Zdravotníctvo
Píše Martin Vlachynský: Britské zdravotníctvo – dá sa to s reformami prehnať?
Martin Vlachynský, INESS:
„Slovenské zdravotníctvo vykazuje od roku 2006 úžasnú odolnosť voči systémovým reformám
Za celú tú dobu prebehli len tri zmeny, ktoré sa neodvážim nazvať systémovými. Otvoril sa vstup novým liekom, najmä uvoľnením finančných oprát. Schválilo sa niekoľko dobrých, ale skôr drobných zmien vo vzdelávaní a kompetenciách zdravotníkov. Aktuálne prebieha optimalizácie siete nemocníc, ktorá sa ale postupne mení na prekomplikovaný uzol pravidiel s otáznou životnosťou za hranicu Plánu obnovy a odolnosti.“
…
Celý komentár zo dňa 30.6.2025 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.
Zdravotníctvu má pomôcť digitalizácia. Aké reálne kroky majú zlepšiť situáciu pre pacientov?
Martin Vlachynský, INESS:
„Môžeme mať hranicu desaťtisíc, stotisíc alebo milión eur. No čím vyššia hranica, tým viac treba obetovať inde, buď v rámci zdravotníctva, alebo v rámci rozpočtu ako celku. Nemôžeme mať aj všetky inovatívne lieky, aj ministerstvo športu, aj 13. dôchodky.“
„Verejné zdroje by mali byť viac smerované k účinnejším novým liekom než k novým liekom s nízkou pridanou hodnotou pre pacienta. Samozrejme, je tu technická otázka, či ministerstvo bude mať dostatočné kapacity dosah nových liekov rátať, ale táto otázka tu bola aj doteraz.“
Celý článok zo dňa 1.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Nemocnice majú nízku efektivitu, pacienti čakajú pridlho. Odborníci navrhujú zmenu financovania
Martin Vlachynský, INESS:
„Štátne nemocnice majú veľký priestor na zvýšenie efektívnosti. Napríklad, keď sa pozrieme na taký úplne jednoduchý údaj, ako je miera hospitalizácií v niektorých z nich, vidíme, že táto miera klesá v posledných rokoch pomerne výrazne.“
„Aby sme tu nemali zbytočné hádky, kto je platený lepšie, kto horšie, bude to jasné z toho, kto podá aký výkon.“
Celý článok zo dňa 2.7.2025 si môžete prečítať na TA3, tu.
Zdravotné sestry odchádzajú z ambulancií do nemocníc
Martin Vlachynský, INESS:
„Na druhej strane, určite máme odbory, určite máme regióny, kde to prežitie ambulancií je oveľa, oveľa náročnejšie. Tomuto mal istým spôsobom pomôcť nový katalóg výkonov, ktorý sa chystá už roky rokúce a momentálne sa vlastne spúšťa pilotný projekt. Ale ten je tak malý, že je veľká otázka, či dokáže v tom krátkom a strednom období niečo zmeniť.“
Rádio Slovensko (3.7.2025)
Školstvo
Koniec súkromným školám? Drucker ich zarazil reformou. Obávajú sa likvidácie. Riaditeľ: Nie sme len pre deti bohatých rodičov
INESS:
„Výsledkom je, že priemerné mzdy učiteľov vo verejných a v neštátnych školách sú takmer rovnaké. Roku 2024 bola priemerná mzda učiteľov na obecných základných školách 1 894 eur a na krajských stredných školách 2 011 eur. V súkromných školách zarábali učitelia priemerne 1 925 eur a v cirkevných školách dokonca menej ako vo verejných – 1 852 eur. Nie je teda pravda, že poplatky umožňujú neštátnym školám platiť vyššie mzdy kvalitným učiteľom a preberať ich verejným školám.“
„Napríklad v testovaní zo slovenského jazyka a literatúry v roku 2025 dosiahli žiaci verejných škôl v priemere úspešnosť 59,4 % a žiaci súkromných škôl 62 %. Žiaci cirkevných škôl dosiahli v priemere výsledky 66,8 %, čo je o niečo viac ako žiaci vo verejných a v súkromných školách.“
Celý článok zo dňa 30.6.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Cirkevné školy sa boja, že prídu o svoju identitu, súkromné hovoria o zoštátnení
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Toto je absolútne naivná predstava tvorby verejnej politiky. Nemôžete vziať jeden aspekt vysnívaného školstva, napríklad vo Fínsku, a izolovane zaviesť niektoré jeho aspekty v úplne inej krajine s odlišnou kultúrou, históriou, podmienkami a inštitúciami, dúfajúc, že sa tým priblížite k jeho výsledkom. Navyše výsledky fínskeho školstva posledné takmer dve desaťročia pomerne rýchlo a dlhodobo klesajú.“
Celý článok zo dňa 2.7.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Cieľ je dobrý. Ale cesta je zlá.
