Zdravotníctvo
Ježia sa mi ekonomické chlpy: „Reálna cena“ neexistuje
Martin Vlachynský, INESS:
„Často počúvam slovné spojenia „reálna cena“ či „oprávnené náklady“. Napríklad v otázke ambulancií, či nemocníc. Spojenia, pri ktorých sa mi ježia ekonomické chlpy. Pripomína mi to totiž, ako hlboko je zdravotníctvo myšlienkovo ukotvené v nákladovom myslení plánovanej ekonomiky.
Pred rokom 1989 na princípe nákladov fungovalo riadenie celého hospodárstva. Manažér v podniku vyrátal, aké sú náklady na oceľ, plast a človekohodiny, napríklad na výrobu jednej Škody 120. Na základe tohto výpočtu dostala fabrika od štátnych plánovačov pridelené zdroje na výrobu.
Skvelá myšlienka, až na to, že nefunguje. Jej výsledkom je vysoká neefektivita produkcie v čase. Zdrojom problému je to, že žiaden „reálny“ či „oprávnený“ náklad alebo cena neexistuje. Pritom ak si prečítate Adama Smitha, Davida Ricarda, prípadne ďalších velikánov klasickej ekonómie, tak tam myšlienku „reálnej“ (oni to volali „prirodzená“) ceny nájdete!“
…
Celý komentár zo dňa 3.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Kto vyjedá nemocničné hrozienka?
Martin Vlachynský, INESS:
„Efekt iluzórnej pravdy je psychologický fenomén, keď pri opakovanom vystavení sa tvrdeniu začnú ľudia veriť, že tvrdenie je pravdivé. Len preto, že ho počuli dostatočne často.
Jedným z príkladov je výrok o „vyjedaní hrozienok“ v nemocničnom sektore. Nemocnice nižšej inštancie – tu sa často implikuje, že najmä súkromné – si vyberajú ľahkých a profitabilných pacientov a ostatných posielajú väčším štátnym nemocniciam. Tie na nich následne robia dlhy. Argument znie uveriteľné, ale je s ním jeden problém. Roky sa ho nikto nepokúsil dokázať. Či už na makrodátach, alebo aspoň na reálnych prípadových štúdiách. Mali sme len anekdoty a niekedy ani to. Až donedávna.
Konečne sa začína pracovať s dátami
V posledných mesiacoch sa v diskusii konečne začína pracovať s dátami. Loptu v decembri vykopli odborári. Bol to skôr pokus o analýzu plný chýb, ako upozornil napríklad aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej reakcii sľúbil vlastnú analýzu efektívnych základných sadzieb nemocníc.
Tú začiatkom tohto februára naozaj aj dodal, hoci sa ňou do momentu písania tohto komentára nijak nepochválil. Nechcem sa na tomto mieste pokúšať o detailnú interpretáciu cudzej práce. Je voľne prístupná a pomerne krátka, čitateľovi odporúčam prelistovať si ju. Azda úrad pre dohľad jej výsledky predstaví čoskoro aj detailnejšie.
No jeden záver zdôrazním. Z práce rozhodne nevychádza, že malé a/alebo súkromné nemocnice sú plošne lepšie platené ako veľké štátne.“
…
Medicína (3.3.2025)
Ako hodnotíte zmluvu s LOZ schválenú vládou?
INESS:
„Finančné náklady tejto dohody budú vysoké, ale to je niečo, s čím sa v súčasnosti ťažko bojuje. Dopyt po zdravotníkoch je a bude vysoký a Slovensko sa chtiac-nechtiac na takýchto „platových“ pretekoch bude zúčastňovať. Oveľa viac mi vadí to, že dohodou sa ešte viac cementuje centralizované plošné rozhodovanie. To má potenciál vytvárať negatívne motivácie v systéme – v tomto konkrétnom prípade je ním odmeňovanie založené na odpracovaných rokoch a nie na výkonoch a protežovanie ústavnej starostlivosti na úkor stále slabnúceho ambulatného sektora. Výška miezd a dálšie podmienky zamestnania (pracovný čas) by sa mali vo väčšej miere dohodovať priamo medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, nie na úrovni vlády. Jediné pozitíva sú to, že sa v rokovaniach podarilo „obrúsiť“ pôvodné požiadavky odborárov a dohodnutý personálny audit, hoci osobne mám veľké pochybnosti o jeho praktickom vykonaní. Hrozí, že ak sa vôbec udeje, bude skôr zameraný na jednoduché sledovanie normatívov a nie na veci, ako je reálna dochádzka či reálna produkcia na zamestnanca.“
Medicína (3.3.2025)
Komentár Martina Vlachynského: Áno, toto je konkurencia
Martin Vlachynský, INESS:
„V posledných dňoch na mňa začali vyskakovať polemiky o odzmluvnení niektorých očných kliník štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Autori týchto textov, vycvičení realitou slovenského zdravotníctva, hľadajú v rozhodnutí VšZP nejaké zákulisné ťahy. Pre mňa je to však pekná ukážka systémovej funkcie nášho zdravotníctva – konkurencie.
