Verejné financie
Vyššie dôchodky vďaka zásahu proti špekulantom? Scenár naznačil minister Tomáš, realita je však iná
Martin Vlachynský, INESS:
„Medziročné a medzimesačné porovnania ovplyvňujú externé faktory, napríklad zmeny počasia a s tým spojené zmeny chorobnosti, ale aj zmena priemernej výšky nemocenskej dávky medzi mesiacmi aj rokmi. Sociálna poisťovňa má však na rok 2025 plánovaný deficit 2,75 miliardy. Nemocenský fond mal vlani deficit 69 miliónov eur a na rok 2025 má plánované výdavky 1,17 miliardy.“
„No treba spomenúť ešte jeden pozitívny efekt tejto zmeny, ktorý nevidieť na dátach. Nadmerné množstvo práceneschopností predstavuje záťaž aj pre zamestnávateľov. Tí nielen musia preplácať prvých 10 dní PN, ale musia zohnať a zaplatiť aj náhradného zamestnanca.“
„Choroby či zranenia zamestnancov sú, samozrejme, legitímny dôvod na absenciu, no štatistiky práceneschopnosti na Slovensku naznačujú, že dlhodobo prichádza k jej systematickému zneužívaniu.“
Celý článok zo dňa 28.4.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Koľko nás stojí štát
INESS:
„Politici sú veľmi produktívni, keď ide o zvyšovanie nákladov niekoho iného. Veľmi radi využívajú zamestnávateľov na rozdávanie sociálnych výdavkov, ktoré sa neukážu v deficite rozpočtu štátu. Aj pri nezmenenej mzde vzrástli náklady na zamestnanca za posledných šesť rokov o 14 percent.“
Trend (30.4.2025)
Ekonomika
Čo láme slovenskej ekonomike väz a ako z toho von? (panel expertov)
Martin Vlachynský, INESS:
- Ktoré náklady pre firmy vzrástli za posledné roky najviac?
2. Ktoré z nich považujete za prirodzený nárast a ktoré za umelé administratívne navýšenie?
3. Čo by mohol štát urobiť, aby zlacnil niektoré náklady pre firmy?“1. Niektoré náklady rástli plus-mínus podobne naprieč Európou – napríklad ceny energií, ceny emisií či náklady európskych regulácií, ako sú GDPR či equal pay regulácie. Tieto zmeny vysvetľujú znižovanie konkurencieschopnosti Európy voči svetu, ale nie Slovenska voči iným európskym štátom.
Tu sa musíme pozrieť na domáce ihrisko. Slovensko pred 20 rokmi ponúkalo veľmi výhodný pomer ceny a výkonu pracovnej sily, čo sem lákalo veľké množstvo kapitálu. Podľa štatistík EÚ má však dnes Slovensko spomedzi krajín V4 už najvyššie hodinové náklady práce. To by bola výborná správa, keby tento nárast bol výsledkom rastu produktivity práce a prirodzeného tlaku na trhu práce. To však nie je úplne pravda.
Počas posledných dvoch dekád politici opakovane a pravidelne prichádzali s rôznymi mzdovými reguláciami, príplatkami, sociálnymi balíčkami a poukazmi, ktoré umelo a administratívne zvyšovali mzdové náklady pre zamestnávateľov. V dobrých časoch to bolo s argumentom, že „musíme sa podeliť“, a v zlých časoch s argumentom, že „musíme pomáhať“. Tak či onak, politici tlačili na zvyšovanie nákladov, čo vidíme aj vo vývoji podielu miezd na HDP.“
…
Celý článok zo dňa 28.4.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.
Nudné čísla o HDP? Pár percent rozhodne, či budeme žiť ako v Srbsku, alebo ako v Nemecku
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Predtým, než Adam Smith napísal svoje svetoznáme diela Bohatstvo národov a Teória mravných citov, zamýšľal sa nad tým, čo poháňa filozofov pri ich bádaniach.