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Zo všetkých súkromných a cirkevných základných škôl na Slovensku ich funguje v 12 okresoch s vysokým podielom rómskej populácie len 13 % (pričom väčšinu – 10 % – tvoria cirkevné školy, ktoré spravidla nevyberajú poplatky). To znamená, že zvyšných 87 % súkromných a cirkevných škôl funguje v oblastiach, kde nemôžeme hovoriť o akútnom probléme so vzdelávaním a s inklúziou rómskej menšiny. Veľká väčšina neštátnych škôl, ktoré chce ministerstvo finančne penalizovať, teda funguje desiatky alebo až stovky kilometrov od problematických oblastí. Najväčší podiel, až 18 %, majú v bratislavskom regióne. Ako pomôže vo vzdelávaní deťom z Krompách, keď ministerstvo zoberie 20 % z normatívu súkromnej škole v Ivanke pri Dunaji?“
Celý článok zo dňa 2.7.2025 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.
Verejné financie
Kamenického konsolidácia mešká. Koalícia sa ešte nedohodla a prichádzajú ďalšie zlé správy
Radovan Ďurana, INESS:
„Deficit verejných financií je taký obrovský, že dostatočne veľkú sumu štát získa len vtedy, ak zníži výdavky na väčšinu sociálnych transferov.“
Celý článok zo dňa 30.6.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Nestihol naplniť svoj záväzok
Radovan Ďurana, INESS:
„Daňový výber, ako si naplánoval štát, sa nepodarí naplniť, ale na konci roka budú mať verejné rozpočty zhruba o pol miliardy eur menej, čo sa pochopiteľne prejaví aj na neplnení cieľov deficitu. Konsolidácia bude ďaleko zložitejší oriešok a to už je teraz veľmi zložitý oriešok.“
„Škrty na výdavkovej strane mohla vláda pripravovať už posledných 18 mesiacov a ešte stále nič nezverejnila, preto som pomerne skeptický aj vzhľadom na to, že tie skutočne významné škrty sa dajú dosiahnuť až vtedy, keď sa zmenia konkrétne zákony, ktoré vlastne prikazujú štátu, koľko má minúť.“
Rádio Expres (1.7.2025)
Kamenický o ďalšej konsolidácii: Balíček 68 opatrení prinesie 3 miliardy! Odborník má obavy
Radovan Ďurana, INESS:
„Po dvoch konsolidáciách, ktoré prudko zvýšili daňové zaťaženie na Slovensku, je dôležité povedať, čo by v balíku nemalo byť. Nemalo by tam byť ďalšie zvyšovanie daní a odvodov. Z týchto vyjadrení sa môžeme akurát obávať, že bremeno konsolidácie bude opäť na strane zvyšovania príjmov štátu, to znamená znižovania bohatstva občanov a spomaľovania rastu ekonomiky. Ak by minister chcel verejnosti oznámiť tretí ročník zvyšovania daní, neprekvapilo by ma, ak by začal znižovaním počtu štátnych tajomníkov v snahe vyvolania dojmu o šetrení „na sebe“. Vždy, keď politik povie, že 13. dôchodky sú nedotknuteľné, medzi riadkami musí občan čítať vetu – radšej vám zvýšim dane, ako zruším 13. dôchodok. Je žiaduce zrušenie transakčnej dane. Daň z príjmov právnických osôb je najvyššia v regióne a jej zníženie je rovnako veľmi potrebné.“
…
Celý článok zo dňa 1.7.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Prvý polrok konsolidácie
Radovan Ďurana, INESS:
„Práve na dani z pridanej hodnoty by mal štát vybrať o 200 000 000 menej ako očakával a aj to kvôli tomu, že ľudia jednoducho tie vyššie ceny premietli do svojho správania a kupujú menej.“
„Potrebujeme za prvé škrtať vo výdavkoch a za druhé prestať si maľovať vzdušné zámky a sľubovať si, ako sa zlepší a zvýšia dávky v sociálnom systéme, pretože v ekonomike, kde pracuje menej a menej ľudí, to jednoducho nie je možné zafinancovať.“
Rádio Expres (1.7.2025)
Štát očakáva v tomto roku vyššie príjmy, no prognózy naznačujú výpadok daní a spomalenie ekonomiky
Radovan Ďurana, INESS:
„Ani tento rok nebude reálna priemerná mzda vyššia, ako bola v roku 2021. Inflácia je tak vysoká, že priemerne človek nemá tú kúpnu silu, ktorú mal pred štyrmi rokmi.“
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.
