Medzinárodný obchod

Donald Trump neustále rozdúchava obchodné vojny. Ako by mala EÚ zareagovať? (panel expertov)

Martin Vlachynský, INESS:

1. Myslíte si, že Donald Trump zaviede sľubované dovozné clá na výrobky z EÚ alebo nakoniec od svojho zámeru upustí?
2. Aký by to malo vplyv na európsku ekonomiku a koho najviac postihne táto nová obchodná vojna?
3. Ako by mala zareagovať EÚ na plány Donalda Trumpa? Znížiť clá na americké výrobky, prípadne zaviesť recipročne ďalšie clá, respektíve zvýšiť súčasné sadzby?
4. Tu je zbytočné robiť rebríčky: vplyv bude zlý a na všetkých. Európska ekonomika je najemno utkaná pavučina vzájomných vzťahov. Problém Nemecka je aj problém Slovenska a problém Slovenska je aj problém Maďarska.
5. EÚ by mala vyvinúť snahu znížiť existujúce clá na úroveň amerických a zároveň urýchliť znižovanie a odstraňovanie ciel voči iným regiónom sveta.

„1. Situácia sa mení pomaly každý deň, nielen vo vzťahu ciel na EÚ, ale napríklad aj na Kanadu a Mexiko. Predikčné trhy v tomto momente dávajú len 30-percentnú šancu tomu, že do júla nebudú zavedené žiadne dodatočné plošné clá voči EÚ.
Clá sú škodlivá politika a ich znižovanie je dobrým hospodárskym krokom. Otázne však je, či takýto krok ovplyvní Trumpa. Medzi obchodné prekážky totiž ráta nelogicky aj DPH (ktorá sa platí na všetky výrobky v EÚ, nielen americké), ktorú EÚ asi sotva kvôli nemu zmení. Aj tak však platí, že sedieť si na rukách a minimalizovať odvetné opatrenia je z dlhodobého hľadiska rozumnejšia stratégia ako prikladať polienka pod rozhárajúce sa obchodné vojny.“

Celý článok zo dňa 10.3.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.

Európski politici hovoria o ráznej odpovedi, tá však môže viac uškodiť ako pomôcť

Juraj Karpiš, INESS:

„Racionálnou pomstou v tomto druhu vojny, je neurobiť nič. Veď, ak skočí Trump do studne, musíme aj my? EÚ má už dnes, aj bez nových ciel, obrovské bariéry obchodu so zvyškom sveta, vďaka ktorým čoraz viac chudobnieme. Načo to ešte zhoršovať.“

Celý článok zo dňa 11.3.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Verejné financie

Nová transakčná daň začne platiť od apríla: Šimečka chce zrušiť „hlúpu“ daň a zabrániť zdražovaniu

Radovan Ďurana, INESS:

„Čím zložitejšia je výroba tovaru, čím viac medzistupňov výroby obsahuje, tým vyššia je štátom inkasovaná daň. Obyčajný chlieb bude zdanený minimálne 3-krát (nákup pšenice, nákup múky, nákup chleba). Stačí veľmi nízka sadzba (transakčnej dane, pozn. red.) na zabezpečenie vysokých výnosov.“

Celý článok zo dňa 10.3.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Ušetrí novinka na vyššie dôchodky? Výdavky na dávky stúpli, podľa analytika sa trend ukáže po pár mesiacoch

Radovan Ďurana, INESS:

„Teoreticky mali výdavky na dávky v januári vzrásť o 5,3 percenta, približne na 58,4 milióna eur. Takže v tomto statickom prepočte môžeme hovoriť o úspore 1,5 milióna eur mesačne. Ale to je len statický prepočet.“
„Samozrejme, s hodnotením týchto zmien by sme mali počkať do konca roka, keď budeme vedieť, či zmena je trvalá, alebo dočasná. V samotnom fonde je však diera 146 miliónov eur. Potrebné sú aj ďalšie zmeny v priznávaní dávok, aby sa eliminoval schodok tohto fondu.“

