Dňa 5.10. 2012 vyšiel Jánovi Dingovi z INESS autorský článok na spravodajskom portáli Finweb na tému konsolidácia verejných financií.
Skoro celú ťarchu konsolidácie verejných financií ponesú firmy a daňoví poplatníci.
Európa sa už štvrtý rok trápi s dlhovou krízou, ktorá neobišla ani Slovensko. Zabrzdenie hospodárskeho rastu a vysoké deficity si vyžadujú konsolidáciu verejných financií. Problém sa nevyhol ani Slovensku.
Naša vláda vyjadrila odhodlanie znížiť deficit v budúcom roku pod hranicu 3% HDP, k čomu nás zaväzuje Pakt stability a rastu.
Akým spôsobom však tento cieľ dosiahnuť? Vláda mala na výber medzi zvyšovaním príjmov (resp. daňovo-odvodového zaťaženia) a škrtaním výdavkov, prípadne kombináciou oboch týchto opatrení. Minister financií na jar avizoval, že tretina konsolidácie prebehne na strane výdavkov a dve tretiny štát vyberie zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia.
Z analýzy schválených opatrení vyplýva, že vláda plánuje v budúcom roku vybrať od daňových poplatníkov skoro 2 miliardy eur navyše, škrty na výdavkovej strane sú však zatiaľ skôr symbolické. Vláda síce hovorí o šetrení a viazaní výdavkov, doteraz však nie je jasné, v akých oblastiach, a najmä v akej výške plánuje zredukovať štátne výdavky. Zatiaľ sa teda zdá, že skoro celú ťarchu konsolidácie ponesú firmy a daňoví poplatníci.
Konsolidácia ≠ zvyšovanie daní
Vláda plánuje zlepšiť cash-flow verejných financií znížením odvodu do II. piliera (z 9% na 4%) a jeho otvorením, čo by malo budúci rok priniesť dodatočné zdroje vo výške 700 miliónov eur. Stúpať bude aj daň z príjmu právnických osôb a sadzba pre vyššie príjmy fyzických osôb (celkový plánovaný prínos okolo 400 miliónov eur), maximálne vymeriavacie základy pre odvody (125 miliónov) a záťaž pocítime aj pri úprave ďalších poplatkov a mimoriadnych odvodov (zodvodnenie dohôd, zvýšenie odvodov pre živnostníkov, vyššie zdanenie cigariet a hazardu, zvýšenie dane za registráciu motorového vozidla, mimoriadne odvody bánk a regulovaných firiem).
Zlepšovať bilanciu verejných financií zvyšovaním príjmov sa však nedá robiť donekonečna. Príjmová konsolidácia nevyhnutne naráža na zmeny v očakávanom hospodárskom raste. Uplynulo sotva pár týždňov od ohlásenia pripravených zmien a minister hlási, že v rozpočte chýba ďalších 233 miliónov. Najmä v čase krízy takéto riešenie zvyšuje motiváciu firiem a pracujúcich optimalizovať svoje daňové bremeno, pričom v niektorých prípadoch môže mať pre prežívajúci biznis aj likvidačné následky. Viaceré štúdie sa zhodujú, že konsolidácia s väčšou váhou na znižovaní výdavkov ako na zvyšovaní príjmov zmierňuje negatívne následky pre ekonomiku a predstavuje zdravý základ pre budúci rast.
Je teda spôsob, ktorý naša vláda zvolila na konsolidáciu verejných financii, nevyhnutný? V nedávnej histórii existujú príklady úspešnej konsolidácie na strene výdavkov, najmä z radov pobaltských krajín.
Ján Dinga, analytik INESS