Ekonomika rastie pomalšie, ako predpokladalo ministerstvo financií. Vyšším daniam sa nevyhneme
Radovan Ďurana, INESS:
„V treťom konsolidačnom balíku to bude mať vláda ťažké, lebo svoje najsilnejšie náboje vystrieľala v prvých dvoch (2023 a 2024). Samozrejme, neočakávam jednorožca, ktorý by v tomto prípade znamenal celý balík opatrení na strane výdavkov. Zvyšovanie daní nás neminie ani v tomto kole, vláda míňať nemieni prestať.”
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na Plus jeden deň, tu.
Realita nakoniec dobehla ministra Kamenického. Konsolidácia bude musieť byť drastická
Radovan Ďurana, INESS:
„Najsilnejšie náboje ako zvýšenie dane z pridanej hodnoty už vláda použila. Ak bude mať skutočne záujem znížiť deficit, šetriť bude musieť všade, ideálne vo všetkých dávkach. Je načase priznať si krízový stav vo verejných financiách.“
„Deficit ale dosahuje 7 miliárd eur. Úspory budú musieť byť komplexnejšie.“
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Koľko minie vláda na všetky tohtoročné oslavy?
Radovan Ďurana, INESS:
„2,2 milióna je veľmi málo. Nie je to tragédia pre verejné financie. Jasné, k tomu môžeme pristupovať aj tak, že vláda, ktorá systematicky šetrí, tak ušetrí aj v tomto. Lenže my máme deficit 7 miliárd. Je taký obrovský, že pár osláv nie je z ekonomického hľadiska rozhodujúcich. Ide o nevýznamnú vec.“
„Aj ako ekonóm musím chápať, že toto uctievanie symbolov štátnosti a minulosti je dôležité.“
„To je to, čo je strašné. To obmedzí desaťtisíce ľudí na mnoho rokov dopredu, ale jedna oslava a pivo pre dôchodcov nie.“
Celý článok zo dňa 4.7.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.
Ruská ekonomika
Rusko takto dlho nevydrží, analytik mu dáva jeden až dva roky. Finančná kríza je na obzore, uviedol v ta3 Vlachynský
Martin Vlachynský, INESS:
„Keď sa pozrieme na posledné dáta, ktoré hovoria o medzikvartálnom poklese, keby sme ich očistili o zbrojársku výrobu, tak Rusko je hlboko v recesii.“
„Ročné výdavky sú skôr bližšie niekde okolo 200 miliardám eur.“
„Je tu pomerne vysoká šance, že tam nastane finančná kríza. To znamená, že uvidíme implóziu úverov v ruskej ekonomike. Uvidíme krachy bánk a inflačné dorovnávanie prasknutých bublín.“
„S veľkou pravdepodobnosťou Rusko má zdroje na to, aby v takejto intenzite viedlo boje ako dnes jeden až dva roky. Potom bude musieť urobiť rozhodnutie, či buď dramatickým spôsobom zasiahne do životnej úrovne svojich občanov, čo môže spraviť a môže ďalej financovať vojnu, alebo nejakým spôsobom bude musieť začať znižovať svoje vojenské aktivity. Neznamená to stiahnuť na nulu, ale výrazne znižovať,“
…
Celý článok zo dňa 1.7.2025 si môžete prečítať na TA3, tu.
Dane
Balíček 68 opatrení prinesie 3 miliardy
Radovan Ďurana, INESS:
„Po dvoch konsolidáciách, ktoré prudko zvýšili daňové zaťaženie na Slovensku, je dôležité povedať, čo by v balíku nemalo byť. Nemalo by tam byť ďalšie zvyšovanie daní a odvodov. Vždy, keď politik povie, že 13. dôchodky sú nedotknuteľné, medzi riadkami musí občan čítať vetu – radšej vám zvýšim dane, ako zruším 13. dôchodok. Dane z hazardu už máme a rozhodne nie nízke. Je málo pravdepodobné, že zvýšenie týchto daní presiahne 100 mil. eur. Veľká časť hier sa už odohráva v internetovom prostredí, online sa dá ľahko presunúť do iných krajín. Hazard konsolidáciu rozhodne nezachráni.“
Nový Čas (1.7.2025)
Slovák dáva štátu z výplaty viac ako Čech, Maďar aj Poliak. Rodinám u nás výrazne pomáha špeciálna úľava
Radovan Ďurana, INESS:
„Efektívna daňová sadzba, teda podiel dane z príjmov na cene práce, je pri priemernej mzde len 7,6 percenta. Zvyšok záťaže predstavujú odvody.“
„To v daňovníkoch vyvoláva pocit, že sa im platby niekde v Sociálnej poisťovni ukladajú, a preto existuje malý odpor proti týmto platbám.“
„Štátnym orgánom sa podaril dokonalý trik, keď oklamali verejnosť termínom odvody zamestnávateľa. Odvody sú však vždy uhrádzané z odmeny zamestnanca za prácu.“
„Na rozdiel od dane z pridanej hodnoty sa efektívnosť výberu odvodov blíži k 100 percentám. Z hľadiska štátu je omnoho jednoduchšie naháňať niekoľko desiatok tisíc zamestnávateľov pod hrozbou zákazu podnikania, ako zdaňovať 2,5 milióna pracujúcich ľudí.“
…
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Vysoké dane na cigarety v Európe sú voda na mlyn čiernemu trhu
INESS:
„Debata o daniach z cigariet a tabaku sa v Európe často točí okolo boja proti fajčeniu a ochrany verejného zdravia. Práve takýmito snahami argumentujú politici, keď opakovane navrhujú zvyšovanie týchto daní. Menej sa však hovorí o tom, že práve vysoké dane, a teda vysoké ceny cigariet, vytvárajú ideálne prostredie pre rozvoj čierneho trhu.