V jednej zo svojich nepublikovaných esejí napísal: „Úžas, prekvapenie a obdiv sú slová, ktoré sa v našom jazyku často zamieňajú a označujú emócie, ktoré sú síce príbuzné, ale v niektorých ohľadoch aj iné a navzájom sa líšia. To, čo je nové a výnimočné, vzbudzuje pocit, ktorý sa správne nazýva úžas; to, čo je neočakávané, je prekvapenie; a to, čo je veľkolepé alebo krásne, je obdiv.“
Smith ako príklady javov, pri ktorých ľudia zažívajú úžas, prekvapenie a obdiv (wonder, surprise, appreciation) uviedol najmä tie prírodné, ako prelet kométy, zatmenie slnka, krásne planiny alebo veľkolepé hory.“
…
Celý komentár zo dňa 30.4.2025 si môžete prečítať na Sme, tu.
Peniaze
Martin Vlachynský, INESS:
„Či už energie alebo rôzne priemyselné procesy budú o niečo lacnejšie v Spojených štátoch ako v Európe. Už dnes je tam pomerne veľký rozdiel a do budúcna môže byť ešte väčší. Európa v tomto trošku, aj keď to porovnávame ako s Amerikou, tak s Čínou, sa stáva takým bežcom, ktorá chce byť nielen neustále prvý, ale ešte zvyšuje svoj náskok pred všetkými ostatnými súpermi, čo z hľadiska emisií je to možno fajn, z hľadiska ekonomických nákladov to trošku vyvoláva otázniky pre Európu.“
„Pokiaľ by sa naplnili tie najväčšie vyhrážky zo strany novej administratívy Donalda Trumpa, bolo by to veľmi negatívne pre celú globálnu ekonomiku, či európsku, či americkú, či ázijskú, čínsku.“
…
Stv1 (4.5.2025)
Zdravotníctvo
Slovenské zdravotníctvo by malo byť orientované na výkonnosť a efektivitu
Martin Vlachynský, INESS:
„Na západe model štátneho riadenia nemocníc ako je na Slovensku, absolútne neexistuje. Najväčšie nemocnice sú regionálne alebo nezávislé, prípadne existujú pod regionálnymi trustami. Miera decentralizácie nemocníc na Slovensku, aj po fiškálnej stránke aj celkovo vybudovaním štruktúr riadenia na úrovni regiónov, je naozaj nízka.“
Celý článok zo dňa 28.4.2025 si môžete prečítať na Tvnoviny, tu.
Ministerstvo financií sľúbilo, že konečnú podobu konsolidácie predstaví dnes
Martin Vlachynský, INESS:
„Táto problematika sa oveľa detailnejšie zmeria. Zistí sa, aká je reálna produkcia lekárov v štátnych nemocniciach, koľko času tam strávia, či tam strávia toľko, koľko majú, aké množstvo úväzkov je na jednotlivých oddeleniach sa budú dať porovnať, či nemocnica jedna má na oddelení v takom onakom štyroch lekárov, druhá má siedmich a ak podávajú rovnaký výkon, tak asi je tam nejaký problém.“
Rádio regina (30.4.2025)
Na zákrok si Slováci počkajú dlhšie alebo si priplatia. Kritizujú prístup poisťovne, tá ukazuje na chyby
Martin Vlachynský, INESS:
„Ak však má poisťovňa v danom regióne už zazmluvneného iného poskytovateľa s dostatočnou kapacitou, je na jej obchodnom rozhodnutí, či ponuku pre poistencov ďalej rozšíri na úkor dodatočných nákladov.“
Celý článok zo dňa 2.5.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Zmluvy so zdravotnými poisťovňami len do konca mája
Martin Vlachynský, INESS:
„Rezort samotný nemá žiadne voľné peniaze, ktoré by mal odložené v zásuvke a vedel ich v prípade núdze vytiahnuť. To, čo rezort vie spraviť, je presunúť z nejakej inej zásuvky, čo bude určite nepopulárne, za druhé, máme tu programový rozpočet, ktorý bol nejak nastavený a teraz ako meniť ho po mesiaci bude určite nie úplne dobrá vizitka.“
„Bohužiaľ, toto je 1 z projektov, ktorý sa na ministerstve neskutočne vlečie, čo samozrejme ďalej komplikuje to, akým spôsobom nastaviť financovanie ambulancií.“
Rádio slovensko (3.5.2025)
DRG systémom sa jadro problému slovenských nemocníc nerieši, zhodnotil analytik
Martin Vlachynský, INESS:
„DRG je technicky náročný systém – štandardizovať veľmi širokú paletu pacientov je veľké štatistické cvičenie, ktoré nebude nikdy úplne dokonale vystihovať realitu.
