Podnikanie a regulácie
Zdecimované Cargo? Keď vláda namiesto privatizácie básnila o rodinnom striebre
Martin Vlachynský, INESS:
„Príbeh štátneho železničného nákladného dopravu Cargo je príbehom o tom, aká drahá je neprivatizácia. Na prelome milénií sa začala liberalizovať nákladná vlaková doprava v Európe. To znamená, že náklad odhocikiaľ hocikam môže voziť hocijaký železničný dopravca a štáty nemôžu udržovať lokálny monopol pre vybraného dopravcu. Vtedajšia Dzurindova vláda spravila správne rozhodnutie a štátne Cargo chcela sprivatizovať. Nie je žiaden dôvod, aby sa štát snažil podnikať, naviac v plne konkurenčnom prostredí. Štátne podniky bez dotačných a monopolných barličiek od súkromnej konkurencie dostávajú na frak. Víťazný záujemca vtedy ponúkol za celé Cargo 520 miliónov eur a ešte sa zaviazal, že vyplatí záväzky voči Železniciam Slovenskej republiky a ostatným veriteľom vo výške 80 miliónov eur.“
…
Celý komentár zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.
Trh práce
Ekonóm odhalil tajomstvo vyšších platov: Drž sa týchto dvoch rád a zarobíš viac
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Zahraniční investori nie sú problém, ale riešenie. Problém nie je, že sem prišli, ale že ich neprišlo viac.“
„Ľudia ako-tak chápu tento vzťah, keď si hľadajú prácu, ale okamžite naň zabudnú, keď sa už niekde zamestnajú. Od toho momentu majú pocit, že ich jedinou úlohou je plniť zadania šéfa.“
„Dnes je jedinou konštantou zmena. Preto je pre každého životne dôležité pravidelne sa zamýšľať a aktívne pracovať na svojich alternatívnych možnostiach na trhu práce.“
Celý článok zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na Startitup, tu.
Ekonomika
Slováci pracujú o 2 hodiny menej než pred pandémiou, no stále najdlhšie v Únii. Čo to znamená pre našu ekonomiku? (panel expertov)
Radovan Ďurana, INESS:
„Štatistický úrad eviduje odpracované hodiny nezávisle pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Kým priemerný zamestnanec odpracoval minulý rok 129 hodín mesačne, priemerný SZČO odpracuje 174 hodín.
V roku 2023 aj v roku 2024 mierne vzrástol počet odpracovaných hodín na zamestnanca – zo 128,2 na 129,4. Mierne rastúci trend posledných dvoch rokov môže pokračovať. V poslednom období sa znižuje miera práceneschopnosti vďaka efektívnejšej kontrole zo strany Sociálnej poisťovne, čo môže podporiť nárast odpracovaných hodín.
Ale je to zložitá ekonomická otázka z dvoch dôvodov. Nepoznáme skutočný dôvod klesajúceho počtu odpracovaných hodín. Je to kvôli väčšej preferencii voľného času, alebo zamestnanci popri práci podnikajú na živnosť, prípadne vo vlastnej s.r.o.? Každopádne, rastúca priemerná mzda pri nižšom počte odpracovaných hodín je známkou rastúcej pridanej hodnoty práce, čo je dobrá správa.“
…
Celý článok zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Aj štatistiky potrebujú svoj príbeh
Martin Vlachynský, INESS:
„Európsky štatistický úrad zverejňuje najväčšiu databázu údajov o štátoch EÚ. Povedali by ste si, že odpovedať pomocou neho na otázku „koľko zarábame v porovnaní s inými krajinami“ bude jednoduché. Nie je. Zostaviť medzinárodné porovnanie príjmov je v skutočnosti veľmi náročné a výsledok bude vždy aspoň trocha subjektívny. Môžete napríklad použiť (v našich médiách veľmi populárne) porovnanie miezd v parite kúpnej sily. Teda mzdy normalizované prepočtom cez cenové hladiny v jednotlivých štátoch. Je to vlastne výpočet miezd v alternatívnom vesmíre, kde všetky tovary a služby majú vo všetkých krajinách rovnaké ceny. Lenže táto štatistika je citlivá na metódu, ktorou štatistiky tieto cenové hladiny prepočítavajú.“
…
Celý komentár zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na Hospodárske noviny, tu, alebo na INESS, tu.
