Zdravotníctvo:
Štát v zdravotníctve neplatí za výsledok
Martin Vlachynský, INESS:
,,Je pravda, že v slovenskom zdravotníctve je veľká kapitálová diera v porovnaní s Českou republikou a ďalšími európskymi krajinami. Zároveň ale keď zdroje sú, máme problém ich minúť.”
Celý článok zo dňa 4.3.2024 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik.sk, tu.
INESS: Na vŕšku – poplatky v zdravotníctve s Henrietou Tulejovou
Ozdravme.sk uverejnilo dňa 4.3.2025 rozhovor s sa analytikom Martinom Vlachynským.
Celý rozhovor si môžete vypočuť tu.
Čakanie na operáciu sa dá výrazne skrátiť cestou za hranice. Kde vás zoperujú najrýchlejšie?
Matej Bárta, INESS:
,,V súčasnosti pri mnohých výkonoch čakacie doby ani nepoznáme. Ich sledovanie by tak bolo zaujímavé aj čisto z analytického hľadiska, pre lepšie pochopenie toho, ako na tom sme. Ak sa implementácia politiky podarí, popri DRG môže ísť o zaujímavý nástroj aj na meranie výkonnosti jednotlivých nemocníc.”
Celý článok zo dňa 5.3.2024 si môžete prečítať na Pravda.sk, tu.
Trh práce:
Priemerná nominálna mesačná mzda
Radovan Ďurana, INESS:
,,Mnoho podnikov uzavrelo prevádzku alebo ukončilo, a to je tiež dôležitou príčinou toho poklesu zamestnancov vo výrobnom sektore, snáď tými nižšími energiami sa ten pokles zastaví.
To sa teraz naposledy udialo zvýšením zdravotných odvodov, čo sa môže prejaviť v nižšej čistej mzde zamestnancov a už vieme, že ministerstvo financií pripravuje zvyšovanie daní z príjmov pre fyzické osoby, čo tiež môže obmedziť rast platov, aj keď tých lepšie zarábajúcich.”
Rádio Expres (4.3.2024)
Ženy zarábajú menej ako muži! Prečo sú v platoch rozdiely? Je menej peňazí trest za materstvo?
Radovan Ďurana, INESS:
,,Slovensko má jednu z najdlhších rodičovských dovoleniek v Európe. Ekonomická neaktivita do troch rokov dieťaťa je dlhá a znamená riziko ujdenia kariérneho vlaku. Častá kombinácia dvoch detí za sebou znamená výpadok 5 až 6 rokov.
Rodiny dostávajú vysokú podporu od štátu, ktorá pri dvojdetnej rodine vygeneruje viac ako 90 000 eur za 5 rokov. To motiváciu zostať doma zvyšuje.
Za kľúčové opatrenie považujem skrátenie rodičovskej dovolenky. Ženám nepomôžu zvyšovať ich plat kvóty, ale viac ich kvalifikovanej práce.
Po prvé princípom solidarity – muži so mzdami nad 1,25 násobok priemernej mzdy prispievajú ženám na vyššie penzie. Za druhé, ženy síce platia nižšie odvody, ale dôchodok poberajú podstatne dlhšie. V oblasti dôchodkového poistenia tak stojí za úvahu zaviesť rodinno-partnerský dôchodok, ako je to v niektorých krajinách. Žena je tak odmenená za čas strávený s rodinou z dôchodku manžela, ktorý viac pracoval a zarábal.”
Celý článok zo dňa 5.3.2024 si môžete prečítať na Pluska.sk, tu.
MENEJ HODÍN PLAT ROVNAKÝ
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Štvordňový pracovný týždeň by mal byť zamestnanecký benefit dohodnutý medzi firmou a zamestnancom. Nie verejná politika, o ktorej rozhoduje vláda a hlasuje sa v parlamente.
Trh práce, ľudia a firmy sú príliš rozdielne na to, aby sme mohli plošne rozhodovať o znížení odpracovaných dní o 20 percent pre všetkých.”
Celý článok zo dňa 7.3.2024 si môžete prečítať na TREND.sk, tu.
Štvordňový pracovný týždeň majú niektorí na Slovensku už dnes
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Málokto si uvedomuje, že dovolenky a štátnych sviatkov je toľko, že vystačia skoro na jeden deň v každom týždni roka.
Všetci chceme vyššie mzdy za menej práce. To vysvetľuje, prečo je téma štvordňového pracovného týždňa taká mediálne populárna. Už menej to ale ospravedlňuje emócie, ktoré sa pri diskusiách o nej objavujú. Tie potom bránia racionálnej argumentácii a zváženiu všetkých problémov tohto populárneho návrhu.