Celý článok zo dňa 10.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Na ich platy idú ročne miliardy eur, teraz môžu prísť o prácu. Tisíckam ľudí hrozí prepúšťanie

Radovan Ďurana, INESS:

„Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora, a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať.“

Celý článok zo dňa 11.3.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Slovensko čaká konsolidácia za 2,4 miliardy eur. Trhy tlačia vládu do trojpercentného deficitu

Radovan Ďurana, INESS:

„Vrátiť trinásty dôchodok do pôvodnej podoby vianočného dôchodku. Zrušiť energetické kompenzácie a nahradiť ich adresným príspevkom na bývanie. Zaviesť adresnosť v sociálnych dávkach všade, kde je to možné.“
„Napríklad ministerstvo športu. Tiež je možné zrušiť úrad pre kontrolu hazardu a kompetencie previesť naspäť na ministerstvo financií.“

Celý článok zo dňa 11.3.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Energetika

Veľká zmena v účtoch za elektrinu. V hre je selekcia slovenských domácností, najviac ohrozené sú tri skupiny

Radovan Ďurana, INESS:

„Aktuálne ceny elektriny sú stabilizované, energetická kríza je už minulosťou. Novou realitou sú vyššie ceny, ktorým sa musí prispôsobiť aj spotrebiteľ.“

Celý článok zo dňa 10.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Energetická pomoc nie je ľudským právom. Štát zvolil najhorší možný spôsob (názor Radovana Ďuranu

Radovan Ďurana, INESS:

„Adresná sociálna pomoc naplní myšlienku solidarity a efektivity len vtedy, ak si o pomoc domácnosť sama požiada. Daňovníci potrebujú vedieť, že ich dane nedostáva niekto, kto ich nepotrebuje.
Najskôr treba vládu pochváliť za to, že konečne pristúpila na náš návrh znižovania rozsahu energetickej pomoci, ktorý presadzujeme už viac než dva roky. Energetické kompenzácie už nebudú poskytované plošne. Potiaľto dobré. Zvolila však ten najhorší možný spôsob.
Pod pláštikom argumentu „nízkych administratívnych nákladov“ chce vytvoriť rozsiahlu databázu s komplexnými údajmi o každej domácnosti na Slovensku. Pre účely vyplatenia energopomoci bude používať, teda zbierať, údaje nielen o všetkých príjmoch domácností, o spotrebe energií, či vody, ale aj o vašom pohlaví či národnosti.“
…

Celý komentár zo dňa 14.3.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.

Zdravotníctvo

Zubné benefity sa vracajú

Martin Vlachynský, INESS:

„Tou cenou za to bolo, že sa zúžil priestor poisťovniam niečo svojim poistencom ponúkať a tie benefity zub neboli naozaj veľmi populárne, druhým faktorom bolo, že to nebol akože nejaký reklamný letáčik, to bola konkrétna služba spojená so zlepšením zdravia poistencov a mala svoj efekt.“

Rádio expres (10.3.2025)

VšZP tvrdí, že zisk vracia do zdravotníctva. Poistenec aj tak nemusí dostať viac, tvrdí odborník

Martin Vlachynský, INESS:

„Mala by byť regulácia nároku, byť jasne stanovený a kontrolovaný kvalitatívny, geografický, časový a administratívny nárok pacienta.“
„Zisk je ukazovateľom efektívnosti, nie toho, či poistenec dostane viac, alebo menej. Nakoniec, čo má dostať poistenec určuje, aj keď slabo, zákon. Aj na presunoch poistencov vidíme, že sa nehrnú húfne tam, kde boli dlhodobo straty, ale práve naopak.“

Celý článok zo dňa 10.3.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.

Boj o menšie nemocnice. Kto získa nad nimi kontrolu?