Ekonomický newsfilter: Vláda chce zavrieť ústa oznamovateľom korupcie
Radovan Ďurana, INESS:
„Keď sa pozriete na Viedeň, to je pätina Rakúska, Budapešť je pätina Maďarska. Bratislava je veľmi malá oproti počtu obyvateľov na Slovensku.“
„Reálne nemáme v rukách nástroj, ktorý by zastavil zvyšovanie dlhu. Nemáme víziu, ako sa dostaneme k trojpercentnému deficitu. Nehovorím, že grécky scenár nastane o tri roky, možno týmto spôsobom nastane o desať rokov, ale sme na tej ceste.“
„Česi teraz podľa Európskej komisie šetria 18 percent z disponibilného príjmu, Slováci 6 percent.“
„Česká ekonomika je menej závislá od individuálnych investorov ako Slovensko. U nás jedna oceliareň alebo jedna ďalšia automobilka má jasný vplyv na to, akým spôsobom sa posunie ekonomika.“
Celý článok zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Nová éra v liečbe obezity
Martin Vlachynský, INESS:
„Globálne odhady sú, že obezita stojí okolo 1,5, možno až do dvoch percent HDP.“
„Obezita tiež spôsobuje dlhšiu nezamestnanosť, dlhšiu práceneschopnosť či nižšiu produktivitu zamestnancov.“
Téma (28.11.2025)
ANALÝZA TÝŽDŇA: V priemernej mzde nás predbehli Poliaci aj Rumuni
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V období rokov 2010 – 2013, keď bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, tvorili mzdy 36 % hrubého domáceho produktu (HDP). O viac než dekádu neskôr, keď je nezamestnanosť na rekordne nízkych úrovniach, tvoria mzdy 44 % HDP. Týmto však Slovensko vyčerpalo veľkú časť prerozdeľovacieho potenciálu rastu miezd a zamestnávatelia už nemajú priveľa priestoru na zvyšovanie platov.“
„„Nedá sa preto očakávať, že mzdy na Slovensku budú ďalej rásť lepším prerozdelením koláča. Ostáva už len jedna cesta – zväčšovať koláč. To znamená zvyšovať produktivitu práce – bez toho môžeme zabudnúť na dobiehanie západu.“„
Celý článok zo dňa 29.11.2025 si môžete prečítať na Zivotpo, tu.
Zdravotníctvo
Práca namiesto oddychu na dôchodku? Odborníci posielajú seniorov do roboty, ekonomike by to výrazne pomohlo
Radovan Ďurana, INESS:
„Ak by sme však predpokladali, že skutočne reflektuje horší zdravotný stav, tak to ťažko môžeme pripísať samotnému trhu práce, ale skôr kvalite životného štýlu v jednotlivých krajinách a kvalite zdravotníckeho systému. Konkrétne, to, že viaceré západné krajiny majú nižší podiel priemyslu s ťažšou prácou síce platí teraz, ale na prieskum odpovedajú dôchodcovia, ktorí pracovali už pred 40 rokmi. Vtedy aj v západných krajinách EÚ mal priemysel značne vyšší podiel ako dnes.“
Celý článok zo dňa 24.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Rozostrená budúcnosť? Ochorenia sietnice zaťažia starnpcu krajinu
INESS:
„So starnutím obyvateľov budú narastať priame aj nepriame náklady súvisiace s chorobami oka. Kým rozvojový svet stále zápasí najmä s liečiteľnými diagnózami, ako je šedý zákal, vo vyspelom svete čoraz väčšiu úlohu v poškodení zraku hrajú ťažšie liečiteľné choroby sietnice. Zhruba 0,4 % svetovej populácie v aktívnom veku je nevidiacich a ďalších 2,4 % má obmedzené videnie. Pomocou zraku prijímame 80 % vnemov a jeho strata či zhoršenie predstavujú pre jednotlivca aj pre spoločnosť celý rad komplikácií. Podľa britského prieskumu by si jeho účastníci v priemere radšej vybrali 4,6 roka života v dokonalom zdraví pred 10 rokmi života s úplnou stratou zraku. Preto sme sa v spolupráci s Roche Slovensko rozhodli zmapovať súčasné poznanie o dvoch vážnych ochoreniach sietnice v kontexte Slovenska: vekom podmienenú degeneráciu makuly a diabetický edém makuly. Významným zdrojom kľúčových údajov bola práca tímu výskumníkov pod záštitou Slovenskej oftalmologickej spoločnosti, publikovaná v tomto roku.“
…
Celý komentár zo dňa 26.11.2025 si môžete prečítať na Denník N, tu.
