Verejné financie

Koaliční lídri rokovali o štátnom rozpočte

Radovan Ďurana, INESS:

„Veľká časť verejných výdavkov je predpísaná zákonom. Takže pokiaľ sa nezmení legislatíva a pokiaľ neprebehnú poctivé audity na týchto štátnych inštitúciách, tak žiadne veľké úspory nebudeme vidieť.“

Celú reportáž zo dňa 18.8.2025 si môžete pozrieť na STV1, tu.

Nové dno slovenskej ekonomiky. Politici vo veľkom míňajú a ekonomický rast je slabý

Radovan Ďurana, INESS:

„Slovenský deficit tvoria najmä rastúce mzdové výdavky zamestnancov štátu, rastúce sociálne dávky, ale investície sú nízke. Mzdy a spotreba však nie sú garantom budúceho ekonomického rastu. Poľsko minimálne nedusí ekonomiku vysokými daňami ako Slovensko.“

„Dlhodobé ozdravenie verejných financií a zníženie daňového zaťaženia podnikateľského sektora stoja za krátkodobý pokles HDP, ktorý je dnes umelo prifukovaný vysokým deficitom.“

Celý článok zo dňa 18.8.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Zvyšovania daní bolo dosť, analytici posielajú vláde recept, ako ušetriť dve miliardy eur: úplne zrušte 13. dôchodky a obmedzte prídavky na deti

INESS:

„Sociálne balíčky predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou, podielom výdavkov sme už dobehli aj nepomerne bohatšie Dánsko.“

„Absurdnú daň z neschopnosti štátu šetriť.“

Celý článok zo dňa 19.8.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Anketa odborníkov: Potrebuje Slovensko pracovať na novom jadrovom zdroji?

Radovan Ďurana, INESS:

„V tomto názore je hlas ekonóma výrazne silnejší ako hlas fanúšika jadrových technológií. Hlavne by na tom nemali pracovať slovenskí politici, lebo to je takmer istá záruka vysokých nákladov, ktoré na konci dňa budú musieť zaplatiť koneční zákazníci. Obrovský desaťmiliardový projekt je veľkým lákadlom pre všetky druhy politických a dodávateľských záujmov.

Za cenu jadrovky by ste mohli 500-tisíc domov vybaviť baterkou a solárnymi panelmi. Je to ilustrácia toho, ako veľmi drahá jadrová elektráreň je, a existuje iks variantov financovania obnoviteľných či plynových energetických zdrojov, ktoré by mohli byť lacnejšie ako štátny projekt jadrovky. Nevýhodou jadrovky je tiež fakt, že jedným rozhodnutím, ktoré vás priviaže k tejto technológii, sa štát pripraví o výhody technologického pokroku.

Vláda však o žiadnej alternatíve neuvažovala, z čoho vyplýva, že záujem o výstavbu je predovšetkým politický. Nová jadrovka významne zvýši verejný dlh, ako aj úrokové náklady. Ak by jadrovku staval súkromník, nepovedal by som nič. Toto však bude drahý projekt a minimálne 10 až 15 rokov výhradne na účet daňového poplatníka.“

Celý článok zo dňa 19.8.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

V koalícii prebiehajú náročné rokovania: Ako sa nás dotkne ďalší konsolidačný balíček?

Radovan Ďurana, INESS:

Slovenská vláda je neskutočne kreatívna, pokiaľ ide o vyberanie peňazí od firiem a občanov. Akonáhle príde na debatu o úsporách vo výdavkoch, kreativita okamžite zmizne. Celá ekonomická obec kritizovala minuloročný konsolidačný balíček kvôli jednostrannému zvyšovaniu daní a minimálnemu šetreniu vo výdavkoch. Vláda sa nijako nepoučila. Už len vyjadrením, že 13. dôchodok sa nezmení a energetickú pomoc dostanú skoro všetci, poslala jasný signál, že šetrenie vo výdavkoch má byť len symbolické. Tento rok vláde bude chýbať 7 mld. eur. Tak vysoký bude deficit. To je 1284 eur. Uvedomujú si občania koľko to je? Ak by sme chceli mať vyrovnaný rozpočet, každý občan Slovenska, dvojdňové bábätko aj storočná babka by museli každý (!) mesiac poslať vláde 100 eur na účet. 400 eur mesačne za rodinu s dvomi deťmi. Slovenské verejné výdavky sú úplne mimo ekonomické možnosti tejto krajiny.”