Opakujem sa v každom druhom komentári, ale musím: slovenský systém verejného zdravotníctva je legislatívne postavený na modeli manažovanej konkurencie. V ňom sa slobodne dohadujú poisťovne s poskytovateľmi tak, aby nákupmi naplnili aspoň zákonom definované potreby svojich klientov a zároveň dosiahli čo najlepšie finančné výsledky.
Čokoľvek nakúpené nad úroveň zákonom požadovaného minima je na jednej strane bonusom pre klientov, na strane druhej dodatočnou finančnou záťažou poisťovne. Odzmluvniť niektorých poskytovateľov je legitímny krok, ak sa tým neohrozí zákonný nárok klientov na zdravotnú starostlivosť. VšZP ušetrí finančné zdroje, zaplatí ale spokojnosťou svojich klientov. Dobrý manažér musí neustále hľadať rovnováhu medzi týmito dvoma protichodnými silami.“
…
Celý komentár zo dňa 3.3.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu, alebo na INESS, tu.
Čakáte na operáciu príliš dlho? Poisťovne vám ju MUSIA PREPLATIŤ aj mimo zmluvných nemocníc, dokonca aj v zahraničí
Martin Vlachynský, INESS:
„Čakacia doba na operáciu je síce známa, ale pokiaľ sa pacient najskôr nedostane k špecialistovi, ktorý mu ju indikuje, celý proces sa výrazne predlžuje.“
Celý článok zo dňa 5.3.2025 si môžete prečítať na Istream, tu.
Pacientov zisk zdravotných poisťovní nezaujíma. Viac ich trápia poplatky a čakacie lehoty
Martin Vlachynský, INESS:
„Čím stabilnejšie a otvorenejšie prostredie je, tým viac láka investície. Pôvodná myšlienka v zdravotnom poistení bola taká, že ziskový motív priláka ďalších investorov, ktorí budú systém rozvíjať, napríklad aj ponukou nových produktov, najmä pripoistenia – tak ako v Holandsku. Bohužiaľ, v zárodku bola zabitá 20-ročnou politickou diskusiou o zákaze zisku, či dokonca znárodnení. Tá síce nikdy nikam neviedla, ale dokonale odradila nových investorov.“
Celý článok zo dňa 7.3.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.
Maximálne čakacie lehoty sú pri vybraných zákrokoch zatiaľ stanovené len v nemocniciach
Martin Vlachynský, INESS:
„Takto máte len polovičnú informáciu. Je síce pekné vedieť, že máte čakaciu dobu na operáciu platničky xy mesiac alebo dní, keď v podstate najskôr vy sa musíte dostať povedzme k tomu neurológovi, vy, aby vám to vôbec diagnostikoval.“
„Každá má svoj vlastný systém, svoj vlastný zoznam, svoje vlastné tempo a teraz to nejakým spôsobom unifikovať, štandardizovať a spraviť z toho jednotné čakacie listiny, bez toho, aby ste zavalili zase tie ambulancie nejakou strašnou byrokraciou, nie je úplne jednoduché.“
Celú reportáž zo dňa 9.3.2025 si môžete pozrieť na Rádio slovensko, tu.
Ekonomika
Dosť bolo školy. Aj tak do nej chodíme najdlhšie v Európe (názor Róberta Chovanculiaka
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Na ekonómii je úžasné, že na základe jednoduchých tvrdení o ľudskom konaní spoznáva pravdy o svete, ktoré laici intuitívne nedokážu pochopiť. Zoberme si dva koncepty: náklady obetovaných príležitostí a marginálne rozhodovanie na základe hraničných výnosov a nákladov.
Ak naozaj rozumiete týmto dvom konceptom, tak vám musí prísť normálne, že existuje niečo ako optimálne znečistenie životného prostredia. Len napísať tento riadok mi spôsobuje určité nepohodlie, keďže viem, že značná časť čitateľov sa hneď ohradí. Ako môže existovať niečo ako optimálne znečistenie? Veď znečistenie je zlé. A zlé veci nechceme. Tvrdiť, že existuje optimálne znečistenie, môže len zlý človek. Ekonóm.
Aj neporiadok môže byť optimálny
Toto tvrdenie pritom vychádza z úplne jednoduchého poznatku, že každé konanie má náklady obetovaných príležitosti. Racionálne rozhodnutie preto berie do úvahy marginálne (hraničné) zmeny. Celému konceptu ľahšie porozumieme na menej kontroverznom príklade.“
…
Celý komentár zo dňa 4.3.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu, alebo na INESS, tu.
