Podľa Radovana Ďuranu z INESS sa výrazne plytvá v samotnom školstve. Ako povedal pre TVNoviny.sk dňa 23.10. 2012, pri pohľade na to, aký podiel peňazí smeruje na vzdelávanie z balíka, ktorý reálne štát vyberie na daniach či odvodoch, patríme medzi mimoriadne štedrých podporovateľov škôl.
Ak podľa porovnaní dávame na školstvo malý podiel z našich peňazí, niekam musíme dávať priveľa.
Učitelia sú nespokojní s platmi a chystajú ďalší štrajk, počas ktorého deti možno opäť nevpustia do škôl.
Dôvodom chystaného štrajku je i to, že na školstvo ide podľa medzinárodných porovnaní z verejných peňazí príliš malý podiel peňazí.
Ak dávame primálo na vzdelávanie, logicky sa vynára otázka, kam posielame priveľa?
V krátkom období sa objavili dva názory, že nadhodnotený môže byť sektor bezpečnosti, teda napríklad polícia.
Zaznieva však aj tvrdenie, že učitelia doplácajú na neporiadok v, v školstve kde plytvá zdrojmi.
Miliardy eur
Na vzdelávanie by malo v tomto roku smerovať 2,43 miliardy eur cez rozpočet ministerstva školstva a ďalšie milióny eur cez zdroje miest a obcí prevádzkujúcich materské školy.
Pri predpokladanom tohtoročnom hrubom domácom produkte by išlo zhruba o štyri percentá HDP.
Švédsko, ktoré neraz zvykne byť označované za vzor v prístupe ku školstvu, podľa niektorých odhadov prispieva do tejto oblasti takmer ôsmimi percentami z hrubého domáceho produktu.
Mohlo by to byť napríklad preto, že Švédi „lejú“ menej peňazí do bezpečnosti. A neplatí to len o Švédsku, ale aj o mnohých iných krajinách.
Bývalý tajomník ministra školstva Eugena Jurzycu Marián Zachar vypočítal, že práve oblasť bezpečnosti je na Slovensku podporovaná viac, než je v Európe bežné.
Čiastočne by tento predpoklad mohol potvrdzovať aj pohľad na počet policajtov.
Vo Švédsku s 9,5 miliónmi obyvateľov bolo v roku 2007 podľa Eurostatu necelých 17 900 „police officers“, Slovensko s 5,4 miliónmi obyvateľov ich malo až 14 100 (reálne máme policajtov viac než 20-tisíc, učiteľov základných a stredných škôl asi 63-tisíc a ďalších asi 10-tisíc učí na vysokých školách).
Zachar síce nepotvrdil, že by sme mali priveľa policajtov, ale na svojich zisteniach trvá. „Každopádne je pravda, že podľa Eurostatu sme na verejný poriadok a bezpečnosť dali v roku 2010 väčší podiel z HDP, než bol priemer EÚ,“ poznamenal pre TVNOVINY.sk.
“Peniaze sú, akurát vláda na školstve šetrí a dáva neadekvátne veľa peňazí do iných oblastí – konkrétne do zdravotníctva a polícii,“ vyjadril sa vo svojom blogu na e-trende otvorenejšie Stanislav Boledovič, ktorý sa taktiež opiera o niektoré dostupné štatistiky.
Čo na to ministerstvá?
Ministerstvo školstva je v ukazovaní prstom na vinníka, ktorý učiteľov oberá o peniaze, opatrné. Peňazí by síce privítalo viac, ale odkiaľ majú pochádzať, vraj nie je jeho starosťou.
„Ministerstvu školstva neprináleží posudzovať výšku finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti v ostatných rezortoch,“ odpísal hovorca Michal Kaliňák.
Ministerstvo vnútra neodmietlo, že by sme mali viac policajtov než v iných štátoch. Sú však vraj využívaní v rôznejších situáciách.
„Slovenskí policajti majú širšie postavené úlohy ako iné krajiny – napr. v oblastiach trestného konania alebo správnych agend, železničnej polície, ochrany ústavných činiteľov,“ reagovalo.
Všetko naopak
Analytik z pravicového inštitútu INESS Radovan Ďurana však celý problém vidí inak. Podľa neho sa výrazne plytvá v samotnom školstve.
Výšku HDP nepovažuje za vhodný ukazovateľ pre Slovensko.
Pri pohľade na to, aký podiel peňazí smeruje na vzdelávanie z balíka, ktorý reálne štát vyberie na daniach či odvodoch, patríme podľa Ďuranu medzi mimoriadne štedrých podporovateľov škôl.
Kým EÚ v priemere poskytovala v roku 2010 na vzdelávanie zo spomínaných zdrojov 13,8 percenta, Slovensko až 15,8 percenta.
Aj Boledovič vidí v školstve rezervy.
Veľavravné je i to, že v krajine je až okolo 650 škôl, ktoré majú nanajvyš 50 žiakov. A každá potrebuje svoju budovu, riaditeľa či upratovačku.
Miro Grman