Silné emočné reakcie sa objavili napríklad po tom, keď sme upozornili na skutočnosť, že už dnes časť zamestnancov na Slovensku môže v priemere odpracovať štyri dni do týždňa. Máme síce 40-hodinový pracovný týždeň, ale rovnako majú zamestnanci právo na množstvo plateného voľna.”
…
Celý článok zo dňa 7.3.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.
Z EÚ prichádzajú nové pravidlá o platoch. Ženy si budú vedieť skontrolovať, či zarábajú rovnako ako muži
INESS:
,,Priemerná mzda na skrátený úväzok v roku 2022 u žien dosiahla 827 eur. Priemerný skrátený úväzok ženy predstavuje 94 h mesačne, pričom plný úväzok 142 hodín. Slovenské ženy tak pracujú priemerne na dvojtretinový úväzok, čo naznačuje, že mzdová úroveň je príliš nízka, aby umožňovala širší výskyt polovičných úväzkov.”
Celý článok zo dňa 8.3.2024 si môžete prečítať na Pravda.sk, tu.
Ekonomika:
Pomáhame dostatočne?
Martin Vlachynský, INESS:
,,Nám tu vlastne prišlo v podstate 120 000 nových ľudí, z toho 37 000 je detí, je výraznou vzpruhou, ktorú možno nepocítime dnes, ale ak tu tie deti ostanú, tak za 15-20 rokov to bude preto to hospodárstvo veľmi zaujímavé.
Ak si prerátame tých 39 000 ľudí s tou priemernou mzdou, tak ročne na odvodoch a dani z príjmu zaplatia okolo 200 000 000 a zhruba ďalších 60 000 000 ročne na DPH.”
,,Aj keby rovno zmizli všetci Ukrajinci, ukrajinskí utečenci zo Slovenska. Tak práve týmto matkám osamelým s deťmi, s postihnutými deťmi, ktorí sa starajú o starých rodičov, by to prakticky nejak nepomohlo, pretože ten sociálny systém by sa tým nezmenil, stále by ostal rovnaký, čiže my musíme pozerať na to, ako zmeniť tento systém tak, aby sa cielil na tých najchudobnejších, najzasiahnutejších.”
STV1 (4.3.2024)
Školstvo:
Úspešné príklady vzdelávania chudobných detí
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Slovenské školstvo má problém vzdelávať deti postihnuté generačnou chudobou. Máme 50 škôl, kde sa 20-tisíc detí nenaučí ani základné gramotnosti. Potvrdzujú to aj PISA výsledky, podľa ktorých má u nás socioekonomické zázemie silný vplyv na výsledky detí. Netreba si klamať, je to náročná úloha. Ale nie je nevyriešiteľná. Slovensko nie je jedinou krajinou na svete, kde existuje tento problém. Množstvo projektov a experimentov v zahraničí ukázalo, čo funguje a čo nie.
Politikou založenou na dôkazoch je napríklad „učenie na správnej úrovni“ (Teaching at the Right Level). V školách sa často deje, že deti z chudobného prostredia začnú zaostávať už v prvých rokoch vzdelávania. Toto zaostávanie sa ďalej nabaľuje ako snehová guľa, ale školská mašinéria musí ísť ďalej, lebo štátne kurikulum. Tento problém sa snaží zmierňovať nová obsahová reforma školstva, ktorá rozdelila základnú školu namiesto dvoch stupňov na tri cykly a v rámci nich dala väčšiu voľnosť prehadzovať učivo. To však zďaleka nestačí.”
…
Celý článok zo dňa 7.3.2024 si môžete prečítať na DenníkN.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.
Podnikanie a regulácie:
Desaťtisíce Slovákov fungujú v pasci podnikania z donútenia. Štát to ide dôkladne analyzovať
Martin Vlachynský, INESS:
,,Štát by musel nakresliť veľmi komplikované pravidlá a zákonite by nimi vylial z vaničky nielen vodu, ale aj dieťa a vaničku ešte aj rozbil. Natlačenie živnostníkov do zamestnaneckého pomeru pritom reálne nerieši žiaden problém okrem snahy zdaniť túto skupinu ľudí viac.
Veľká časť odberateľov pracuje s daným rozpočtom na projekt a je im jedno, či to zaplatia živnostníkovi ako faktúru alebo zamestnancovi ako superhrubú mzdu. Pre odberateľov je zaujímavá skôr flexibilita, ktorú živnostníci prinášajú. Zákonník práce predstavuje pre nich obrovský náklad.”
Celý článok zo dňa 7.3.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.
