Dôchodky:
Štát trpí za predčasné penzie hneď trikrát. Príde ďalšia vlna, priznáva pre HN ministerstvo
Radovan Ďurana, INESS:
,,Posledná úprava predčasného dôchodku bola navrhnutá veľmi štedro, a teda draho.
Pridajme k tomu ešte štvrtý efekt – na viac predčasných penzistov sa bude vyplácať trinásty dôchodok.
Vláda plánuje limitovať možnosť extra predčasného dôchodku len na konkrétne rizikové stupne zamestnaní, negarantuje ho automaticky každému, kto platil odvody 40 rokov
Týmto ľuďom však nebudú krátiť dôchodok. Môžu to tak urobiť na základe toho, že zamestnávateľom s náročnými povolaniami zvýšia odvodové zaťaženie. Niečo za niečo.”
Celý článok zo dňa 11.3.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Vyplácanie rodičovských dôchodkov
Radovan Ďurana, INESS:
,,Pretože rodičia sú vlastne celý pracovný život dotovaní prostredníctvom daňového bonusu, prídavku na dieťa, majú dodatočné príjmy, takže tá dávka ako keby nemá určenie, a preto by mala byť zrušená. Problém ale nesystémových sociálnych dávok je, že sa veľmi ťažko rušia.”
Rádio Expres (11.3.2024)
Ondruš sa obul do druhého piliera: Ľudí oberá o desiatky eur na penzii. Čo spraví? Zruší ho?
INESS:
“Braňo Ondruš už ohlásil prípravu zmien druhého piliera. Že to nie je osoba, na správnom mieste, ilustruje už táto časť jeho textu. Prečo ľudia preferujú jednorazový výber (pri dnes stále relatívne malých nasporených sumách) pred mesačným dôchodkom nie je kvôli jeho potenciálne nízkej mesačnej výške
Prvým faktorom je doba sporenia. 2. pilier je dlhodobé sporenie. To znamená, že čím dlhšiu dobu si sporíte, tým viac času majú vaše úspory na zhodnotenie. Dôležitým faktorom je zložené úročenie a teda úroky z úrokov (je často označovaný aj ako ja ôsmy div sveta). To znamená, že úspory, ktoré sú na sporiacom účte, rastú nie len z dôvodu pribúdajúcich príspevkov, ale aj z dôvodu úrokov. Zároveň 2. pilier od vzniku čelil mnohým zmenám a aktuálne má už iné nastavenia ako mal pôvodne (napríklad zníženie odvodov, presun z akciových fondov do dlhopisových a podobne). Teda ďalší každý dôchodca bude mať dôchodok u 2. piliera vyšší keďže si v 2. pilieri bude sporiť 25, 30 či 40 rokov (za predpokladu že si sporí vo vhodnom fonde).”
Celý článok zo dňa 13.3.2024 si môžete prečítať na Pluska.sk, tu.
Niekomu tu zavoňal druhý pilier
Marin Vlachynský, INESS:
,,Vláda sa môže pokúsiť II. pilier rozleptať a následne dať sporiteľom ponuku, ktorá sa neodmieta – ich peniaze „zachrániť“ v Sociálnej poisťovni.
V posledných dňoch sa zjavilo viacero mediálnych vyjadrení o potrebe zmeniť II. dôchodkový pilier, či už od predstaviteľov politickej mimovládky Jednota dôchodcov, alebo štátneho tajomníka Branislava Ondruša.
Nemalo by nás to prekvapiť. Pre vlády Smeru bol II. pilier vždy tŕňom v oku a zasadili mu mnoho rán. Najťažšími bolo zníženie príspevkov na menej než polovicu v roku 2012 a presun sporiteľov do dlhopisových fondov, ktorým ich vláda pripravila o niekoľko miliárd eur výnosov. Aj aktuálna vláda začala rovno tým, že opäť znížila príspevky.”
…
Celý článok zo dňa 17.3.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.