Martin Vlachynský, INESS:

„Všetci sa oháňajú tým, ako zastupujú záujmy občanov. V realite každá asociácia v prvom a poslednom rade zastupuje záujmy svojich členov. Štát a už vôbec nie lekárski odborári nemajú čo nezávislé subjekty, ktorými neštátne nemocnice sú, nútiť k povinnému prestupu do toho, či onoho klubu. Vzhľadom k tomu, aká je finančná situácia štátnych nemocníc (zlá), versus aká je situácia neštátnych nemocníc (podstatne lepšia), si dovolím tvrdiť, že nikto nemôže ANS z tohto pohľadu nič vyčítať, skôr naopak. Takéto návrhy zaváňajú nebezpečným plazivým presunom moci nad týmito nemocnicami do rúk ministerstva, čo je presný opak toho, čo slovenské zdravotníctvo potrebuje. Teda viac politickej, manažérskej a ekonomickej autonómie. Ak LOZ vie o nejakom ohrození kvality v neštátnych nemocniciach, mali by ho ukázať na dátach (veľmi rád by som si ich pozrel), prípadne dať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“

Celý článok zo dňa 14.3.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.

Ako budú rozdelené financie v zdravotníctve

Martin Vlachynský, INESS:

„Poisťovne ešte majú nejaký vankúšik miniatúrny asi 170 000 000, ktoré v tých jednotlivých rokovaniach môžu a musia prerozdeliť. Stále ale môžme prísť do situácie, že budeme počas roka počuť veľmi hlasné sťažnosti z jednotlivých sektorov.“

Rádio slovensko (14.3.2025)

Odmena pre šéfa 8-tisíc eur pri strate takmer tri miliardy. Ľudia kritizujú konanie vlády aj Sociálnej poisťovne

Radovan Ďurana, INESS:

„Nie je zodpovedný za to, či poisťovňa má dosť zdrojov na výplatu dôchodky, alebo či vypláca 13. dôchodky, na ktoré neexistujú odvody. Za to je zodpovedná vláda a poslanci.“
„Poisťovňa pracovala medziročne s rozpočtom o takmer desať percent vyšším, s dostatočným prísunom zdrojov sa akosi inštitúcia riadi lepšie.
Čo sa iste prejavilo aj v hodnotení samotných zamestnancov. Počet zamestnancov vzrástol o 77, čo vyvoláva otázku efektivity riadenia ľudských zdrojov.“

Celý článok zo dňa 14.3.2025 si môžete prečítať na Sme, tu.

Minimálna mzda

Mzdy na Slovensku rástli v roku 2024 rýchlejším tempom než inflácia

Radovan Ďurana, INESS:

„Keď porovnáme čísla oproti roku 2014, tak reálna priemerná mzda na Slovensku vzrástla o 25 %. Kúpna sila a príjem Slovákov vzrástol oproti obdobiu pred desiatimi rokmi.“

Rádio regina (10.3.2025)

Ekonomika

Dymová clona

Radovan Ďurana, INESS:

„Myslím, že sme rozhodne opatrenia potrebovali, pretože máme jeden z najvyšších deficitov v Európskej únii, ale ten konsolidačný balíček nepovažujem za ozdravenie verejných financií, pretože on sa nejakým spôsobom nedotýka výdavkov, pri ktorých častokrát dochádza k neefektívnemu používaniu peňazí alebo k plytvaniu a snaží sa ten deficit znižovať zvyšovaním daní.“
„Napriek tomu, že DPH na potraviny klesla, to automaticky a prirodzene neznamená, že tie ceny hneď musia klesnúť, pretože na cenu potravín, ale aj tovarov vplýva strašne veľa faktorov, ktoré do istej miery ovplyvňuje vláda už len to, že zvýši minimálnu mzdu celkom razantne, to sa prejaví aj práve v cenách služieb, ale prejavuje sa to aj v cenách tovarov, proste platy predavačiek musia ísť hore, pretože sa zdvihla minimálna mzda a to sa potom presunie do cien.“
„No je to akoby ťažko vysvetliteľné, prečo bryndza áno a tvaroh nie. My vieme, že ten zoznam nevznikal na základe nejakého logického pravidla.“
„Vytvára tu prostredie, ktoré niežeby lákalo, ale skôr odpudzuje investície na Slovensko. Tá transakčná daň, to je ako keď sa sype piesok do motora ekonomiky.“
…

