Možnosť rozpadu samozrejme stále existuje a nezmizla len preto, že európski predstavitelia tvrdia opak, uviedol na margo eurozóny Juraj Karpiš z INESS pre Aktuality.sk dňa 29.6. 2012.
Hrozba rozpadu eurozóny tu je. Nezmizla len preto, že európski predstavitelia tvrdia opak. Povedal pre spravodajský portál Aktuality.sk v súvislosti s prebiehajúcim summitom EÚ ekonomický analytik INESSu Juraj Karpiš.
„Súhlasím s prezidentom EÚ Van Rompouy, že sa jedná o krok, ktorý prispieva tomu, že projekt eura sa stáva „nezvratným“. Na rozdiel od neho, to však nepovažuje za výhodu, ale hrozbu, keďže takéto kroky iba zvyšujú náklady a dramatickosť prípadného rozpadu menovej únie. Možnosť rozpadu samozrejme stále existuje a nezmizla len preto, že európski predstavitelia tvrdia opak,“ skritizoval správanie lídrov EÚ pre Aktuality.sk Juraj Karpiš. Ten dlhodobo kritizuje kroky šéfov EÚ v súvislosti s riešením hospodárskej a finančnej krízy.
Blížime sa k dlhovej únii
Niektoré kroky EÚ podľa neho smerujú k vytvoreniu tzv. dlhovej únie: „Rozhodnutie požičiavať z ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus) nie problematickým krajinám, ale priamo bankám v týchto krajinách vnímam ako zásadný krok k dlhovej únii. Znamená totiž, že za minulé zlé rozhodnutia lokálnych súkromných bánk a miestneho štátneho regulátora nezaplatia len obyvatelia týchto krajín, ale všetci obyvatelia eurozóny. Poskytovanie úverov z ESM priamo nesolventným bankám namiesto krajín radikálne znižuje kvalitu a vymožiteľnosť pohľadávok ESM. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť vysokých nákladov pre slovenské verejné financie vyplývajúce z podielu Slovenska v tejto akciovke.“
Škoda, že banková únia nebola v r. 2001
Predbežná dohoda o vytvorení bankovej únie pomôže podľa Karpiša krajinám, ktoré majú v bankových sektoroch obrovské straty, ktoré vyplynuli z eurom nafúknutých bublín v nehnuteľnostiach a iných aktivitách: „Štátny regulátor nezvládol svoju funkciu a dopustil ohrozenie vkladov obyvateľstva nezodpovedným správaním bánk napríklad v Španielsku, Írsku ale aj Francúzsku. Slováci môžu len ľutovať, že takýto fond umožňujúci prehodiť lokálne straty na ostatné Európske krajiny neexistoval v roku 2001, keď sme naše banky museli zachraňovať z vlastných vrecák, čo nás stálo vyše 10% HDP. Banková únia súčasné problémy nevyrieši iba existujúce straty prerozdelí v rámci Európy.“