Životné prostredie:
Slovensko by sa malo pri dekarbonizácii zamerať najmä na znižovaní emisii skleníkových plynov
Radovan Ďurana, INESS:
,,Ide nám o zníženie emisií, pretože majú vplyv na otepľovanie. No rozumiem, že Európska komisie chce tlačiť štáty do OZE. Pretože niektoré z nich môžu zvoliť takú jednoduchú cestu ako napríklad prestanem ťažiť hnedé uhlie a spaľovať ho alebo dekarbonizujem niektoré podniky. To je nízko visiace ovocie s vysokou hodnotou za peniaze. Komisia však už predstavila plán, ako sa dostať k 90 % zníženiu emisii v roku 2040. Na to treba OZE, bez nich to nepôjde.
Mať menej veľkých projektov je omnoho efektívnejšie.. Kým by sme sa prepracovali k tomu zníženiu emisií cez rekonštrukcie domov, trvalo by to strašne dlho a stálo strašne veľa peňazí. A je otázka, či by sme vôbec mali ľudí, ktorí by to mohli v takom veľkom počte robiť, pretože remeselná sila jednoducho chýba. Oproti roku 2021 potrebujeme znížiť emisie o 8 mil. ton a tým, že sa vypli Nováky a budúci rok sa vypnú Vojany, tak to je menej o 1.3 mil. tony. Potrebujeme riešiť 6,7 mil. tony a ak by sme sa dostali k tomu najdôležitejšiemu projektu na Slovensku, dekarbonizácii dvoch pecí v US Steel, tak by sme tú potrebu zredukovali na 2,2-2,5 mil. tony. K nej bude dochádzať aj prirodzene v priemyselnom sektore, ktorý je nútený permanentne znižovať emisie a zvyšovať efektivitu. Zároveň k nej bude dochádzať viac-menej prirodzene aj postupným zatepľovaním domov. Zároveň sa trochu otepľuje, cítime to aj na spotrebe plynu, aj to samo osebe prispieva k znižovaniu emisií. Takže myslím si, že tento cieľ by sme mali byť schopní dosiahnuť, ale kľúčové bude, či sa podarí výmena pecí v US Steel.”
…
Celý článok zo dňa 11.3.2024 si môžete prečítať na Slovgas.sk, tu.
Zdravotníctvo:
Nemocnice dlhujú 415 miliónov eur Sociálnej poisťovni
Martin Vlachynský, INESS:
,,Tým, že je štátna, je malá šanca, že sa bude voči neplateniu odvodov štátnymi nemocnicami aktívnejšie brániť. Zároveň sociálne odvody predstavujú veľkú výdavkovú položku nemocníc, takže je prirodzené, že dlhy vznikajú primárne tu.
Štátna poisťovňa podnikajúca kroky proti štátnej nemocnici? Ktorý riaditeľ by sa k takémuto niečomu odvážil?
V tomto prípade je to ale len okruh s nulovým konečným výsledkom. Štát buď peniazmi z daní zadotuje Sociálnu poisťovňu, alebo tie peniaze dá nemocniciam a tie ich dajú Sociálnej poisťovni. Jednorazové oddlženie ale nič nezmení na samotnom priebežnom zadlžovaní nemocníc.
Štátne nemocnice týmto získavajú na trhu práce značnú výhodu, keď za svojich zamestnancov de facto nemusia platiť sociálne odvody, čo si napríklad súkromné nemocnice alebo ambulancie dovoliť nemôžu.”
Celý článok zo dňa 11.3.2024 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik.sk, tu.
Štát pred vyše 20 rokmi presunul správu 28 regionálnych nemocníc do rúk samosprávnych krajov
Martin Vlachynský, INESS:
,,Ako dať viac kompetencií, ak je dať viac zdrojov krajom na to, aby mohli riešiť zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Vidíme už prvé lastovičky, Banskobystrický kraj, niektoré ďalšie, ktoré sa snažia napr. vytvárať ambulancie, snažia sa nejakým spôsobom manažovať ten systém, ale je to v podstate trošku taká partizánčina. Ten štát im nedáva k tomu nástroje.”
Celú reportáž zo dňa 12.3.2024 si môžete vypočuť na stvr.sk, tu.