…

Celý článok zo dňa 19.8.2025 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.

TAKTO by mala vláda šetriť peniaze na ľuďoch: ZOZNAM všetkých prídakov, ktoré môžu zrušiť

INESS:

„Dokonca aj v roku 2025 vláda prijala nové výdavky v objeme 1,5 % HDP, čo je viac ako 2 miliardy eur. Sociálne balíčky predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou, podielom výdavkov sme už dobehli aj nepomerne bohatšie Dánsko.“

„O adresnej energopomoci sa hovorí tri roky, prijala sa legislatíva na zbieranie dát, a aj napriek tomu plánuje vláda dotovať energie 90 % obyvateľstva.“

„Banky budú tento rok platiť štátu 42 % zo zisku. Aj to sa zjavne politikom zdá málo. Taktiež diskutované zdaňovanie reťazcov je absurdná daň z neschopnosti štátu šetriť, ktorú nakoniec zaplatia spotrebitelia.“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.

Konsolidácia ešte neznáma

Radovan Ďurana, INESS:

„Cítiť z toho, že oni nemajú reálny záujem na zefektívnení výdavkov verejnej správy, ale naopak, naše peňaženky sa musia triasť, pretože opäť očakávam, že väčšina tej konsolidácie pôjde na účet daňových poplatníkov, že si to jednoducho budú musieť zase zaplatiť.“

Rádio Expres (20.8.2025)

Odborníci vláde: Nie je priestor na vyššie dane! Zrušte 13. dôchodky a prídavky. Ako to bude?

Radovan Ďurana, INESS:

„Kým v predkrízových rokoch 2015 – 2019 dosahovali príjmy štátu z daní a odvodov v priemere 33,5 % HDP, v roku 2025 to má byť už 36,7 % HDP,“

„Ak vláda v nasledujúcom konsolidačnom balíku neprijme dostatočné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu, budeme pokračovať v plytvaní a neefektivite. Občania Slovenska to pocítia v pomalšom ekonomickom raste, pomalšom raste miezd a teda pomalšom náraste prosperity,“

„Vláda mala aj tento rok príležitosť sústrediť konsolidačné úsilie na znižovanie výdavkov, a to dvomi spôsobmi. Za prvé komplexnými auditmi, ktorými by sa dala udržateľne znížiť zamestnanosť vo verejnom sektore, ak by sa odstránili nepotrebné a nadbytočné úkony vo verejnej správe. Za druhé, a predovšetkým, uplatňovaním adresnosti (obmedzením plytvania) bez dosahu na sociálny štandard zraniteľných skupín. O adresnej energopomoci sa hovorí tri roky, prijala sa legislatíva na zbieranie dát, a aj napriek tomu plánuje vláda dotovať energie 90 % obyvateľstva.“

„Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by musel každý občan štátu do rozpočtu odviesť navyše 100 eur mesačne. Pre štvorčlennú rodinu to znamená 400 eur mesačne. Vyrovnaný rozpočet je pre Slovensko dnes nepredstaviteľný. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany rozpočtu čaká Slovensko v lepšom prípade stagnácia, ak nie pokles ekonomického rastu,“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Analytik INESS Radovan Ďurana vyzýva vládu na úsporné opatrenia namiesto zvyšovania daní

Radovan Ďurana, INESS:

„Problémom rozpočtu štátu nie je nedostatok príjmov,“

„predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou“

„Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by musel každý občan odviesť do štátnej kasy navyše 100 eur mesačne, čo pre štvorčlennú rodinu znamená 400 eur. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany čaká Slovensko stagnácia alebo pokles ekonomického rastu,“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na Tyzden, tu.

Konsolidovať nemožno zvyšovaním daní, štát musí šetriť na sebe, upozorňuje analytik

Radovan Ďurana, INESS:

„Slovensko nemá priestor na ďalšie zvyšovanie daní a vyzýva vládu prijať úsporné opatrenia.“

„Problémom rozpočtu nie je nedostatok príjmov,“

„predbehli bohatstvo vytvorené slovenskou ekonomikou“

„Na dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu by musel každý občan odviesť do štátnej kasy navyše sto eur mesačne. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie na výdavkovej strane čaká Slovensko stagnácia alebo pokles ekonomického rastu,“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na Trend, tu.

Rokovania o rozpočte naďalej viaznu: Vláda tají opatrenia do poslednej chvíle!

