Dôchodky
Dôchodky a zdravotníctvo ťahajú Slovensko do dlhovej pasce. Ako sa z nej dostať von? (panel expertov)
Radovan Ďurana, INESS:
- Konsolidačný balíček pomohol zlepšiť udržateľnosť verejných financií, ale stále je potrebné urobiť viac. Aké opatrenia na šetrenie by ste odporučili, keďže priestor na zvyšovanie daní je už značne obmedzený?
2. Súčasné tempo nastavenia výdavkov je na Slovensku voľné a podľa RRZ by neviedlo k udržateľnému zníženiu deficitu. Ako by mala vláda pristúpiť k revízii výdavkov, aby identifikovala a odstránila neefektívne výdavky?
3. Dôchodkový systém tvorí viac ako polovicu problému dlhodobej udržateľnosti. Aké zmeny by ste navrhli, aby bol finančne stabilnejší a zároveň spravodlivý pre všetky generácie?„1. Debata o opatreniach nemá veľký význam. Na Slovensku sme si stále nepripustili, v akom veľkom marazme sa nachádzame. Tvárime sa, že je jedno, či máme troj- alebo päťpercentné HDP, že je to stále málo. Lenže Slovensko si musí požičať každé deviate euro vlastných výdavkov.
Na to, aby sme sa priblížili k vyrovnanému rozpočtu, potrebujeme ušetriť 11 percent výdavkov. To je obrovský podiel, ktorý sa len ťažko dosiahne vymenovávaním opatrení. To znamená, že každý jeden výdavok štátu by sa mal znížiť o 11 percent. Každý výdavok by tak mal byť opatrením s cieľom dosiahnutia úspor. Od platov zdravotníkov, cez nezmyselné nočné osvetlenie bratislavského hradu, až po príspevok na pohreb.
2. Prvý krok je pripustiť si vážnosť problému. To súčasná vláda intenzívne odmieta. Súčasné nástroje, ako Útvar hodnoty za peniaze, nie sú dostatočne efektívne, a čo je horšie, vláda ich často ignoruje. Potrebný by bol externý audit, ale ten by musel mať politickú podporu, ktorú slovenská vláda a parlament nie sú ochotní dodať. Obávam sa, že do ďalších volieb sa dočkáme len kozmetických zmien deficitu. Politici s populistickými návrhmi dokonale ovládajú techniku zvyšovania výdavkov a daní. Znižovanie výdavkov nie je ich disciplína.“
…
Celý článok zo dňa 5.5.2025 si môžete prečítať na Aktuality, tu.
Politika
Ďalší pokus o referendum
Martin Vlachynský, INESS:
„Na Slovensku panuje veľké zmätenie ohľadom toho, aké sankcie voči Rusku existujú. Na zemný plyn ako taký, neexistujú vôbec žiadne sankcie. Slovensko môže z Ruska odoberať plynu, koľko sa mu zachce. Voči Rusku existujú sankcie na konkrétne osoby, ktoré sa Slovenska viac menej nijak netýkajú. Existujú sankcie na finančné transakcie. Potom existujú sankcie na konkrétne tovary, ktoré môžu byť využité na výrobu zbraní, lenže pred vojnou v roku 2021 vyvážalo Slovensko do Ruska len 2 percentá svojho exportu.“
Tv markíza (5.5.2025)
Zdravotníctvo
Čoraz viac ambulantných lekárov ruší zmluvy so ZP
Martin Vlachynský, INESS:
„Akým spôsobom manažuje túto situáciu, či bude hľadať nejakú synergiu, aby neprišlo k úplnému oddeleniu dvoch svetov, že budeme tu mať na jednej strane verejný systém, ktorý bude síce úplne zadarmo, ale bude v mnohých praktických ohľadoch veľmi ťažko dostupný, extrémne dlhé čakacie doby a pod. a zároveň tu bude mať úplne nezávislý komerčný systém alebo bude hľadať nejakú synergiu, kedy tieto dva systémy dokážu koexistovať.“
Rádio slovensko (5.5.2025)
Majú zdravotné poisťovne preplácať „jednodňovky“?
Martin Vlachynský, INESS:
„Zdravotná poisťovňa by mala svojim poistencom zabezpečiť dostupnosť služby v určitej kvantite aj kvalite. Presná podoba tejto služby by mala byť výsledkom vyjednávania jednotlivých poisťovní s poskytovateľmi a konkurenčného súperenia medzi poisťovňami. Čím viac pracovísk poisťovňa zazmluvní (resp. čím menšie limity na ne má), tým lepší výber pre jej poistenca. No na druhej strane musí poisťovňa myslieť aj na náklady a nemusí zazmluvniť všetko všade.