Ježia sa mi ekonomické chlpy: „Reálna cena“ neexistuje
Martin Vlachynský, INESS:
„Často počúvam slovné spojenia „reálna cena“ či „oprávnené náklady“. Napríklad v otázke ambulancií či nemocníc. Spojenia, pri ktorých sa mi ježia ekonomické chlpy. Pripomína mi to totiž, ako hlboko je zdravotníctvo myšlienkovo ukotvené v nákladovom myslení plánovanej ekonomiky.
Pred rokom 1989 na princípe nákladov fungovalo riadenie celého hospodárstva. Manažér v podniku vyrátal, aké sú náklady na oceľ, plast a človekohodiny, napríklad na výrobu jednej Škody 120. Na základe tohto výpočtu dostala fabrika od štátnych plánovačov pridelené zdroje na výrobu.
Skvelá myšlienka, až na to, že nefunguje. Jej výsledkom je vysoká neefektivita produkcie v čase. Zdrojom problému je to, že žiaden „reálny“ či „oprávnený“ náklad alebo cena neexistuje. Pritom ak si prečítate Adama Smitha, Davida Ricarda, prípadne ďalších velikánov klasickej ekonómie, tak tam myšlienku „reálnej“ (oni to volali „prirodzená“) ceny nájdete!
Trvalo ďalších sedem dekád od Smithovho Bohatstva národov, než ekonómovia lepšie pochopili fungovanie cien. Až vtedy počas takzvanej marginalistickej revolúcie trojica ekonómov Jevons, Menger a Walras nezávisle na sebe popísali subjektívnu teóriu hodnoty. Dlhé knihy zhrnuté v pár slovách: neexistuje žiadna jedna objektívna cena, existuje nekonečne veľa cien tu, takto a teraz. Alebo inak – veci sú drahé nie preto, že stojí veľa ich vyrobiť. Sú drahé preto, že pre zákazníka s konkrétnou potrebou majú vysoký úžitok.“
…
Celý komentár zo dňa 6.3.2025 si môžete prečítať na Zdravotnícke noviny, tu, alebo na INESS, tu.
Mzda
Komu najviac rástol plat?
Martin Vlachynský, INESS:
„Nárast reálnej mzdy bol takmer o 4 %. Reálna mzda je mzda očistená o infláciu, je to teda už po započítaní zdražovania. Takže áno, platí, že „štatisticky priemerný Slovák“ rast miezd pocítil. Ide však o pohľad do roku 2024, keď ešte nebola zvýšená DPH ani nová transakčná daň. Napriek tomu aj na rok 2025 je odhadovaný rast reálnych miezd o 1,5 %. S realitou si ho však budeme môcť porovnať zase až o rok.“
Cas (5.3.2025)
Verejné financie
Kollára ZDVIHLI zo stoličky naši ministri: Odkaz Kamenickému a TAKTO si ZGUSTOL na Kaliňákovi!
Radovan Ďurana, INESS:
„Politici častokrát používajú slová konsolidovať, šetriť a ozdravovať v rovnakom význame, pričom je medzi nimi obrovský rozdiel.“
„Vzhľadom na vysokú pravdepodobnosť, že štát prekročí plánovaný schodok na tento rok, nie je suma 2 mld. eur nijako prekvapivá.“
Celý článok zo dňa 6.3.2025 si môžete prečítať na Pluska, tu.
Európska únia
Slovensko čaká druhá vlna obchodovania s emisiami
Radovan Ďurana, INESS:
„Klimatický fond nedokáže pomôcť každému. Ja si myslím, že by bolo vhodnejšie, keby výnosy z predaja týchto povoleniek mohli byť použité na zníženie daňového zaťaženia.“
Rádio slovensko (7.3.2025)
Politika
Zbrojenie ako keynesiánsky stimul
Martin Vlachynský, INESS:
„Plány zbrojenia prichádzajú do prostredia utlmeného hospodárskeho rastu v EÚ a dvojročnej recesie v Nemecku.
Covid, energetická kríza a teraz geopolitický reštart. Európa zažije tretí veľký šok a tretí veľký stimul počas piatich rokov. Koniec jazdy na amerických chrbtoch prišiel kruto a nečakane. Ak by nebol spojený s náhlym a so škodoradostným potopením spojencov v zákopoch, ťažko by bolo namietať.
Reakciou EÚ sú plány masívneho zbrojenia. Reakcia trhov ukázala, že to nebude jednoduché. Budúca nemecká vláda sotva prišla s dlhovým „odbrzdením“ pre výdavky na obranu a sľúbila aj masívne výdavky na novú infraštruktúru – a už výnosy na ich dlhopisoch vyleteli najviac od roku 1990.
Plány zbrojenia však prichádzajú do prostredia utlmeného hospodárskeho rastu v EÚ a dvojročnej recesie v Nemecku. Mnohí ich preto vidia ako spojenie príjemného s užitočným: prebuduje sa obrana a zároveň podporí priemysel.“
…
Celý komentár zo dňa 9.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