Radovan Ďurana, INESS:

„Ak vláda v nasledujúcom konsolidačnom balíku neprijme dostatočné opatrenia na výdavkovej strane rozpočtu, budeme pokračovať v plytvaní a neefektivite. Občania Slovenska to pocítia v pomalšom ekonomickom raste, pomalšom raste miezd a teda pomalšom náraste prosperity.“

„Vyrovnaný rozpočet je pre Slovensko dnes nepredstaviteľný. Súčasná situácia je neudržateľná a bez zásadnej konsolidácie výdavkovej strany rozpočtu čaká Slovensko v lepšom prípade stagnácia, ak nie pokles ekonomického rastu.“

Celý článok zo dňa 22.8.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.

Graficky znázornené parametre plánovanej konsolidácie

Radovan Ďurana, INESS:

„Ten slovenský deficit je tak obrovský, že len vo veľkých výdavkových skupinách sa dá ušetriť dostatočne veľa peňazí, aby sme sa dostali k tomu, že ten deficit bude klesať o miliardy eur. Nie je jednoducho možné lacnejším obstarávaním toaletného papiera alebo poisťovaním štátnych nehnuteľností stovky miliónov eur, čo dokážeme len v oblasti sociálnych transferov.“

STV1 (23.8.2025)

Konsolidácia 2026: Štát šetrí, ale nie tam, kde by mal. Zatiahnu to občania?

Radovan Ďurana, INESS:

„Slovenský deficit si vyžaduje miliardové škrty vo veľkých výdavkových oblastiach, ako sú sociálne transfery.“

Celý článok zo dňa 24.8.2025 si môžete prečítať na NewsByte, tu.

Konsolidácia v roku 2026: Štát odmieta šetriť na tom, čo ho stojí najviac. Odnesú si to naše peňaženky (čo nás čaká)

Radovan Ďurana, INESS:

„Bez legislatívnych zmien a poctivých auditov sa úspešná konsolidácia nedá očakávať.“

„Slovenský deficit je taký obrovský, že skutočné miliardové úspory sa dajú nájsť len vo veľkých výdavkových položkách, nie v lacnejšom obstarávaní toaletného papiera.“

„Najväčší priestor na šetrenie je v sociálnych transferoch, ako sú 13. dôchodky alebo energetické príspevky pre domácnosti, čo však vládna koalícia dlhodobo odmieta.“

Celý článok zo dňa 24.8.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.

Zdravotníctvo

Po zrušení záchrankového tendra prichádzajú otázky, ako systém…

Martin Vlachynský, INESS:

„Keď sa pozrieme na to, ako doteraz fungovali dve štátne záchranky, ktoré pokrývajú zhruba polovicu trhu, tak vidíme tam klasické problémy štátnych podnikov. Tzn. problematické finančné riadenie, veľmi časté výmeny riaditeľov, vyšší počet sťažností na Úrad pre dohľad oproti súkromným záchrankám.“

Rádio Slovensko (18.8.2025)

Súkromné verzus štátne: Kto by mal riadiť slovenské záchranky?(panel expertov)

Martin Vlachynský, INESS:

„Politici nevedia spraviť ani tender, ale tvrdia, že keď to budú mať v rukách celé, tak to budú robiť lepšie, ako je to dnes. Pritom systém záchraniek je jedna z mála častí slovenského zdravotníctva, ktorá znesie porovnanie so Západom. Problém je primárne politický – neschopnosť vlády nastaviť zmysluplné kritériá a pripraviť transparentný tender, v ktorom by podivné garážové sročky nemali žiadnu šancu.V prípade záchraniek platí, že čo štát, to iný model. Niekde fungujú záchranky pod krajmi (Česko), niekde pod nemocnicami a hasičmi (Francúzsko), niekde ich na objednávku regiónov a miest prevádzkujú najmä charity (Nemecko), niekde sú desiatky rôznych prevádzkovateľov (Belgicko) a niekde je systém podobný slovenskému (Holandsko).Neštátna záchranka je vlastne PPP projekt, v ktorom štát outsourcuje túto činnosť na nejaké iné organizácie. To dáva zmysel vtedy, ak táto externá organizácia prináša do systému dodatočný kapitál, inovácie a know-how. Otázka preto znie, čo by systém zoštátnením získal. Fungovali by záchranky efektívnejšie ako dnes? Bolo by to lacnejšie? Kvalitnejšie? Bolo by tam viac inovácií? Alebo by sa stal presný opak a moloch štátnej záchranky by bez tlaku pravidelného výberového konania rýchlo skostnatel a obsadili by ho politickí nominanti, ktorí by mu púšťali žilou? Oprávnene sa obávam, že na Slovensku je pravdepodobnejší druhý scenár.“

