Podľa Martina Vlachynského z INESS, ak európske štaty dokážu zvártiť svoje dlhé roky trvajúce deficitné financovanie, nájdu odvahu ozdraviť finančný systém aj za cenu bolestivých bankrotov, zreformovať preregulované ponikateľské prostredie, tak by odchod najslabšieho článku mohol eurozónu posilniť. Ako ďalej uviedol pre Aktuálne.sk dňa 23.5. 2012, ak sa však nedostaneme z bludného kruhu, kde sa dlhy riešia novými dlhmi, situácia bude eskalovať.
Gréci hromadne vyberajú úspory z bánk. Do cudzích krajín presúvajú svoje peniaze aj boháči z iných krajín. Ak Grécko vystúpi z eurozóny, obavy o svoje peniaze môžu mať aj bežní ľudia v ďalších európskych krajinách.
„Vybieliť“ svoj účet a ukryť peniaze do bezpečia. Takto postupujú posledné dni radoví Gréci, ktorých straší odchod krajiny z eurozóny. Dôvod je jednoduchý. Ak by sa totiž eurá menili na drachmy, ich staronová mena by sa oslabila a ich nasporené peniaze by stratili hodnotu.
Banky, ktoré stoja a padajú na dôvere klientov, tak majú problém. Chýbajú peniaze, nemajú z čoho poskytovať úvery.
Strach o úspory
Ak by skutočne došlo k odchodu Grécka z eurozóny, mohlo by to vystrašiť aj občanov iných problémových krajín, varujú ekonómovia.
„Priemerný Španiel, ktorý by bol v priamom prenose v médiách svedkom odchodu Grécka z eurozóny a premeny gréckych úspor na drachmy, ktoré by vzápätí začali strácať svoju hodnotu, by asi nesedel doma, ale by šiel do banky pre hotovosť,“ hovorí analytik Next Finance Martin Prokop.
Analytik X-Trade Brokers Kamil Boros pripomína, že výstup Grécka z eurozóny môže spustiť nielen masové výbery vkladov v ďalších krajinách, ale aj prehĺbiť nedôveru na dlhopisových trhoch. Grécko by ešte eurozóna zrejme „rozdýchala“. „Chlieb sa z môjho pohľadu bude lámať v Španielsku a Taliansku,“ dodáva Boros.
Prípadné hromadné výbery by dokázala podľa Borosa vyriešiť Európska centrálna banka.
Ako sa všetko „vyvrbí“, bude podľa analytika Inštitútu INESS Martina Vlachynského závisieť predovšetkým od politikov.
„Ak európske štaty dokážu zvártiť svoje dlhé roky trvajúce deficitné financovanie, nájdu odvahu ozdraviť finančný systém aj za cenu bolestivých bankrotov, zreformovať preregulované ponikateľské prostredie, tak by odchod najslabšieho článku mohol eurozónu posilniť. Ak sa však nedostaneme z bludného kruhu, kde sa dlhy riešia novými dlhmi, situácia bude eskalovať,“ hovorí Vlachynský.
Boháči a ich úspory
Obavy, že sa euromena zosype, majú bohatí obyvatelia starého kontinentu. Tí zo strachu, že sa zo dňa na deň prídu o svoje milióny, presúvajú peniaze do zahraničia. Úspory posielajú za hranice najmä Španieli, Belgičania, Taliani. Peniaze končia v overených bankových prístavoch vo Švajčiarsku, ale aj vo Veľkej Británii a Nemecku.
Obavy o svoje peniaze majú aj Francúzi. Tých však netrápi len osud euromeny, ale aj nový prezident François Hollande, ktorý pred voľbami sľuboval extrémne vysokú daň pre zámožných Francúzov. Tí by mali z príjmov vyšších ako milión eur zaplatiť až 75-percentnú daň.
Stanislava Luppová