Ak sa nezvýšia zdroje pre ambulantný sektor, ambulancie zavedú poplatky
Martin Vlachynský, INESS:
,,Napriek tomu, že v rámci celej jeho reformy to bola drobnosť, dá sa povedať, že išlo o najviac citlivú vec. Ja neviem, či v slovenskom zdravotníctve je politicky niečo citlivejšie ako poplatky.”
Zdravotnícke noviny (14.3.2024)
Čo očakávajú od nového šéfa ÚDZS experti a zdravotníci?
Martin Vlachynský, INESS:
,,A síce stane sa nezávislým dozorcom a rozhodcom v otázkach kvality v zdravotníctve z hľadiska medicínskeho, ale aj zazmluvnenosti, čakacích dôb a ďaľších aspektov naplnenosti základného balíka verejného zdravotného poistenia.”
Celý článok zo dňa 15.3.2024 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik.sk, tu.
Ambulancie volajú po dofinancovaní. Štát nás hodil cez palubu, tvrdí ASL
Martin Vlachynský, INESS:
,,Napriek tomu, že v rámci celej jeho reformy to bola drobnosť, dá sa povedať, že išlo o najviac citlivú vec. Ja neviem, či v slovenskom zdravotníctve je politicky niečo citlivejšie ako poplatky.”
Celý článok zo dňa 15.3.2024 si môžete prečítať na HNonlinek.sk, tu.
Ekonomika:
Prečo ekonómovia milujú trh a ostatní sú mu neverní (názor Róberta Chovanculiaka)
Róbert Chovanculiak, INESS:
“Ekonómia je protijed na naše vrodené praveké inštinkty, ktoré sa nestihli adaptovať na dnešný život a ktoré zneužívajú populistickí politici.
Trh je spoločenská technológia, ktorá umožňuje kooperáciu a koordináciu vo veľkej otvorenej spoločnosti plnej ľudí, ktorí sa nepoznajú. Toto sú dve skupiny dôvodov, prečo ekonómovia milujú trh. Rozmeňme si ich na drobné.
Láska, priateľstvo a trh
Kooperácia skupiny ľudí sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi. Na úrovni rodiny stačia vrodené inštinkty starostlivosti o príbuzných. V evolučnom žargóne sa to nazýva inkluzívny fitness. V literárnom žargóne rodičovská láska. Na úrovni menšieho spoločenstva stačia lokálne normy a tlak reputácie. V evolučnom žargóne sa to nazýva recipročný altruizmus. V literárnom žargóne priateľstvo.”
…
Celý článok zo dňa 11.3.2024 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.
Energetika:
30-ročný prepad. Slovensko míňa rekordne málo elektriny, odborníci varujú: je to zlý signal
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Skokový nárast by spôsobila elektrifikácia spracovania železného šrotu v košických železiarňach.”
Celý článok zo dňa 12.3.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Školstvo:
Ponuka je malá, záujem veľký. Deti bez drahých doučovaní sú v nevýhode
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Prijímacie skúšky na najlepšie školy budú vždy vytvárať ,preteky v zbrojení‘. To, že sa objavili podnikatelia, ktorí dokážu uspokojovať dopyt po týchto ,pretekoch‘, je prirodzené a nedá sa proti tomu nič robiť, pokiaľ sa nezmenia podmienky na strane ponuky a dopytu po osemročných gymnáziách.
Existujú rôzne názory na to, koľko žiakov by malo študovať na odborných školách a koľko na školách so všeobecným zameraním. To je však niečo, čo si musí rozhodnúť sám žiak so svojimi rodičmi.
Oni sú v najlepšom postavení, aby posúdili svoje šance, záujem a to, čo očakávajú od života. Žiadny úradník ani politik nedokáže za nich lepšie rozhodnúť.”
Celý článok zo dňa 13.3.2024 si môžete prečítať na Postoj.sk, tu.