Jednodňovky sú väčšinou ekonomicky efektívnejšie a je prirodzené, že z dlhodobého hľadiska sa čoraz väčšia časť zákrokov presúva tam. Pokiaľ však má poisťovňa v danom regióne už zazmluvneného iného poskytovateľa s dostatočnou kapacitou, je na jej obchodnom rozhodnutí, či ponuku pre poistencov ďalej rozšíri na úkor dodatočných nákladov. Na konci dňa poistenci „odmenia“ svojim presunom tú poisťovňu, ktorá im ponúka najpestrejšie služby.“
…
Celý komentár zo dňa 5.5.2025 si môžete prečítať na Dennikn, tu, alebo na INESS, tu.
Niektorí pacienti sa nemusia dostať k drahým liekom. je obmedzený
Martin Vlachynský, INESS:
„Pravidlá toho, aké terapie a do akej miery budú platené z verejných zdrojov. Ide však o veľmi ťažké rozhodovanie o zdraví a chorobe, živote a smrti zahalené nielen emóciami, ale aj informačnou neistotou.“
Medicína (5.5.2025)
Nová národná nemocnica vo Vajnoroch má mať len 950 lôžok, LOZ bije na poplach
Martin Vlachynský, INESS:
„Myslím si že tie čísla zo zahraničia nie sú namieste, sú to iné mestá, majú iné počty nemocníc.“
„Zo strategického hľadiska to nie je zlé, je tam diaľničný obchvat , letisko, ale napojenia samotnej stavby si to bude vyžadovať pomerne dosť práce.“
„Nie, nie je to absolútne reálne, ani sa nezačala hrubá stavba, musí sa robiť medicínsky plán, čo si myslím, že nie je. Aj súkromník to staval 6-7 rokov.“
Celý článok zo dňa 6.5.2025 si môžete prečítať na Noviny, tu.
LOZ: 950 lôžok pre koncovú nemocnicu nestačí
Martin Vlachynský, INESS:
„Nejaké analýzy vznikli, problém je skôr, že tých analýz vzniklo už v tej histórii viacero, každá trošku iná, každý minister má tú svoju, nie vždy je to úplne transparentné, nie vždy vieme sa do tých analýz pozrieť.“
Stv1 (6.5.2025)
Nová národná nemocnica vo Vajnoroch nebude mať dostatok lôžok
Martin Vlachynský, INESS:
„Bez toho, aby sme vedeli, o čo presne sa ministerstvo opiera, to potom otvára priestor na to, aby donekonečna vznikali takéto diskusie, či je to veľa, či je to málo.“
„Staré Rázsochy mali stáť okolo 400 – 500 000 000. Zrazu už sme na úrovni 1,2 miliardy. Ja samozrejme chápem argument, že to nebude len nemocnica, bude to nejaký kampus, pravdepodobne nejaké ubytovacie kapacity. Zase bez toho /nezrozumiteľné/, aby sme poznali ten projekt, je to suma, ktorá ako kričí svojou veľkosťou do sveta.“
Rádio slovensko (6.5.2025)
LOZ o národnej univerzitnej nemocnici
Martin Vlachynský, INESS:
„Takéto niečo by mala zodpovedať za tých 20 rokov, čo sa bavíme o novej nemocnici v Bratislave, jasná transparentná analýza zo strany ministerstva zdravotníctva. Nie je v silách ani nás analytikov, ani odborárov dávať nejaké konkrétne čísla, o 100 postelí viac, o 100 postelí menej, myslím, že ani tie zahraničné porovnania nie sú úplne namieste. Sú to iné mestá, iný počet nemocníc majú a tie novopostavené nemocnice alebo rekonštruované nemocnice tam mohli plniť nejakú inú úlohu, respektíve nejak pre iný spád. Takže to nie je úplne relevantné. Za mňa je škoda, že v roku 2025 sa neustále bavíme o tejto istej otázke.“
Stv1 (6.5.2025)
Nový kolos verzus chátrajúce budovy: Čo bude so starými nemocnicami v Bratislave?
Martin Vlachynský, INESS:
„Dúfam, že to tak bude. Slovensko je totiž prenemocnicované a prelôžkované. Je to nielen drahé a neefektívne, navyše k tým lôžkam už dnes chýba stredný a nižší zdravotnícky personál.“
„Obidve zdravotnícke zariadenia si už dnes vyžadujú obrovské investície na predĺženie ich životnosti.“
„Buď prejdú do novej nemocnice, alebo pôjdu niekde inde. Zdravotníckym pracovníkom nedostatok voľných pracovných miest nehrozí.“
…
Celý článok zo dňa 7.5.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.
Na peniaze v zdravotníctve dohliadne rada pre tvorbu rozpočtu. Pritom existujú aj iné útvary
Radovan Ďurana, INESS:
„Štátna správa už má viaceré útvary, ako napríklad Útvar hodnoty za peniaze, ktoré pravidelne publikujú návody na dosahovanie úspor, pričom viaceré ministerstvá tieto správy ignorujú alebo popierajú. Prístup k riadeniu výdavkov verejného zdravotníctva je zároveň silne ovplyvnený politickými záujmami a predovšetkým tlakom odborov.“
„Ochota zefektívniť výdavky je v konečnom dôsledku pomerne nízka, stačí sa pozrieť na otázku transformácie nemocníc, definície nároku poistencov či otázku poplatkov v zdravotníctve.“
Celý článok zo dňa 8.5.2025 si môžete prečítať na Zdravotnickydennik, tu.
