Zdravotníctvo
MZ zverejnilo vyhlášku, ako sa rozdelia peniaze v zdravotníctve
Martin Vlachynský, INESS:
„Pretože aj na tej súčasnej podobe je vidieť, že je to také ukotvenie nákladov. Tzn. vlastne nezaujíma, čo sa vyrába, či sa to vyrába, aká je produkcia, aká kvalita vychádza, aký to má efekt na pacienta. Tá programová vyhláška sa snaží trafiť to, aby sedeli náklady v systéme, čo ale za mňa vedie k betónovaniu nákladov a nie k hľadaní efektívnosti.“
Rádio Slovensko (19.1.2026)
Lekáreň za rohom?
INESS:
„Prieskum ukázal, že získanie termínu u lekára je už dnes pociťovaným problémom pre veľkú časť populácie, hoci väčšine sa nakoniec termín darí získať. Tento problém pritom nie je koncentrovaný na špecifickú skupinu obyvateľov, ale je plošný. Ľudia, ktorí sa snažia získať termín u lekára zároveň často navštevujú lekárne. Vyslovený problém s geografickou dostupnosťou lekární však je našťastie zatiaľ veľmi malý. O niečo väčší problém mali respondenti s otváracími dobami lekární. Veľká väčšina respondentov s malými demografickými odchýlkami by privítala možnosť zakúpiť si vybrané lieky aj mimo lekárenskej siete. Tieto zistenia potvrdzujú náš základný predpoklad o potrebe rozširovania kompetencií.“
…
Celý komentár zo dňa 20.1.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.
Martin Vlachynský (INESS): First po slovensky: Lekárne dokážu odbremeniť lekárov. Otázka je, či im to dovolíme
Martin Vlachynský, INESS:
„Len 4 % ľudí musia za lekárňou cestovať a je to pre nich problém.“
„Pointa je odsať ambulanciám časť ľudí, ktorí tam idú s nakazeným palcom.“
„Zatiaľ neprichádza k masovému úbytku lekární na vidieku.“
„Treba využívať infraštruktúru, ktorú máme – lekárnikov a siete lekární.“
„Prečo by sa nemali zadlžovať? Z hľadiska manažéra to nedáva zmysel.“
Celý článok zo dňa 21.1.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.
Lekárne zaznamenávajú väčší dopyt, súvisieť môže aj s ťažko dostupnými termínmi u lekárov
Martin Vlachynský, INESS:
„Problém s dochádzaním za lekárenskou starostlivosťou uviedli len štyri percentá respondentov.“
„Najnižšia príjmová kategória uviedla až 16-percentnú kombinovanú mieru využitia týchto služieb.“
„Dobrou správou je, že až na výnimku veľmi mladých dospelých skúšajú tieto služby zvyšné demografické skupiny, či už podľa veku, bydliska, alebo príjmu v podobnej intenzite. Považujeme preto za zaujímavé hľadať ďalší priestor na väčšiu úlohu lekární v napĺňaní potrieb pacientov.“
„Zároveň odporúčame zavedenie českého modelu liberalizácie predaja vybraných liekov v maloobchode, ktorý je dobre prenositeľný, dlhodobo odskúšaný a vyladený.“
Celý článok zo dňa 21.1.2026 si môžete prečítať na Medicina.trend, tu.
Komentár Martina Vlachynského: Programová vyhláška 2026: štát sa pýta štátu, ako prišiel k číslam
Martin Vlachynský, INESS:
„V pondelok sa skončilo pripomienkovanie programovej vyhlášky pre rok 2026. Prvý krát bola zverejnená načas podľa požiadaviek zákona, hoci niektorí si pamätajú, že pôvodný sľub ministerstva znel už na november. Nejdem sa tu opäť rozpisovať, prečo považujem centrálne plánovanie v podobe programovej vyhlášky za systémový krok späť pre slovenské zdravotníctvo. Kto si chce zopakovať učivo, môže tak učiniť pomocou komentára z roku 2025, či z roku 2024. Tentokrát som sa bližšie pozrel na pripomienky k materiálu, ktorých bolo vznesených úctyhodných 175 kusov. Je to zaujímavé čítanie.“
…
Celý komentár zo dňa 22.1.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.
Slováci za lieky na prechladnutie zaplatia aj 20 eur. Čo ovplyvňuje ceny liekov?