Stv1 (10.3.2025)

Pocit finančnej úzkosti a nespokojnosti…

Radovan Ďurana, INESS:

„Keď porovnáme čísla oproti roku 2014, tak reálna priemerná mzda na Slovensku vzrástla o 25 %, kúpna sila a príjem Slovákov vzrástol oproti obdobiu pred desiatimi rokmi.“

Rádio Slovensko (13.3.2025)

Školstvo

Čo má spoločné slovenská konsolidácia a rovnice detí v Indii? Na nulovom scenári záleží (názor Róberta Chovanculiaka

Róbert Chovanculiak, INESS:

„V poslednom texte som si položil básnickú otázku, či naozaj potrebujeme, aby skoro polovica ľudí chodila do školy 18 rokov a vstupovala do dospelého sveta ako 24-roční. Navrhol som prestať maximalizovať počet rokov, počas ktorých dokážeme deti a mladých ľudí udržať v lavici, a začať experimentovať s minimalizovaním času, za aký dokážeme poskytnúť žiakom potrebné vzdelanie.
Keď som o tejto téme diskutoval s kolegyňou, dostali sme sa k tvrdeniu, že prvé roky vzdelávania poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu a zároveň majú relatívne nízke náklady obetovanej príležitosti. Ide o aplikáciu ekonomického princípu „klesajúcich hraničných výnosov“.
Počas prvých rokov sa deti učia dôležité veci ako čítať, písať a počítať, a zároveň ešte nemôžu nastúpiť do práce a zakladať si rodiny. Je preto samozrejmé, že prvých niekoľko rokov by mali absolvovať všetky deti. Neskôr mi však došlo, že tento reťazec uvažovania obsahuje chybu.“
…

Celý komentár zo dňa 11.3.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.

Minister školstva únik informácií odmieta

INESS:

„Považujem za extrémne nepravdepodobné, že by niekto trafil tri zo štyroch literárnych diel na maturite. Vzhľadom k tomu, že je k dispozícii až 32 povinných diel v literatúre. Za smutnejšie považujem to, že túto interpretáciu šíri NIVAM, teda inštitúcia, ktorá pracuje s dátami a ktorá by mala poznať štatistiku a pravdepodobnosti.“

Stv1 (14.3.2025)

Investovanie

Štátne dlhopisy sa vypredali za 3 dni: Slováci požičali vláde 500 miliónov eur

Juraj Karpiš, INESS:

„Keď sa pozriem na slovenské verejné financie a vidím, že vláda sa na to nepozerá racionálne a dlhodobo, ale len že kde môžem zobrať, ktorému podnikateľovi, ktorému bohatému človeku, tak vidím, že im to nebude fungovať. Oni dosť nevyberú a zároveň zabijú ekonomický rast. Oni zabijú tú “ekonomickú husu”. Keď si kupujem štátny dlhopis, tak ja vlastne verím slovenskej vláde, že sa to podarí, že bude tá zlatá hus znášať tie zlaté vajcia.“
„Nechcem nikomu nič radiť, ja nie som finančný poradca, ale ja si teda štátne dlhopisy dobrovoľne ďalej do portfólia kupovať nebudem.“

Celý článok zo dňa 12.3.2025 si môžete prečítať na Epochtimes, tu.