ANALÝZA TÝŽDŇA: Z 1000 najrýchlejšie rastúcich firiem je jedna zo SR
Martin Vlachynský, INESS:
,,Samotná EÚ výrazne zaostáva najmä za Spojenými štátmi, ale aj Áziou. Takzvaných ‚jednorožcov‘, teda startupov, čo prekročili hodnotu miliardy dolárov, je v EÚ menej ako v Indii. USA sú v tomto v úplne inom vesmíre. Dôvodom je aj to, že kedykoľvek príde nová technológia, prvou snahou EÚ je ju čo najviac zregulovať.
Úspešný startup nevznikne tak, že podnikateľský nápad obhádžete peniazmi. Skôr to má opačný efekt – európske startupy lovia potom viac eurofondy ako zákazníkov.
Musíte mať prostredie, v ktorom sa ľudia neboja riskovať a púšťať do podnikateľských projektov, a ktoré im to dovolí. To znamená priaznivé daňové podmienky, flexibilný zákonník práce, dobré nastavenie vlastníckych práv, fungujúce kapitálové trhy, ale aj naklonených politikov. Toto sa málo darí v EÚ a ešte menej na Slovensku.”
Celý článok zo dňa 9.3.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.
Európska únia:
Členstvo v EÚ zaisťuje Slovensku prosperitu, tvrdia analytici. Alternatíva nie je, brzdou sú chýbajúce reformy
Radovan Ďurana, INESS:
,,Možnosť podnikať na spoločnom trhu výrazne rozšírila priestor pre slovenských exportérov, ale rovnako tak sa značne rozšírili regulačné podmienky. Keď sa pozrieme na podmienky na podnikanie v 90. rokoch minulého storočia a po vstupe do EÚ, došlo k výraznému zlepšeniu.
Väčšinu tohto obdobia sme mali na Slovensku ľavicovo populistické vlády, ktoré nemajú v popise práce podporu ekonomického rastu. Ekonomická úroveň SR bola na začiatku výrazne vyššia a rýchlejšieho súpera, ktorý sa tiež zlepšuje, sa ťažko dobieha.
Rýchly rast Poľska, ale aj stabilný rast Česka ukazuje, že spoločná mena nie je tým skutočným rozdielovým faktorom. Euro nezmenilo situáciu na ekonomickej mape eurozóny, juh vrátane Slovenska stále výrazne zaostáva.”
Celý článok zo dňa 9.3.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Ostatné:
Rusko ekonomicky rastie viac ako bohaté krajiny!
Juraj Karpiš, INESS:
,,Ak nejaký politik zamestná na úrade celú svoju rodinu, ktorá bude počas pracovnej doby iba popíjať kávičku a nerobiť prakticky nič”
Celý článok zo dňa 4.3.2024 si môžete prečítať na SME.sk, tu.
Ukrajinci sa na Slovensku podľa sociológov cítia prijatí
Martin Vlachynský, INESS:
,,Keď sa porovnáme s inými európskymi krajinami, tak na jednej strane môžeme povedať, že aj keď to prerátame samozrejme na obyvateľov Slovenska, ten príchod ukrajinských utečencov bol o niečo významnejší ako napr. V Maďarsku alebo v Rumunsku. Na strane druhej zároveň vidíme, že Poľsko, Česká republika alebo Nemecko je ich dokázali prilákať oveľa, oveľa viac.
Určite tam zohráva úlohu aj to, že ako v Poľsku, tak v Česku tá ukrajinská komunita bola oveľa väčšia už pred samotnou vojnou a samozrejme ľahšie sa prichádza do krajiny, kde máte nejaké kontakty a máte nejaké zázemie, do ktorého viete nastúpiť. Čo teda najmä v prípade Česka a Poľska bolo určite zaujímavým faktorom, ale zároveň to môže byť aj dané tým, ako ľahko sa v danej krajine vedia títo ľudia zapracovávať do života, či už teda pracovného života, nastúpiť do školy a pod. Čo akože u nás sa takisto darí, ale nie je to možno až také úspešné, ako to v Českej republike a v Poľsku napr. už len, keď sa pozrieme na to, ako boli prijatí ukrajinskí zdravotníci, tak napr. Česká republika má, mala a má program Ukrajina, ktorý vyslovene sa snažil, aby čo najhladšie nabehli do toho procesu, kdežto u nás to nejakú dobu trvalo, kým sa vymysleli nejaké dočasné riešenie, aby napr. ukrajinské zdravotné sestry a pod. sa vedeli nejakým spôsobom uplatniť a doteraz sú s tým spojené problémy.”
…
Rádio Slovensko (5.3.2024)