Práve na to upozorňuje naša štúdia Cenová dostupnosť a nelegálny predaj cigariet v Európe.
Na papieri totiž vyzerá tabaková politika veľmi lákavo. Zvýšime dane, cigarety zdražejú, ľudia prestanú fajčiť. Menej rakoviny, viac zdravia, vyšší daňový výnos – všetci spokojní. V takomto výpočte sa však zabúda na alternatívne možnosti a ľudské motivácie. Ukazuje sa, že dobré úmysly vlád – vybrať viac na daniach a znížiť počet fajčiarov – často končia úplne opačne: prázdnou štátnou kasou a posilneným organizovaným zločinom.“
…
Celý komentár zo dňa 4.7.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Trh práce
V známej slovenskej firme zavedú štvordňový pracovný týždeň. Model 80-100-100 chcú pre všetkých
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Skrátený pracovný čas môže byť zamestnaneckým benefitom, môže fungovať na základe dobrovoľnej dohody zamestnanca a zamestnávateľa, ale určite nemôže byť verejnou politikou a súčasťou Zákonníka práce.“
Celý článok zo dňa 2.7.2025 si môžete prečítať na SME, tu.
Európska únia
O 90 percent menej emisií do roku 2040
Radovan Ďurana, INESS:
„Ja sa obávam, že nie. Jednoduchá odpoveď je, že mnohé technológie, ktoré sú na to nevyhnutné, ešte stále nie sú v komerčnej prevádzke a nemôžeme sa na ne spoliehať.“
„Tak tie krajiny to viac menej budú musieť robiť, pokiaľ sa im nebude dariť vlastne radikálne znížiť emisie, pretože ten pokles o 90 % je fakt obrovský a keď máte napr. vyriešiť emisie cementárne, ktoré nevieme teraz ako ekologicky alebo teda bez emisií CO2 produkovať, tak je určite praktickejšie zafinancovať výstavbu vodnej elektrárne niekde v Indii, pretože emisie priemerného Inda sú 2 tony, priemerného Slováka 5,6 ton a vlastne z takého geo, celoplanetárneho hľadiska je omnoho efektívnejšie za menej peňazí ušetriť veľa emisií v rozvojových krajinách ako za veľa peňazí, málo emisií v rozvinutých krajinách, vrátane Slovenska. Takže ja som veľmi rád, že tam tento nástroj pribudol, pretože to dáva ekonomický zmysel z pohľadu tej pridanej hodnoty, ktorú získame za investované.“
…
RTVS :24 (3.7.2025)
Podnikanie a regulácie
Štát predstavil novinku, ktorá nám má ušetriť peniaze: V skutočnosti však môžeme zaplatiť ešte viac (čo sa deje)
INESS:
„Tvorba a prevádzka štátneho nástroja sú finančne veľmi nákladné. Dodatočná administratíva spojená s pravidelnou aktualizáciou cien údajne zvyšuje náklady obchodníkov, ktoré sa následne môžu prejaviť navýšením cien ponúkaného sortimentu pre koncových zákazníkov.“
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na NewsByte, tu.
Štát spustil niečo, čo nám má pomôcť UŠETRIŤ. Realita však môže byť presne opačná (čo sa deje)
Martin Vlachynský, INESS:
„Projekt bude drahý ako z hľadiska tvorby, tak aj z hľadiska prevádzky. Okrem toho bude pre zapojené firmy predstavovať dodatočnú byrokraciu, ktorú sa s vysokou pravdepodobnosťou pretaví do konečných cien.“
„Kupujúci s ohľadom na ceny začnú preferovať zahraničné výrobky pre domácimi, ktoré často bývajú citeľne drahšie.“
Celý článok zo dňa 3.7.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
