Martin Vlachynský z INESS v rozhovore pre Hospodárske noviny dňa 24.5.2013 hodnotil odvod do jadrového fondu.
Odvod do jadrového fondu nemá logiku. Štát by mal platiť za likvidáciu jadra z rozpočtu.
Je podľa vás limit na odvod do jadrového fondu správnym krokom a pomôže priemyslu?
Zavedenie stropu pomôže veľkým odberateľom, ale zároveň znevýhodní malé firmy. Vláda by mala pri zavedení stropu jasne povedať, o koľko klesnú príjmy jadrového fondu.
Prečo je vlastne poplatok nastavený na spotrebu?
Odvod nemá logickú súvislosť s odobratým množstvom elektriny. Vyradenie jadrových elektrární má takmer identické náklady bez ohľadu na to, koľko elektriny vyrobila. Odvod teda predstavuje formu skrytej dane.
Čím by ste túto daň nahradili?
V prípade nových jadrových elektrární by mal náklady na ich likvidáciu v plnej miere platiť súkromný majiteľ. Mal by si ich zakalkulovať do nákladov už pri výstavbe, už dnes existuje variabilný príspevok 5,95 percenta z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovej elektrárni a ročný fixný poplatok vo výške 13,4 tisíca eur za každý megawatt inštalovaného výkonu. V prípade socialistického dedičstva sa jedná o spoločenskú záťaž, ktorú by bolo transparentnejšie preniesť priamo do rozpočtu.
Oplatí sa vôbec energia z jadra pri súčasných nízkych cenách elektriny a vysokých nákladoch na likvidáciu jadrových zariadení?
Súčasná situácia je veľkým varovaním pred bezhlavým púšťaním sa do nových energetických projektov, ktoré v prípade, že si ich na bedrá prevezme štát, môžu znamenať obrovskú finančnú záťaž pre nasledujúce dekády. Príkladom je plánovaná výstavba v Jaslovských Bohuniciach.
