiadnom prípade nedá vyriešiť za jednu noc.
Rozbili klub nedotknuteľných
Asi najprelomovejším rozhodnutím zo stredajšej noci je priznanie skutočnosti, že Grécko nie je schopné splatiť to, čo si požičalo, a ani nikdy nebude. „Dohoda štátov s finančným sektorom o riadenom bankrote Grécka je dôkazom, že obidve strany si uvedomili, že len spolu môžu hľadať riešenia pre záchranu štátov aj bánk,“ tvrdí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. A nič na tom nemení ani fakt, že odpis polovice dlhu nahromadeného v súkromných bankách vôbec nie je odpisom polovice gréckeho dlhu a možno to nebude stačiť. „Odpis 50 percent hodnoty gréckych dlhopisov vo vlastníctve súkromných investorov je na spodnej hranici potrebného zníženia dlhov na zvládnuteľnú úroveň,“ upozorňuje hlavný analytik Patria Finance David Marek.
Dôležité je, že spolu s Gréckom padol aj mýtus o tom, že žiadny štát eurozóny nemôže zbankrotovať. Trhy sa už nemôžu vyhovárať, že niečo podobné sa nedalo predvídať, odteraz budú oveľa pozornejšie sledovať hospodárenie jednotlivých štátov a pozerať na prsty politikom. Za riešenie bude možné označiť až opatrenia, ktoré tvorbu dlhov zastavia. „Doteraz do nepopulárneho šetrenia dotlačili politikov až súkromné trhy,“ hovorí analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Z dlhodobého hľadiska toto môže byť jedno z najkľúčovejších rozhodnutí.
Ďalšie správne kroky
Kroky súvisiace s bankrotom Grécka boli iba povinnou jazdou, ktoré si toto rozhodnutie vyžadovalo. A kým nebudú dané presné postupy, čo sa bude robiť v krízových situáciách, keď niektorej veľkej banke začnú naozaj dochádzať peniaze, tak je ťažké ich hodnotiť. Je pritom škoda, že sa tieto veci nestihli konkrétnejšie dohodnúť už na tomto summite. Skúsenosti totiž ukazujú, že politici robia správne rozhodnutia až v momente, keď nie sú k dispozícii žiadne iné. A podobný stav sa zasa chvíľku nemusí opakovať.
Naozaj kľúčové na prekonanie dlhovej krízy sú riešenia, ktoré sa iba naznačili. Zavedenie „zlatého štandardu“, keď budú musieť štáty pod hrozbou trestov robiť rozumnú politiku, alebo vytvorenie eurokomisára, ktorý za toto bude zodpovedný, už vyzerá ako prvé ozajstné a dlhodobé riešenie.
Nejde o dane, ale o reformy
Ani to však ešte nebude stačiť. Ak by sa vlády iba začali správať zodpovedne, teda prestali míňať viac ako vyberajú na daniach a poplatkoch, Európa by sa okamžite ocitla v recesii. To by znížilo príjmy štátov a začal by sa roztáčať bludný kruh recesie a vládnych škrtov. „Navrhované opatrenia z posledného summitu musia byť sprevádzané štrukturálnymi zmenami v ekonomikách a fiškálnou konsolidáciu, ktorej uveria trhy,“ hovorí Palko. Inými slovami, politici musia vymyslieť stratégiu pre Európu. Nie však podobné fiasko, ako bola lisabonská stratégia, plná zbytočných cieľov, regulácie bez šance na úspech. Musí sa zaviesť skutočná politika inovácií v rámci únie. Tak, aby boli aj štáty s ružovým chvostíkom schopné predávať svoje tovary na svetových trhoch. Ak toho nebudú schopné, bohužiaľ, ľudia budú musieť ísť dole so svojimi platmi a životnou úrovňou.
Na tieto riešenia nepotrebujeme rovnaké dane alebo spoločné ministerstvo financií. Skôr treba spraviť rozhodnutie, ktorým smerom sa má Európa vybrať, vytvoriť pravidlá, ako tento smer dodržiavať a vyžadovať ich dodržiavanie. Ako to už jednotlivé štáty urobia, je na nich. „Zavedenie spoločných rozpočtových pravidiel, ktoré umožnia individualitu vo verejných financiách na úrovniach krajín, ale zároveň zabezpečia dodržiavanie euro rodinných pravidiel hospodárenia,“ hovorí analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.
Návnada pre Portugalsko
Stredajšie rozhodnutie má v sebe aj niekoľko nástrah. Eurozóna si musí dať pozor, aby sa riadený bankrot podľa vzoru Grécka nestal pre politikov modelom, ako sa zbaviť starých dlhov a začať si znova žiť nad svoje možnosti. „Tieto riešenia sa podľa mňa nebudú opakovať, pretože ide o riešenia smerom k stabilite eurozóny a ich opakovanie by bolo proti tomuto cieľu,“ dodáva Palko.
Peter Podstupka
Hospodárske noviny, 28.10.2011