Systém bude priebežne treba neustále kalibrovať. Bude si to preto vyžadovať neustálu pozornosť. Zároveň platí, že nie je možné postaviť úhrady nemocniciam len a výhradne na DRG, bude musieť ostať aj nejaká rozpočtová zložka úhrad.“
„Aby sa celý systém nezasekol v centrálne nanútenej schéme úhradu, ktorá nemusí zodpovedať zajtrajším potrebám.“
…
Celý článok zo dňa 4.5.2025 si môžete prečítať na Regiony.zoznam, tu.
Náklady rastú aj bez zvyšovania platov
Martin Vlachynský, INESS:
„Kalkulačka po zadaní týchto parametrov vám vlastne vypočíta rozdiel medzi pohľadom zamestnávateľa, aké sú jeho náklady na 1 odpracovaný mesiac a pohľadom zamestnanca, tzn. koľko dostane na konci mesiaca na účet. Ten rozdiel je 113 %, čiže 1905 verzus 4065.“
„Je úplne v poriadku a prirodzené, ak rastú reálne mzdy. Problém je, ak tie náklady rastú primárne z regulačných dôvodov, vtedy sa stáva ekonomika menej konkurencieschopnou.“
Tv markíza (4.5.2025)
Politika
Nemocnica bude strategickou investíciou
Martin Vlachynský, INESS:
„Po druhé, je to už druhá nemocnica, kde nejaká časť nákladov sa má skryť v nákladoch na obranu, musíme si teda ujasniť, že ak máme zdravotníctvo, tak výdavky na zdravotníctvo by mali byť platené zo zdravotníckeho rozpočtu a ak máme ministerstvo obrany, z rozpočtu ministerstva obrany by sa mali platiť obranné veci a nie výstavby už dvoch nemocníc.“
Rádio regina (30.4.2025)
Životné prostredie
Zachráni klímu alebo potopí ekonomiku? Green Deal polarizuje Európu
Radovan Ďurana, INESS:
„Existenciu Green Dealu skomplikovali dva faktory. Najprv covidova kríza, obmedzenia dodávateľských štruktúr, ktoré spomalili investície. Následne energetická kríza vplyvom ruskej agresie na Ukrajine, ktorá znížila spotrebu zemného plynu, s ktorým sa počítalo ako prechodným palivom. V čase, keď sa elektrina predávala za 500-1000 eur za MWh mnohí podnikatelia, ale aj odborníci predpokladali, že podmienky Green Dealu sa zmenia. Nestalo sa tak, EK umožnila mnohonásobný rast ceny emisnej povolenky nad 100 eur za tonu CO2 a EÚ sa chce naďalej stať net zero ekonomikou v roku 2050. V roku 2023 klesli emisie oproti roku 2019 o15 percent. Žiaľ, tento pokles nie je spôsobený len väčším používaním obnoviteľných zdrojov, či menším plytvaním energie, ale aj významným poklesom priemyselnej aktivity.“
…
Celý článok zo dňa 30.4.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.
Školstvo
Vyššie platy pre učiteľov
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Keď sa pozeráme alebo chceme zhodnotiť nárast platu učiteľov, tak je najlepšie ho porovnať s tým, ako sa vyvíjajú priemerné mzdy v hospodárstve. Tak teraz uvediem pár čísel. Ešte v roku 2011 v zásade zarábali učitelia mzdu, ktorá bola vo výške priemernej mzdy, teda 100 % priemernej mzdy. Nasledujúce roky rástli platy učiteľov rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve a v roku 2020 v covidovom roku dosahovali platy učiteľov 130 % priemernej mzdy, teda o 30 % viacej ako bola priemerná mzda. Nasledujúce roky tento podiel mierne klesal a ak započítame toto súčasné zvýšenie, tak sa znova dostaneme na úroveň 130 % priemernej mzdy. Aby som nehovoril len percentá, lebo z percent sa nikto nenaje, tak poviem aj pár čísel v absolútnej hodnote. Budúci rok sa očakáva, že priemerná mzda v hospodárstve bude 1.700 EUR v hrubom a priemerná mzda učiteľov na základných a stredných školách bude vo výške 2.150 EUR.“
…
Tv markíza (30.4.2025)
Ruská ekonomika
DYMÍ A TRASIE SA. ALE NEVYDRŽÍ VŠETKO
Martin Vlachynský, INESS:
„Jedni dúfajú v kolaps za dverami, ďalší v moskovských supermarketoch presviedčajú, že sa nič nedeje. Hrozí teda Rusku kolaps ekonomiky? Koľko ho stojí vojna na Ukrajine a z čoho tieto náklady ruský štát financuje? Čo sa môže v budúcnosti zmeniť?