Buď zaplatia 750 eur, alebo si na operáciu počkajú dvakrát dlhšie. Jednodňové ambulancie sa boja začiatku roka
Martin Vlachynský, INESS:
„Časť kapacít by sa musela obmedziť, pretože pacienti by chodili do jednodňoviek, čo je však nepopulárny krok. Zároveň musí časť kapacity zostať, pretože niektoré komplikované prípady sa jednodňovkami riešiť nedajú. Ak je ekonomika nemocnice nastavená na určitý počet zákrokov, presun pacientov do jednodňoviek môže spôsobiť finančné problémy.“
Celý článok zo dňa 26.11.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Martin Vlachynský (INESS): Dve ochorenia sietnice, ktoré nás v budúcnosti potrápia (nielen) ekonomicky
Martin Vlachynský, INESS:
„Preto sme sa rozhodli v spolupráci s Roche zmapovať súčasné poznanie o dvoch vážnych ochoreniach sietnice v kontexte Slovenska: vekom podmienenú degeneráciu makuly (VPDM) a diabetickú retinopatiu (DR), respektíve s ňou spojený diabetický edém makuly (DEM).
Pred pandémiou bolo na Slovensku takmer 120 000 pacientov s VPDM. Vo veku nad 60 rokov je 92 % pacientov. Odhaduje sa, že viac ako tretina prípadov degenerácie makuly je nezachytených. Táto diagnóza podľa analýzy výskumníkov zo Slovenskej oftalmologickej spoločnosti vytvára priame a nepriame ekonomické náklady 355 miliónov eur.
V rámci oftalmologických komplikácií diabetu na Slovensku tvoria diabetické retinopatie až 80 %. Počet pacientov s komplikáciou v podobe DEM na Slovensku nie je presne zmapovaný, ale oftalmológovia ho odhadujú na 11 500 osôb. Priame a nepriame ekonomické náklady tejto diagnózy sa odhadujú na 48 miliónov eur.“
…
Celý komentár zo dňa 30.11.2025 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.
Verejné financie
Problém nie sú ceny potravín, ale nízke príjmy obyvateľov
Martin Vlachynský, INESS:
„Tretí konsolidačný balíček nebude zasahovať len firmy, ale priamo už aj peňaženky kupujúcich, ktorí budú dôkladnejšie zvažovať, za čo utratia svoje peniaze.“
SME (24.11.2025)
Slovensko od dnes funguje „na sekeru“. Štátu oficiálne došli peniaze, varujú experti
INESS:
„Slovenský štát od dnešného dňa hospodári na sekeru. Posledné zdroje zo štátnej pokladnice sú vyčerpané a aby sa mohli naďalej vyplácať dôchodky, dávky alebo mzdy, je potrebné si požičiavať.“
„Súčasnej vláde by stačilo, aby zmenšila veľkosť štátu na úroveň z rokov 2011-2012 alebo 2017-2018, kedy verejné výdavky predstavovali približne 40 % HDP. Tak by sa problém deficitného financovania štátu dal vyriešiť bez nutnosti ďalších daňových zaťažení.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na Startitup, tu.
Štát míňa dane už v novembri 2025: rekordné príjmy nestačia na rýchlo rastúce výdavky
INESS:
„Pri súčasnom nastavení už nejde len o krátkodobé výkyvy, ale o trvalo zvýšenú veľkosť štátu v pomere k výkonu ekonomiky.“
„Diskusia by sa mala sústrediť na kvalitu a štruktúru výdavkov, nie iba na to, koľko peňazí štát vyberie.“
„Ozdravenie verejných financií je možné dosiahnuť aj bez zvyšovania daní.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na NewsByte, tu.
Štát minul všetky peniaze. Od dnešného dňa funguje Slovensko na dlh
INESS:
„Konsolidácia verejných financií by sa nemala diať na príjmovej strane (ďalším zvyšovaním daní), ale na výdavkovej strane.“
„Deficit je možné znížiť aj bez nutnosti zvyšovať dane.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na TechByte, tu.
Štátu sa minuli peniaze! Na výplatu miezd, dávok a penzií si musí požičať. Kto to zaplatí?