Celý článok zo dňa 18.8.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Vláda chystá reformu záchraniek. Chce ich zoštátniť

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak sa vyskytujú problémy, súvisia skôr s cestou pacienta zo záchranky – ale to nie je problém samotných záchraniek a tie ho ani nedokážu ovplyvniť. Hlavným problémom dneška nie je samotné fungovanie záchraniek, ale neschopnosť ministerstva pripraviť kvalitný, dôveryhodný a transparentný tender.“

„V drvivej väčšine štátov je záchranka decentralizovaná, buď na regióny (Česko, severské štáty, Nemecko), prípadne zriedkavo na nemocnice v kombinácii s hasičmi (Francúzsko).“

Pravda (18.8.2025)

Vláda plánuje revolúciu v záchrankách. Nemeňte niečo, čo dobre funguje, odkazujú odborníci

Martin Vlachynský, INESS:

„Ak sa vyskytujú problémy, súvisia skôr s cestou pacienta zo záchranky – ale to nie je problém samotných záchraniek a tie ho ani nedokážu ovplyvniť. Hlavným problémom dneška nie je samotné fungovanie záchraniek, ale neschopnosť ministerstva pripraviť kvalitný, dôveryhodný a transparentný tender.“

„Existuje veľmi málo príkladov zo sveta, kde štát vlastní a centralizovane riadi záchranku (Škótsko, Maďarsko). V drvivej väčšine štátov je záchranka decentralizovaná, buď na regióny (Česko, severské štáty, Nemecko), prípadne zriedkavo na nemocnice v kombinácii s hasičmi (Francúzsko).“

„Bič v podobe pravidelných tendrov a konkurencie ho núti správať sa ako-tak efektívne. Aj keď aj to je relatívne – veď najväčšia štátna záchranka (bratislavská) sa v roku 2022 dostala do čiastočnej platobnej neschopnosti.“

„V niektorých štátoch hasiči prevádzkujú určitú časť záchraniek (v Nemecku sú to niektoré stanice, vo Francúzsku prevádzkujú záchranky bez lekára), no plná organizačná integrácia hasičov a záchraniek je skôr zriedkavá. Nie je jasné, čo by bol prínos pre pacienta.“

„Základný problém je v tom, že by vznikol štátny moloch, ktorého prínos pre pacienta je nejasný, no jasné sú riziká – nízka efektivita, politické nominácie a manažérska nestabilita (riaditelia štátnej záchranky sa menia ako na kolotoči) a riziko korupcie. Nie je to teória, ale historická skúsenosť.“

Celý článok zo dňa 19.8.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Pripoistenie nie je zakázané, je zadusené

Martin Vlachynský, INESS:

„Myšlienka pripoistenia je dobrá a dovolím si napísať, že nejaká forma komerčnej nadstavby nad verejným systémom bude dokonca v budúcnosti nevyhnutná. Skutočným politickým kumštom však bude pripraviť pôdu na vyklíčenie takýchto produktov. To najmä znamená dôsledne zadefinovať úlohu verejného systému a vytriediť z neho veci, ktoré nemajú byť hradené z verejných zdrojov. Presnejšie – zadefinovať, kedy a ako majú a kedy nemajú byť hradené. Zároveň treba zobrať „červené pero“ a vyškrtať všetky nevykonateľné aj nevykonávané ustanovenia, protirečenia a duplicity zo slovenských zákonov. Pripoistenie si vyžaduje reformu, nie len jednoduchý zákon. A reformám sa u nás chronicky nedarí.“

Zdravotnícke noviny (21.8.2025)

Komentár Martina Vlachynského: Konkurencia v zdravotníctve má zmysel

Martin Vlachynský, INESS:

„Výrok ekonóma F.A. Hayeka najlepšie vystihuje pointu konkurencie. Konkurencia neustále triedi efektívne zrno od neefektívnych pliev. Neviditeľná ruka trhu je v skutočnosti viditeľná ruka zákazníka.

No čo ak je tým zákazníkom hlavne štát a má predstavu jedného konkrétneho výsledku? Chce, aby existoval ním zadefinovaný produkt s názvom „univerzálna zdravotná starostlivosť“ a nie košatý výsledok konkurečného procesu, v ktorom rozhodujú spotrebitelia. Zároveň ale chce ťažiť z výhod konkurencie. Dá sa to?