Krach ruskej ekonomiky môže byť bližšie, než si mnohí myslia, tvrdia britskí experti – podobné tvrdenia v médiách už neraz zazneli. Nie šťastne zvolené slová v mnohých vyvolali mylné očakávania. Skolabovať môže vojenský front. V prípade ekonomiky však ide o silne metaforické vyjadrenie s nie úplne jasným obsahom. „Ekonomika“ je suma ľudskej hospodárskej činnosti a ľudia svoje ekonomické aktivity väčšinou nezastavujú ani v extrémnych podmienkach. Veď aj nacistické továrne vyrábali lietadlá a tanky až do momentu, kým na ich brány nezabúšili spojenecké bomby a vojaci.“
…
Index (2.5.2025)
Ostatné
Veľa sa uč a bývaj v meste. Čo experti radia štátom, toho sa Židia držia už tisícročia
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Židia sa opäť raz nemôžu v západnom svete cítiť bezpečne. Takmer jedno storočie po holokauste sa vo verejnom priestore zvyšuje frekvencia otvorených vyhrážok, označovanie Dávidovými hviezdami a dokonca aj fyzické útoky voči židovskej komunite.
Z historického pohľadu nejde o nič nové. Antisemitizmus má hlboké historické korene, ktoré siahajú až do starovekého Grécka a Ríma. Následne aj v stredoveku sa pravidelne objavovali obvinenia, prenasledovanie, konfiškácie majetkov, nútené konvertovanie a protižidovské pogromy.
Napríklad v 13. storočí boli Židia vyhnaní z Francúzska a Anglicka. V nasledujúcom storočí čelili obviňovaniu a pogromom počas šírenia pandémie čierneho moru. V 15. storočí boli vyhnaní zo Španielska a Portugalska a o storočie neskôr aj z nemeckých miest a regiónov.“
…
Celý komentár zo dňa 2.5.2025 si môžete prečítať na Sme, tu.
Energetika
Záporné trhové ceny elektriny sa stávajú čoraz častejším javom
Radovan Ďurana, INESS:
„Ten, kto má fotovoltiku a baterku alebo elektrické auto, pre neho je výhodné využívať spotové ceny, pretože dokážu si nastaviť svoju spotrebu na čas, keď je lacná energia.“
Rádio slovensko (2.5.2025)
Medzinárodný obchod
Šrotovné 2.0
Radovan Ďurana, INESS:
„Pokiaľ nebude záujem o luxusné autá z Európy, tak vláda ho nemôže tento záujem nahradiť a ten kapitál sa bude musieť časom presunúť do iných odvetví, ktoré budú prinášať zisk a ktoré to sú odvetvia, to my nevieme od toho práve podnikateľské riziko, od toho je podnikateľské objavovanie, to musia robiť samotní podnikatelia.“
Tv markíza (4.5.2025)
Európska únia
Gumené eurofondy
Martin Vlachynský, INESS:
„Hoci existuje zložito schvaľovaná štruktúra programov s rôznymi cieľmi, európske zdroje sú politické peniaze, určené na porciovanie.
Slovenská reakcia na colnú hrozbu? Premiér aj ministerka hospodárstva začali hovoriť, že na pomoc firmám zasiahnutým americkými clami chcú presunúť eurofondy. Ešte nevieme, ako presne táto kríza bude vyzerať, ale už poznáme riešenie – európske peniaze.
Novinári sa nás pri tejto príležitosti pýtajú – je to dobre alebo zle? Možno vás prekvapím, ale odpoveď nemám. Otázku môžeme totiž parafrázovať: mali by eurofondy vyššiu pridanú hodnotu pri pôvodnom použití, napríklad pri oprave miestnej komunikácie v Hornej Dolnej či pri zavádzaní digitálnych smart riešení pri výrobe korbáčikov, alebo majú vyššiu pridanú hodnotu, ak sa nimi zadotujú šičky obuvi?“
…
Celý komentár zo dňa 4.5.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