Radovan Ďurana, INESS:
„Na Slovensku sa tento rok vyšplhajú príjmy verejného sektora na rekordnú úroveň 60,5 miliardy eur. Ešte v roku 2018 to bolo 34,5 miliardy eur. Podiel príjmov verejnej správy na HDP dosiahne v roku 2025 rekordnú úroveň 43,6 %, v porovnaní s rokom 2018 je to nárast o 5 %, 25,6 miliardy eur. Príjmy štátu stúpajú najmä vďaka zvýšeným daniam a poplatkom, ktoré boli obsahom posledných dvoch konsolidačných balíčkov.“
„Podielom verejných výdavkov na HDP sme sa dostali nad úroveň dánskeho štátu blahobytu bez zodpovedajúcej kvality štátom poskytovaných služieb. Nehovoriac o tom, že Dáni najskôr zbohatli, až potom rozdávali.“
„Na Slovensku rozhodne nemáme nízke dane a odvody, ktorým by sme mohli pripisovať vinu za vysokú sekeru v rozpočte. Dôvodom rozpočtovej sekery je plytvanie a neadresnosť v sociálnych transferoch.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Štát minul všetky peniaze od ľudí a firiem: Slovensko oddnes funguje na dlh, upozorňujú analytici!
INESS:
„To, že štát od 25. novembra funguje na sekeru nie je dôsledok nízkych verejných príjmov, ale neadekvátne vysokých verejných výdavkov. Ich podiel na ekonomike vzrástol od rokov 2007-2008 z úrovne 37 % na dnešných 48,5 %. Ide o jeden z najrýchlejších nárastov v EÚ.“
„Nehovoriac o tom, že Dáni najskôr zbohatli, až potom rozdávali.“
„V tomto období dosahovali verejné výdavky približne 40 % HDP. Takto by dokázali vyriešiť problém s deficitným financovaním štátu bez nutnosti zvyšovania daní.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na OPeniazoch.sk, tu.
Slovensko žije na dlh. Vláda kompletne minula peniaze vybrané od ľudí a firiem
INESS:
„Problémom nie sú nízke dane, ale neúmerne vysoké výdavky a plytvanie.“
„Dáni si najskôr vybudovali bohatstvo a až potom začali investovať do silného sociálneho systému, zatiaľ čo Slovensko ide opačným smerom.“
„Znižovanie rozpočtového deficitu by nemalo prebiehať cez zvyšovanie daní, ale cez
Celý článok zo dňa 26.11.2025 si môžete prečítať na Peniaze, tu.
Po zvyšok roka ideme na sekeru. Štátu sa minuli peniaze z daní a odvodov
Radovan Ďurana, INESS:
„Väčšinu peňazí, ktoré štát dodatočne vyberie na daniach, aj minie. Medziročne vzrastú výdavky štátu o viac ako päť miliárd eur. To, že ľudia platia vyššie odvody alebo zarábajú viac a z toho platia vyššie dane, nestačí na to, aby to zafinancovalo zvýšené výdavky a znížilo deficit.“
„Keby to tak bolo, tak sa pozrie na výdavkovú stranu. Tá za posledné tri roky narástla skoro o 10 miliárd eur. Mali by sme škrtať vo výdavkoch, no vo všetkých troch konsolidačný balíkoch sú úspory vo verejných výdavkoch minimálne. Preto sa vláde nedarí a ani v nasledujúcich rokoch nebude dariť významne znížiť deficit.“
Celý článok zo dňa 27.11.2025 si môžete prečítať na TV Noviny, tu.
Betón nezníži deficit ani nevyrieši problémy Slovenska
Radovan Ďurana, INESS:
„Priznám sa, premiérova veta ma zdvihla zo stoličky. Je v nej všetko – pravda, nepravda aj hrozba. Rozoberme si to postupne.
Všetky relevantné dane už Ficova vláda zdvihla. A to až tak, že máme najvyššiu sadzbu firemnej dane v postkomunistickom regióne, dokonca vyššiu ako všetky škandinávske krajiny. Pridajme k nej osobitný odvod firiem v regulovaných odvetviach a daň z finančných transakcií.
Aj vďaka zvýšeniu sadzby zdravotných odvodov máme druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ.
