Verejné financie

Štát bude hospodáriť horšie

Radovan Ďurana, INESS:

„Tie samotné úsporné opatrenia sú v rozpočte len vyčíslené a my nevidíme, ako ich chce vláda dosahovať, preto hrozí, že tie úspory sa nemusí podariť naplniť, resp. oni môžu byť dosiahnuté v jednom roku, ale už v druhom roku, ktorý bude, mimochodom, volebný, bude veľký tlak na to napr. dobehnúť tú valorizáciu, či už miezd alebo aj trinásteho dôchodku.“

TV JOJ (13.10.2025)

Rozpočet pod drobnohľadom

Radovan Ďurana, INESS:

„Myslím si, že vláda nesplnila to, čo jej ukladá Ústava, tzn. robiť všetko pre to, aby zastavila rast dlhu a priviedla slovenské verejné financie na trajektóriu udržateľných verejných financií. A je to odraz toho, že uplynulý rok vlastne nepracovala na tom, aby mohla skutočne účinne a dlhodobo znížiť výdavky tak, aby došlo k markantnému zníženiu deficitu. Takže ten, kto si nerobil domácu úlohu, to nemôže stihnúť za týždeň pred predložením rozpočtu. A ten rozpočet je tak veľkým sklamaním a ten konsolidačný balík je v zásade celý postavený na zvyšovaní daní, ktoré ešte viac spomalí veľmi chatrný hospodársky rast Slovenska.“

JOJ 24 (13.10.2025)

Kde bude štát šetriť?

Radovan Ďurana, INESS:

„Je tam uvedená skupina úspor alebo poklesu výdavkov za niečo viac ako 500.000.000EUR, čo je v dosť veľkom rozpore s tým, čo vláda ohlasovala na začiatku, kde sme vlastne mohli počítať so sumou nejakých 700, 800.000.000EUR. Je tam otázka energopomoci, ku ktorej sa potom ešte možno dostaneme, ako to vlastne bude. Ale tie samotné úspory sú uvedené pri ministerstvách. Niektoré ministerstvá tam majú uvedené, že či je to pokles mzdových výdavkov, kapitálových výdavkov alebo vlastnej spotreby, ale nie je tam uvedená, nie sú tam uvedené žiadne detaily týchto opatrení, ako k tomu bude mať dôjsť. Ja osobne za 1 z rizík tohto rozpočtu považujem to, že vláda tento rok by mala zvýšiť výdavky na medzispotrebu o 14 % a na budúci rok počíta s tým, že vzrastie iba o 0,4 %. A to vytvára takú otázku a skepticizmus, ako to vláda dokáže zabezpečiť? Pretože v medzispotrebe sú vlastne prevádzkové výdavky vlády, ako je nájomné, energie a rôzne služby, ktoré štát nakupuje, vzhľadom na to, že aj tento rok by mala byť inflácia, resp. nasledujúci rok by mala byť inflácia viac ako 4 %. Každopádne, ak sa pozrieme napr. na mzdové výdavky štátneho rozpočtu, tak tie by mali oproti rozpočtu na rok 2025 klesnúť o 1 %, a to si myslím, že dohromady je veľmi slabé úsilie vlády v dosahovaní úspor.“

JOJ 24 (13.10.2025)

Ekonomický newsfilter: Česi dobre hospodária, Poliaci rýchlo rastú, Slováci ani jedno

Radovan Ďurana, INESS:

„Gro (verejných výdavkov) ide do spotreby vrátane sociálnych transferov, minimum do investícií, ktoré majú potenciál prispieť k dlhodobému hospodárskemu rastu.“

Celý článok zo dňa 13.10.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Vláda rokuje o „rozprávkovom“ rozpočte. S realitou nemá nič spoločné, zhodujú sa ekonómovia

Radovan Ďurana, INESS:

„Až po dosiahnutí tejto úrovne by sa totiž zastavila každoročná príprava konsolidačných balíkov.“

„Žijeme na dlh, a zastavenie zadlžovania je možné len vtedy, keď si nadštandard, na ktorý nemáme, odoprieme.“