Učitelia dostanú regionálne príplatky
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Na jednu stranu treba pochváliť ministerstvo, že spravilo niečo, čo sľubovali predchádzajúci ministri už mnoho rokov, a to teda riešiť regionálne odmeňovanie učiteľov. Na druhú stranu nevyriešili to úplne optimálne, nepridali dostatočne tam, kde je to najviac potrebné. Len pre takú predstavu, aká je situácia na Slovensku. Momentálne v Prešovskom kraji zarába priemerný učiteľ 150 % priemernej mzdy v danom regióne a v Bratislave zarába priemerný učiteľ 100 % priemernej mzdy v Bratislavskom regióne. Po zavedení týchto príplatkov bude bratislavský učiteľ zarábať 107 %, teda je očividné, že tá konkurencieschopnosť bratislavských učiteľov sa nevyrieši týmto príplatkom.
Je ťažké povedať, čo je spravodlivé, pre každého je spravodlivé niečo iné. Ja ako ekonóm sa viem vyjadriť k tomu, čo je efektívne, ako s minimom zdrojov dosiahnuť alebo vyriešiť ten najväčší problém. A jednoducho je taká pravda, že v Bratislavskom kraji chýba spolu toľko učiteľov, koľko chýba vo všetkých zvyšných regiónoch dokopy. Takže je v očividné, že ten najväčší problém je v Bratislavskom kraji a v situácii, keď verejná kasa zíva prázdnotou, nie sú tam zdroje, nemôže očakávať, že dôjde k nejakému skokovému veľkému navýšeniu platov všetkých učiteľov, tak v takejto situácii treba robiť to, čo sa dá a to je zvyšovať platy tam, kde to treba najviac.”
Celú reportáž zo dňa 14.3.2024 si môžete pozrieť na tvnoviny.sk, tu.
Za hranicou učebníc: Prečo potrebujeme ekonomické vzdelávanie
Katarína Ševčíková, INESS:
,,Ekonomické a finančné zručnosti sú dennodenne aplikované a predsa sa im v školstve nevenuje dostatočná pozornosť.
V dnešnej dobe, kedy sa svet neustále mení a ekonomické otázky zohrávajú kľúčovú rolu v našich životoch, je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby sa žiaci základných škôl učili ekonómii a finančnej gramotnosti. Tieto oblasti vedomostí im poskytujú základné stavebné kamene pre pochopenie fungovania sveta okolo nich, umožňujú im prijímať informované rozhodnutia a pripravujú ich na budúce výzvy. Napriek ich zjavnej dôležitosti sa tieto témy v súčasnom vzdelávacom systéme na Slovensku často buď prehliadajú, alebo sa im nevenuje dostatočná pozornosť. Predstava, že žiaci na druhom stupni základných škôl majú týždenne vyčlenených až 23 hodín na slovenský jazyk alebo 19 hodín na matematiku, zatiaľ čo ekonómia sa nachádza len ako periférny tematický celok v rámci občianskej náuky, vyvoláva otázky o prioritách v našom školstve.”
…
Celý článok zo dňa 15.3.2024 si môžete prečítať na SME.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.
Pomáhajú niektorým žiakom, no škodia celému systému, tvrdí väčšina odborníkov
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Ministerstvo školstva by nemalo minúť ani jeden kilojoule energie na riešenie otázky existencie osemročných gymnázií, pokiaľ neurobilo všetko pre to, aby riešilo problém odchodu najšikovnejších ľudí do zahraničia. Toto je z pohľadu vzdelávania najväčší problém Slovenska.”
Celú reportáž zo dňa 15.3.2024 si môžete pozrieť na Postoj.sk, tu.
Podnikanie a regulácie:
Zmeny pre kuriérov a taxikárov
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Platformy majú 2 možnosti, ako reagovať na to, že budú musieť spraviť zamestnancov zo svojich pracovníkov. Na jednu stranu znížia čisté príjmy tých pracovníkov alebo zvýšia ceny tých produktov, ktoré poskytujú. Tzn., že budú drahšie ceny taxislužieb alebo budú drahšie ceny nejakých platforiem, ktoré riešia dovoz obedov a nákupov.”
Televízia Markíza (13.3.2024)
Trh práce:
Minimálna mzda zrejme preskočí 800 EUR
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,To je pre chudobné regióny naozaj veľké číslo. Upozornilo aj samotné ministerstvo financií, že každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % spôsobilo v minulosti, že 14 000 ľudí prišlo o prácu.”
Televízia Markíza (17.3.2024)