Rozdielne pravidlá aj platby, zámerne nižšia produkcia. Financovanie nemocníc musíme upraviť, hovoria odborníci
Martin Vlachynský, INESS:
„Miera decentralizácie aj po fiškálnej stránke, aj celkovo vybudovaním štruktúr riadenia na úrovni regiónov je absolútne mizerná a, samozrejme, keby sme teraz hodili nemocnice na regióny, tak skončia“
„Nemocnicu si možno predstaviť ako niekoho, kto zbiera bločky za energie, mzdy, lieky, prístroje a následne ich odovzdáva zdravotným poisťovniam či štátu a žiada ich o úhradu.“
„To znamená, že je nám jedno, aké má nemocnica náklady, či je v nej teplo. Podstatné je, čo vyprodukuje, a tú produkciu si niekto v úvodzovkách nakupuje, u nás je to zdravotná poisťovňa, niekde inde to môže byť nejaká štátna inštitúcia alebo podobne.“
…
Celý článok zo dňa 8.5.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu.
Na Slovensku nula, v Nemecku 30 percent: veľmi ich potrebujeme, no počet zahraničných sestier je u nás mizivý
Martin Vlachynský, INESS:
„Žiaľ, veľkú príležitosť získať zdravotníkov z Ukrajiny sme pre vysokú byrokraciu využili len čiastočne. Navyše, Slovensko má výraznú jazykovú nevýhodu. Lekárom či sestrám sa viac oplatí investovať čas do učenia nemčiny, francúzštiny alebo španielčiny, ktorú môžu využiť vo viacerých krajinách, než do unikátnej slovenčiny.“
„Aby to pre nich malo zmysel, musia vidieť prostredie otvorené investíciám a podnikaniu.“
Celý článok zo dňa 9.5.2025 si môžete prečítať na Hnonline, tu–
Nemocnica vo Vajnoroch pod paľbou otázok. Odborári žiadajú analýzu aj viac lôžok
Martin Vlachynský, INESS:
„Mám z toho trochu pocit, že sa všetko vymýšľa za pochodu a každý nový minister má svoju vlastnú koncovú nemocnicu na svojom vybranom mieste.“
„Zahraničné porovnania však nie sú celkom na mieste. Ide o iné mestá s odlišným počtom nemocníc a tieto zariadenia môžu plniť inú funkciu.“
Celý článok zo dňa 10.5.2025 si môžete prečítať na Ta3, tu.
Dane
Budúcoročná konsolidácia
Radovan Ďurana, INESS:
„Zdaňovanie nehnuteľností by mala byť právomoc územnej samosprávy, tie by si mali navzájom aj konkurovať týmito sadzbami. Konsolidácia sa opäť začína diskusiami o zvyšovaní daní a nie znižovaní výdavkov, pričom práve to znižovanie výdavkov potrebujeme.“
Rádio expres (5.5.2025)
Potravinári a poľnohospodári hovoria, že transakčnú daň pociťujú viac
Martin Vlachynský, INESS:
„Platí ju poľnohospodár, ktorý si nakupuje napr. hnojivá, platí ju veľkoobchodník, ktorý od toho poľnohospodára kupuje komodity, potravinár, obchodník, ktorý od potravinára kupuje výrobok atď. atď. tuto sa všetky jednotlivé kroky sčítajú. Ten finálny efekt môže byť oveľa silnejší ako tých 0,4 %.“
Rádio regina (6.5.2025)
Zdania investičné nehnuteľnosti?
Radovan Ďurana, INESS:
„Zdaňovanie nehnúteľností by malo byť plne v kompetencii obcí.
Zákon by ich nemal obmedzovať v tom, ako a ktoré nehnuteľnosti zdaňujú. Vláda nemôže počítať s tým, že obce automaticky zvýšia tieto dane. Kabinet veľmi dobre vie, že tento konsolidačný balík by mal byť na strane výdavkov. Mal by prísť s návrhmi, ako odbremeniť obce od zbytočných či neefektívnych povinností. To však vyžaduje skutočné reformné úsilie. Ako však vidíme v priamom prenose, zvyšovanie daní je jediná disciplína, v ktorej sa súčasnej vláde darí. Vyššie zdanenie znamená dodatočnú záťaž aj pre občanov a firmy. Podnikatelia však môžu presunúť svoje kancelárie či výrobu do obcí, kde je zdanenie nižšie. Pokiaľ tam budú vedieť nájsť pracovnú silu.“
Nový čas (6.5.2025)
Clo
EÚ chystá odvetné clá voči USA, chce sa ale dohodnúť. Slovensku hrozia masívne škody
INESS:
„Hoci sa tieto clá tvária ako ochrana americkej ekonomiky, v skutočnosti ide o daň na amerických spotrebiteľov a výrobcov – a o vážne ohrozenie globálnej ekonomiky.“
Celý článok zo dňa 10.5.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