Celý článok zo dňa 14.10.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Analytik Ďurana: Toto je grécka cesta. Pád môže prísť o sedem rokov

Radovan Ďurana, INESS:

„Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, následne to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“

„Povedal by som, že takto vyzerá rozpočet pripravený v rýchliku a schvaľovaný z rýchlika, extrémne rýchlo, s minimom diskusie.“

„Jeho najhoršou vlastnosťou je, že príprave rozpočtu nepredchádzala ročná príprava v zmysle prijatia legislatívy, na základe ktorej by sa dal zostaviť oveľa lepší rozpočet. Veľmi cítiť, že je výsledkom letných koaličných rozhodnutí, nie výsledkom reforiem a štrukturálnych zmien, ktoré rozpočet potrebuje.“

„Odhad sa robí pomerne zložito, keďže ide o pomer deficitu k HDP a ekonomika sa môže vyvíjať rôzne. Isté však je, že v rozpočte sú významné riziká na strane príjmov aj výdavkov.“

…

Celý článok zo dňa 17.10.2025 si môžete prečítať na SME, tu.

Inovácie

V inováciách na to ide Európska únia zle

Martin Vlachynský, INESS:

„Bol som na diskusii o konkurencieschopnosti Európy. Panovala jednohlasná zhoda, že zaostávame vo všetkých aplikovaných technológiách, azda len s výnimkou farmaceutického priemyslu.

Obrannou reakciou diskutujúcich bolo „zriadili sme na to fond XY…“. Máme málo startupov? Zriadime fond podporujúci startupy. Máme slabé AI? Inovačný AI fond! Zaostávame vo vesmíre? Tu je poriadne tučná výzva v programe Horizont Európa! S takoutou stratégiou sú však spojené minimálne tri problémy.“

…

Celý komentár zo dňa 13.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Zdravotníctvo

Aký je aktuálny plán? Hlavné mesto príde o tri nemocnice

Martin Vlachynský, INESS:

„Vznik celkom novej nemocnice by malo sprevádzať zatvorenie iných, už existujúcich v Bratislave, alebo výrazné obmedzenie ich fungovania.“

Hospodárske noviny (14.10.2025)

Štát mení pravidlá hry. Za poistencov zaplatí len to, čo chýba v systéme

Martin Vlachynský, INESS:

„Rezervy by sa mali tvoriť na úrovni poisťovní, a to na základe nároku pacienta, teda na základe očakávanej potreby nakúpiť zdravotnú starostlivosť v budúcnosti.“

„Teraz sa má zase zmeniť na pevnú sumu. Za ostatných 22 rokov sa teda systém ide meniť štvrtýkrát.“

„Pridelené zdroje sa neraz skôr podriaďujú aktuálnemu vývoju v rozpočte, a nie vývoju v zdravotníctve. To vidíme aj teraz – celá táto operácia nie je o zdravotníctve, ale o tom, že ministerstvo financií potrebuje dostať ‚svoje‘ milióny zo zvýšenia zdravotných odvodov.“

Celý článok zo dňa 16.10.2025 si môžete prečítať na Standard, tu.

Sociálny systém

Výdavky nižšie o stovky miliónov, kvôli menej deťom úspora na rodinách. Tomášov rozpočet má v sebe háčik

Radovan Ďurana, INESS:

„Úspory na podporu rodiny dostalo ministerstvo ‚zadarmo‘ práve vďaka klesajúcemu počtu počtu narodených detí. Ani to však nebráni tomu, aby aj tieto dávky boli adresnejšie.“

„Rovnako pôrodné dávky, čo je alternatíva slovenského príspevku pri narodení na dieťa, získajú len rodiny, ktoré majú príjem nižší ako 2,7-násobok životného minima.“

„Ministerstvo práce je veľký zamestnávateľ, predkladané šetrenie na osobných výdavkoch predstavuje 3,5 percenta. Je veľmi pravdepodobné, že ak by bola úspora vyčíslená na základe poctivého auditu, bola by vyššia.“

„Otázkou teda je, či uvedené úspory budú skutočne udržateľné.“

Celý článok zo dňa 14.10.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.

Školstvo