Odpoveď na túto otázku dal pred vyše 35 rokmi svojou prácou profesor Alan Enthoven, ktorý prišiel s konceptom manažovanej konkurencie v zdravotníctve. V nej verejný sektor určí parametre produktu (nárok pacienta z verejného zdravotného poistenia), ale nechá na konkurenčnom prostredí, aby sa k tomuto výsledku dopracovalo, pokojne rôznymi cestami. Odmenou je lepšie alokovanie zdrojov a vďaka tomu vyššia efektívnosť, vyššia produkcia a vyššia kvalita.“
…

Celý komentár zo dňa 22.8.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.

Minimálna mzda

Minimálna mzda dosiahne v budúcom roku úroveň 915 EUR

Radovan Ďurana, INESS:

“V inej situácii je fabrika, ktorá má trojsmennú prevádzku a v inej situácii je obchod, ktorý potrebuje predavačku v nedeľu, zatiaľ, čo ten obchod si v nedeľu bez problémov na seba zarobí a viac menej bez problémov zoženie tých zamestnancov, zohnať kvalifikovaných ľudí na nočnú prácu je omnoho zložitejšie. A teraz mal by im v rovnakej miere vzrásť ten príplatok alebo nemal.“

Rádio Slovensko (18.8.2025)

Vyššia minimálna mzda, vyšší odvod do štátu. Pracujúci i firmy znášajú ťarchu rozšafnosti

INESS:

„S minimálnou mzdou sa stalo presne to, pred čím sme varovali,“

„Navyše sa vzorec zvyšuje z 57 percent na 60 percent,“

„Až 10 650 uchádzačov o zamestnanie v okresoch Kežmarok, Sabinov a Stropkov, kde je momentálne 282 voľných pracovných miest, sa určite veľmi poteší,“

Celý článok zo dňa 18.8.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.

Sociálni partneri sa nedohodli na minimálnej mzde

Radovan Ďurana, INESS:

„Zamestnávatelia nie sú rovnakí. Pôsobia v rôznych sektoroch a v rôznych regiónoch a oni sami musia vedieť, akými príplatkami sú schopní zohnať dostatok pracovnej sily v týchto nadštandardných časoch.“

Rádio Slovensko (19.8.2025)

Minimálna mzda stúpne na úroveň 915 eur

Radovan Ďurana, INESS:

„Kľúčová otázka totiž je, aká by nezamestnanosť bola, keby bola minimálna mzda nižšia. Odpoveď by radi poznali nezamestnaní z Kežmarku, Sabinova a Stropkova, kde sa o 282 voľných pracovných miest uchádza viac ako 10 000 ľudí.“

Rádio Slovensko (23.8.2025)

Životné prostredie

Slováci vnímajú klimatickú krízu ako vážny problém. Za zlepšenie situácie však nie sme ochotní platiť

Radovan Ďurana, INESS:

„Človek myslí vážne to, do čoho dáva peniaze. Pokiaľ majú ľudia problém časť svojej spotreby investovať do ekologických opatrení, tak to znamená, že im na tom v skutočnosti až tak nezáleží.“

Celý článok zo dňa 18.8.2025 si môžete prečítať na STVR, tu.

Školstvo

Kvalitné vzdelávanie nie je zadarmo

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Približne 60 % súkromných škôl vyberá poplatky do 100 EUR ročne. Približne ďalších 20 % škôl vyberá poplatky do 1000EUR ročne a nad 2000 vyberá ten zvyšok.“

„Keď človek za niečo platí, tak si to zvykne aj viacej vážiť a keď dostávajú ľudia služby a tovary bezplatne, tak si ich až tak nevážia.“

TA3 (19.8.2025)

Minister Drucker zavádza alebo je zavádzaný, píše analytik Róbert Chovanculiak…

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Geograficky sa výskyt neštátnych škôl a detí zo sociálne znevýhodneného prostredia neprekrýva. Preto je prirodzené, že neštátne školy majú nižší podiel týchto detí.“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Drucker zavádza alebo je zavádzaný: ako naozaj pomôcť deťom zo znevýhodneného prostredia?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Minister Drucker prišiel s návrhom znížiť normatívne financovanie cirkevných a súkromných škôl o 600 eur ročne na jedného žiaka. Oficiálnym dôvodom je odstránenie „nespravodlivosti“, pretože neštátne školy majú nižší podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ministerskí analytici zistili, že „priemerný podiel žiakov v riziku dosahuje vo verejných školách 7 %, cirkevných 2,6 % a v súkromných školách iba 0,9 %“. Tieto čísla majú dokazovať, že neštátne školy si vyberajú žiakov a menej prispievajú k inklúzii.