Nové sadzby dane z príjmov a extrémne vysoký strop pre platenie sociálnych odvodov nás vyradili zo súťaže o talenty a kvalifikovaných pracovníkov. Došlo aj na také daňové podivnosti ako zdaňovanie ťažby štrku.“
…
Celý komentár zo dňa 29.11.2025 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.
Koniec uťahovania opaskov? Zabudnite! Bez ďalších škrtov to nepôjde, reagujú analytici na premiéra Fica
Radovan Ďurana, INESS:
„Je pritom fascinujúce, že premiér hovorí o tom, že už nie je priestor na škrtanie štandardov sociálneho štátu, keď k tomuto ešte nedošlo. Došlo akurát k zníženiu sociálneho štandardu domácností zvyšovaním daní a odvodov.“
„Adresnosť dávok v sociálnom systéme zúfalo chýba, energetická pomoc sa tiež poskytuje bez testovania príjmov. Skutočná konsolidácia vyžaduje uťahovanie opaskov, ktoré musí pocítiť aj bežná domácnosť.“
„Znižovanie deficitu ale nedosiahnu vyššie verejné výdavky, pretože by sme si na ne museli požičiavať.“
„Na tento účel ale musí znížiť výdavky – vrátane výdavkov na sociálny systém. Len tým spôsobom bude vyšší ekonomický rast udržateľný.“
„Výstavba estakády za 270 miliónov eur pre 10 000 áut denne bola tiež takým projektom. Malo sa hľadať lacnejšie riešenie.“
Celý článok zo dňa 30.11.2025 si môžete prečítať na OPeniazoch.sk, tu.
Dane
Ťaháme za kratší koniec a bude ešte horšie. Priepasť v zárobkoch medzi Slovákmi a Čechmi sa ešte viac zväčší
Radovan Ďurana, INESS:
„Zavádzanie ďalších sadzieb dane z príjmov v 3. konsolidačnom balíčku ešte urýchli odchod talentov do zahraničia. Zamestnanec v ČR získa mesačne o jednu splátku hypotéky naviac. A zároveň bude výrazne lacnejší pre zamestnávateľa.“
„Vôbec by sme neboli prekvapení, ak by firmy podnikajúce súčasne v SR aj v ČR začali s presunom slovenských pobočiek do ČR.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Obchod
Po veľkých ambíciách prišiel útlm. Poľská Biedronka má po ôsmich mesiacoch stále iba deväť predajní
Martin Vlachynský, INESS:
„Vzhľadom na počiatočné veľké ambície vnímam expanziu Biedronky na Slovensku ako prekvapivo pomalú.“
Celý článok zo dňa 25.11.2025 si môžete prečítať na HN online, tu.
Dôchodky
Státisíce seniorov čaká prilepšenie
Radovan Ďurana, INESS:
„Valorizácia v tomto rozsahu síce zabezpečí, že kúpna sila dôchodcov sa nezhorší, čo je primárny cieľ. Musíme však vnímať, že systém sa nachádza v hlbokom deficite.“
„Každé piate euro štátnych výdavkov ide na dôchodky a štát si na financovanie svojich potrieb musí požičať každé jedenáste euro. Takéto kroky, aj keď sociálne spravodlivé, prehlbujú dlhovú záťaž budúcich generácií.“
Celý článok zo dňa 28.11.2025 si môžete prečítať na Pravda, tu.
Zruší sa prvá valorizácia dôchodkov?
Radovan Ďurana, INESS:
„Rast cien je vo veľkej miere premietnutý v raste priemernej mzdy za uplynulé obdobie, ktorý sa používa na výpočet dôchodku pri priznaní. Toto nespravodlivé zvýhodnenie dôchodkov sa prenáša ďalšími valorizáciami až do konca poberania dôchodku.“
„Predchádzajúci dôchodcovia mali neprimerane valorizované dôchodky, to bol omyl, ktorý sa už neodstane. Nespravodlivé by bolo pokračovanie v tomto umelom zvýhodnení pre pracujúcich, ktorí musia platiť vysoké odvody a dane na financovanie prvej valorizácie.“
Pravda (28.11.2025)
Energie
Na konci novembra ešte stále verejnosť nepozná finálnu podobu energopomoci
Radovan Ďurana, INESS:
„Zároveň ale vláda aj definuje to, čo sú primerané výdavky na bývanie.“
Rádio Slovensko (29.11.2025)