Americké akciové trhy sa prepadli, clá zasiahnu aj Slovensko. Odborník priblížil detaily

Martin Vlachynský, INESS:

„Dnešná cena akcií reflektuje očakávania zajtrajšieho vývoja ekonomiky. Trump od svojho nástupu spravil veľmi veľa krokov, niektoré v súlade s očakávaniami, viaceré nie. Preto investori upravili svoje očakávania.“
„Akcia predstavuje spoluvlastnícky podiel na konkrétnom podniku. Jej dnešná cena vyjadruje očakávania, koľko budúcich výnosov mi toto spoluvlastníctvo prinesie v porovnaní s inými možnosťami.“
„Vzhľadom na veľmi chaotický spôsob ich zavádzania, keď sa podmienky menia z večera do rána, hrá významnú úlohu aj vyššia miera neistoty.“
„Stále sa však bavíme o tom, že akciové indexy sú zhruba tam, kde boli pred polrokom. Je to značný prepad, ale zatiaľ ani zďaleka nepatrí k tým najväčším.“

Celý článok zo dňa 13.3.2025 si môžete prečítať na Tvnoviny, tu.

Politika

Slovensko poslalo viac peňazí Putinovi ako Zelenskému. Trump práve takéto pokrytectvo vyčíta celej Európe

Radovan Ďurana, INESS:

„Od 1. januára 2023 zaplatila Únia za fosílne energie 57 miliárd eur. To znamená, že počas prvých desiatich mesiacov vojny predstavoval import tri štvrtiny tejto sumy.“

Celý článok zo dňa 12.3.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.

Sankcie

Sankcie EÚ voči Rusku sa slovenskej ekonomiky dotkli len málo, …

INESS:

„Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám – najmä v prípade zemného plynu – sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu. Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanie najväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu.“

Celý článok zo dňa 12.3.2025 si môžete prečítať na Mnt, tu.

Ruská ekonomika

Realita sankcií voči Rusku

INESS:

„Aké ekonomické sankcie voči Rusku existujú a aký je ich dopad na slovenskú ekonomiku?Štyri typy sankcií1. OsobySankcie EÚ voči Rusku môžeme rozdeliť na štyri skupiny. Prvou skupinou sú sankcie na zhruba 2 400 konkrétnych ľudí, od politikov cez oligarchov až po propagandistov. Tí majú zmrazený majetok nachádzajúci sa v Európe a zakázaný vstup. Z pohľadu slovenskej ekonomiky je táto časť sankcií úplne bezvýznamná.2. Finančné sankcieDruhá skupina sú sankcie na finančný systém a finančné aktíva ruského štátu. Väčšina ruských finančných inštitúcií stratila prístup k eurovému finančnému systému. V praxi to znamená, že priame finančné transakcie z a do Ruska buď musia prejsť prísnym filtrom výnimiek, alebo pretiecť okľukou cez prostredníka v tretích krajinách. Je to prekážka, no po troch rokoch sú „obchádzky“ už vcelku dobre zabehané.“
…

Celý komentár zo dňa 12.3.2025 si môžete prečítať na Blog.sme, tu, alebo na INESS, tu.

Predstava, že úprava sankcií voči Rusku zásadne zmení ekonomickú situáciu, je podľa analytika mylná

Martin Vlachynský, INESS:

„Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám, najmä v prípade zemného plynu, sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu. Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanie najväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu.“
„Predstava, že úprava sankcií voči Rusku zásadne zmení ekonomickú situáciu na Slovensku a v Európe, je mylná.“

Celý článok zo dňa 15.3.2025 si môžete prečítať na Spravy.pozri, tu.

Byrokracia

Slovenské firmy príliš zaťažuje papierovanie

Martin Vlachynský, INESS:

„Byrokracia predstavuje ekonomickú mŕtvu váhu, ktorá znižuje ziskovosť a brzdí investície. Táto obava je obzvlášť naliehavá vzhľadom na konkurenčný tlak zo strany krajín ako USA a Čína.“

Trend (13.3.2025)