V tomto texte ukážem, že tieto tvrdenia sú skreslené a tendenčne prezentované s cieľom „nájsť palicu na psa“, ktorým je pre súčasné vedenie ministerstva školstva neštátne vzdelávanie.“
…

Celý komentár zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

ASŠŠZ opäť volá po prehodnotení školských návrhov, nevylučuje protesty

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Štatistiky a tvrdenia ministerstva školstva nezodpovedajú realite.“

Celý článok zo dňa 21.8.2025 si môžete prečítať na Bleskovky.sk, tu.

O zmenách školskej legislatívy

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne, že ste prišli. A zaujíma vás táto téma súkromných škôl, ktorá je extrémne dôležitá a v ktorej zaznieva množstvo nepresných skreslených štatistík, ktoré sú navyše ešte aj rôznym spôsobom skreslene interpretované samotným ministerstvom školstva. Takou najčastejšou štatistikou, ktorá tu zaznieva z úst pána ministra, je nejaká výtka voči neštátnym školám, že majú vo svojich triedach relatívne nižší podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Toto je argument, ktorý sa síce používa, ale ministerstvo už nepovie B. Nepovie, prečo je takáto situácia a my, keď sme sa pozreli na základe dát na to, ako vyzerá situácia z geografického hľadiska, tak je tam jasne vidieť, že súkromné školy, cirkevné školy fungujú v nejakých oblastiach a potom problémy s deťmi zo znevýhodneného prostredia je v nejakých iných oblastiach.“
…

TV JOJ (21.8.2025)

Bratislava: Školstvo čaká veľká reforma

Róbert Chovanculiak, INESS:

„My vieme na základe dát, že na neštátne školy, predovšetkým súkromné školy, chodí výrazne viac detí so zdravotným znevýhodnením než na verejné školy.“

TV JOJ (22.8.2025)

Naozaj sa cirkevné a súkromné školy podieľajú na inklúzii menej ako štátne?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Ministerstvo ospravedlňuje navrhované zmeny financovania neštátnych škôl potrebou odstrániť „nespravodlivosť“. Touto nespravodlivosťou má byť skutočnosť, že neštátne školy si môžu vyberať žiakov, kým verejné školy musia zobrať každého v rámci svojho obvodu. Svoje tvrdenie podkladajú argumentom, že neštátne školy majú nižší podiel žiakov zo znevýhodneného prostredia. Vo verejných školách tvoria takíto žiaci 7 percent, v cirkevných 2,6 percenta a v súkromných 0,9 percenta. Podľa ministra Druckera je to dôkaz, že neštátne školy si neplnia svoje inkluzívne povinnosti. Ide však o skreslenú interpretáciu štatistík a nezodpovedné obviňovanie. Pravda je, že neštátne školy majú nižší podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), pretože vznikajú a pôsobia častejšie v oblastiach s nižším výskytom takýchto detí. Takmer 90 percent súkromných a cirkevných škôl sa nachádza mimo 12 okresov s najvyšším podielom obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít (kde je zároveň aj najvyšší podiel detí zo SZP).“
…

Celý komentár zo dňa 22.8.2025 si môžete prečítať na Postoj, tu.

Vláda neschválila návrh o financovaní cirkevných a súkromných škôl

Róbert Chovanculiak, INESS:

„My vieme na základe dát, že približne 90 % všetkých neštátnych škôl funguje v mimo 12 okresov, kde je najväčší problém s vylúčenými rómskymi komunitami a kde práve sa vzdelávajú deti zo znevýhodneného prostredia.“

Rádio Slovensko (22.8.2025)

Dôchodky

Bude druhý pilier súčasťou konsolidácie? Koalícia rokovala o dôležitých zmenách, v hre sú viaceré opatrenia

Radovan Ďurana, INESS:

„Pre sporiteľa so zdravotnými problémami má možnosť okamžitého prístupu k úsporám alebo možnosť ich dedenia omnoho väčšiu hodnotu ako to, že o 20 rokov by bol jeho dôchodok o 26 eur mesačne vyšší, keby bol len v prvom pilieri.“