Martin Vlachynský, INESS:
„V prípade voľnopredajných liekov je ta cenotvorba voľná, podobne ako v prípade zeleniny, topánok alebo pneumatík.“
„Regulácia vám nevie zabezpečiť, že oklamete trh. Pokiaľ je nejaká ponuka nejaký dopyt, vy môžete tie ceny zregulovať pod tou úrovňou trhovej ceny. Ale výsledkom budú iné poruchy.“
Celý článok zo dňa 24.1.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Priority ministerstva zdravotníctva
Martin Vlachynský, INESS:
„Či má očakávať, že každý liek bude s 0-centovým príplatkom, že nebudú žiadne poplatky, ale zároveň musí potom rátať, že tá reálna dostupnosť bude nižšia alebo sa ideme baviť o tom, že každodenné problémy, ktoré sú lacné a jednoduché, že bude tam spoluúčasť pacienta.“
Rádio Slovensko (24.1.2026)
Ekonomika
Hrozí Európe „daňové peklo“? Kalifornia testuje recept, ktorý môže doraziť aj k nám
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Návrhy na zdaňovanie bohatých ľudí sú vo verejnosti veľmi populárne, pretože vychádzajú z našej vrodenej tendencie pozerať sa podozrievavo na ľudí, ktorí sledujú svoj vlastný záujem a pri tom uspejú. Pravda je však taká, že ak človek zbohatol čestne na trhu, jeho finančné bohatstvo reprezentuje akýsi certifikát spoločenskej prospešnosti. Finančne úspešný človek je zároveň aj spoločensky prospešný. Dnes v USA väčšina bohatstva vzniká podnikaním a úsilím, nie dedičstvom. Výskum Williama D. Nordhausa zistil, že len nepatrná časť benefitov z inovácií skončí vo vreckách inovátorov, zvyšok končí u spotrebiteľov. Snaha zdaňovať tento blahodarný proces znamená menej inovácií a prosperity v budúcnosti pre všetkých. Keď začneme zdaňovať úspešných ľudí, tí sa začnú brániť, utekať a venovať energiu ochrane majetku namiesto jeho rozširovania. Benefity z pokusov selektívne zdaňovať bohatých sú minimálne. Týchto ľudí je príliš málo na vyriešenie fundamentálnych spoločenských problémov alebo pokrytie deficitov verejných financií. Ide skôr o populistické návrhy.“
Celý článok zo dňa 19.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Pri peniazoch sa spoliehať na inštinkt nestačí
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Ak by sme sa nechali viesť našimi paleo-inštinktmi v oblasti spolupráce, zničili by sme základy moderných ekonomík, čo by viedlo k chudobe, hladu a rozpadu sveta.
V prírode je bežné, že organizmy sa evolučným procesom adaptujú na prostredie. Žirafy na savanách majú dlhé krky a ťavy v púšti hrby s tukom. Človek je však jediné zviera, ktoré dokázalo postupne adaptovať samotné prostredie, v ktorom žije, na svoje potreby. Postavili sme mestá, vybudovali sanitárnu a energetickú infraštruktúru. Vytvorili sme si svoju vlastnú niku.
Má to však jeden háčik: nie vždy sa nám podarilo dobre vyvážiť fungovanie prostredia a to niekedy vedie k takzvaným „evolučným mismatchom“. To sú situácie, v ktorých nežijeme spôsobom, na aký sme biologicky prispôsobení, a výsledkom sú rôzne negatívne javy.“
…
Celý komentár zo dňa 21.1.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
FOTO Analytik ukázal graf o vysokoškolákoch a varuje: Nič smutnejšie už dnes neuvidíte
Richard Ďurana, INESS:
„Nič smutnejšie už dnes neuvidíte.“
„V posledných rokoch sa negatívny trend mierne zmierňuje.“
Celý článok zo dňa 25.1.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
Školstvo
Drucker štartuje spájanie základných škôl. Od zániku ich zachráni jedna vec, v pláne ju má aj škola z Turca
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Diskutuje sa o nej už roky, no nikto nemal odvahu s tým niečo urobiť.“
„Ak si chcú obyvatelia udržiavať neefektívnu školu s nízkym počtom žiakov, mali by niesť aj náklady, napríklad vo forme vyšších miestnych daní.“
Celý článok zo dňa 19.1.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Slovensko naďalej čelí vysokému odlivu študentov. Motivačné príspevky mladých nepresvedčili
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Zo Slovenska odchádza ročne asi 30-tisíc študentov ročne z toho 20-tisíc ide do Česka.“
„V rámci V4 a Rakúska, Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré má negatívne saldo odlivu študentov.“
Celý článok zo dňa 24.1.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Trh práce
Ako zvýšiť mzdy Slovákov a prečo zarábame menej ako Nemci? (názor Róberta Chovanculiaka)
Róbert Chovanculiak, INESS:
„O ktorej cene sa často diskutuje a jej výška vyvoláva vášne? Diskutuje sa o nej dokonca tak veľa, že dostala vlastné pomenovanie a mnohí už aj zabudli, že ide o cenu. Hovorím o mzde. Mzda je cena, ktorú platia zamestnávatelia zamestnancom za ich prácu. Mzda je tiež cena, za ktorú sú ľudia v prospech zamestnávateľov ochotní obetovať svoj čas a vynaložiť námahu. Čo určuje jej výšku? V predstavách mnohých ľudí je to charakterová výbava zamestnávateľa. Ak má dobré srdce a dopraje ľuďom, bude vyplácať vysoké mzdy. Naopak, ak ide o sebca, bude ich zdierať nízkymi mzdami. Je na prvý pohľad zrejmé, že ide o veľmi naivnú teóriu vzniku mzdových cien. Majú rakúski zamestnávatelia svätožiaru? Nedokáže vysvetliť napríklad rozdielne mzdy medzi krajinami: Prečo čašníci v Rakúsku zarábajú viac než tí na Slovensku? Majú tam zamestnávateľov so svätožiarou nad hlavami? A nevysvetlí ani rozdielne mzdy v rámci jednej krajiny: Prečo čašníci zarábajú menej než kuchári? Vedia kuchári lepšie obmäkčiť srdcia zamestnávateľov?“
…
Celý komentár zo dňa 20.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu, alebo na INESS, tu.