Celý článok zo dňa 19.8.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Oranžová obálka stále chýba

Martin Vlachynský, INESS:

„Verejnosť má bohužiaľ minimálne informácie o realite I. piliera. Druhý konsolidačný balíček sa opäť odsunul a je jasné, že vo vláde z neho musí byť riadne dusno. „Ľahké“ opatrenia ako zdanenie bánk sa buď vyčerpali, alebo ako odvod reťazcov sľubujú len smiešny výnos a právne komplikácie. Reálne je na výber ďalšie zvyšovanie DPH či zvyšovanie dane z nehnuteľností. Opatrenia, ktoré nezískajú titul Miss Sympatia v čase, keď im voliči ešte neodpustili opatrenia z prvého balíčka.

Sú tu však ešte „lacné“ stámilióny v podobe ďalšieho zníženia príspevkov do II. piliera. Technicky to nie je ani konsolidačné opatrenie, „len“ prejedanie budúcnosti. Budúce úspory občanov by boli presunuté do dnešnej spotreby vlády.“
…

Celý komentár zo dňa 23.8.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Dôchodky pre rodičov sa zvýšia. Zákon má pomôcť matkám, no oslabí ich druhý pilier

INESS:

„Vláda prestane matkám na materskej a rodičovskej posielať časť štátom platených odvodov do druhého piliera,“

„Týmto krokom znižuje výhodnosť dôchodkového sporenia (hlavne) pre ženy a deje sa tak zákonom, ktorého cieľom má byť paradoxne odstránenie diskriminácie žien.“

„V skutočnosti to nie je konsolidačné opatrenie, len ‚polepšenie rozpočtu dnes‘ a presunutie výdavkov na budúce vlády,“

Celý článok zo dňa 23.8.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.

Dane

Ďalšia záťaž pre lepšie zarábajúcich? Na dôchodky už prispievajú viac, teraz je na stole iné riešenie

Radovan Ďurana, INESS:

„Ľudia zarábajúci viac ako 10-tisíc eur zaplatia na tejto odvodovej dani viac ako na dani z príjmov fyzických osôb. V skutočnosti zaplatia dohromady už teraz viac ako 30 percent z ceny ich práce, nie z hrubej mzdy, kde by bol ten podiel ešte vyšší.“

„Kým sa opätovne neznížia stropy pre platenie odvodov, považuje diskusiu o tretej sadzbe dane z príjmov fyzických osôb za absurdnú.“

Celý článok zo dňa 20.8.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Cena potravín

Diaľnica do Košíc či lacnejšie potraviny. Sľuby, ktoré mali našu krajinu posunúť vpred, sú dnes už len symbolom populizmu

Martin Vlachynský, INESS:

„Nevyhnutne povedie k rozsiahlym poruchám na trhu, od nedostatku konkrétnych potravín cez finančné problémy obchodníkov a potravinárov až po zrýchlenie inflácie.“

Celý článok zo dňa 21.8.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Medzinárodný obchod

Európska únia a Spojené štáty podpísali obchodnú dohodu

Radovan Ďurana, INESS:

„Trump ešte zvykne argumentovať, že on tými clami chce financovať nezvyšovanie daní, ale samotné clá majú pomerne malú váhu, 2 percentá federálnych príjmov, takže aj keby sa mu podarilo tie clá zvýšiť o 100 %, to dramatický schodok, ktorý je v amerických verejných financiách, nedokáže vyriešiť.“

Rádio Expres (21.8.2025)

Živnostníci

Zaplatí jedna skupina živnostníkov štátu viac? Zásadná zmena mešká veľa rokov, na stole je iné riešenie

Martin Vlachynský, INESS:

„Celá táto kostrbatosť s platením či neplatením sociálnych odvodov vyplýva z toho, že štát nebol za 20 rokov schopný pripraviť mechanizmus ročného zúčtovania sociálnych odvodov tak, ako funguje v zdravotnom poistení.“

„Ak by sa platenie sociálnych odvodov od začiatku podnikania stalo realitou, hrozilo by zníženie atraktivity živností pre začínajúcich podnikateľov.“

„Živnosti okrem iného slúžia ako vstupná brána do podnikania aj pre ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí sa ťažko uplatňujú na trhu práce. To treba zarátať medzi náklady takéhoto opatrenia.“

Celý článok zo dňa 24.8.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.