Dôchodky
Dôchodkový vek sa opäť zvýši. Štát ušetrí miliardy eur
Radovan Ďurana, INESS:
„Systém priebežného dôchodkového systému môže v súčasnosti prežiť len vtedy, ak zaplatené odvody od klesajúceho počtu pracujúcich pokryjú nároky rastúceho počtu dôchodcov.“
„Každá z týchto možností má svoje politické náklady a ukazuje sa, že postupné predlžovanie odchodu do dôchodku je najprijateľnejšie.“
„Vzorec je nastavený tak, aby dočasné zmeny, napríklad počas covidu, nespôsobovali dočasný pokles veku odchodu do dôchodku. Jediný scenár, v ktorom by to mohlo nastať, by bola ekonomická recesia s významným poklesom životnej úrovne. Zníženie kvality stravy či zhoršenie zdravotníckych služieb a dostupnosti liekov, by sa mohlo prejaviť aj na dlhodobom poklese doby dožitia.“
Celý článok zo dňa 21.1.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
Dane
Pol milióna na nové kuchárske recepty? Kým my konsolidujeme, štát „vyvoleným“ na daniach odpustil 52 miliónov
Radovan Ďurana, INESS:
„Neexistuje štátny úradník ani komisia, ktorá by vedela posúdiť užitočnosť, pridanú hodnotu či novosť výskumnej a vývojovej činnosti firmy.“
„Opatrenie by malo byť zrušené. Slovenskému podnikateľskému prostrediu by omnoho viac pomohlo zavedenie estónskeho modelu dane z príjmov právnických osôb. Reinvestovaný zisk tam nie je zdaňovaný, čo je rovnaký stimul pre všetky firmy. Daň sa platí len pri vyvedení zisku z firmy.“
Celý článok zo dňa 21.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Slovenské talenty sa menia na českých daňových poplatníkov
INESS:
„Väčší a bohatší štát bude vždy sťahovať mozgy zo slabších krajín. Problém je, že Slovensko tento „vysávací efekt“ podporuje vlastnými legislatívnymi rozhodnutiami. Vlaňajšie zvýšenie progresívnej dane z príjmov a zavedenie nových sadzieb zrejme tempo odlivu intelektu zrýchlia. Od januára 2026 sa totiž mení systém zdaňovania práce. V praxi to znamená, že štát si z výplaty vezme väčší podiel ako doteraz. Nezdaniteľná časť základu dane sa bude krátiť rýchlejšie a znižuje sa hranica pre druhú daňovú sadzbu. Najlepšie zarábajúcim ľuďom s príjmami nad 5 875 a 7 302 eur v hrubom navyše pribudnú dve nové sadzby vo výške 30 a 35 percent. Pri vyšších zárobkoch sa tak celkové daňové zaťaženie dostane až k hranici 60 percent. Inými slovami, ak bude zamestnanec zarábať o euro viac, do čistého príjmu sa premietne menej než polovica.“
Trend (22.1.2026)
Investovanie
Analytik Karpiš: Investori sa začali báť Ameriky, sťahujú kapitál a kupujú zlato
Juraj Karpiš, INESS:
„Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili. Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“
„Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato.“
„Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“
„Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse.“
„Stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb.“
„Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“
Celý článok zo dňa 22.1.2026 si môžete prečítať na SME, tu.
Cena potravín
Minister Takáč vraj v obchode platí o 17 eur menej. Ja musím študovať akciové letáky a mäso je pre nás luxus, odkazuje mu mama dvoch detí
Martin Vlachynský, INESS:
„Som presvedčený, že zníženie sadzby DPH prispelo k spomaleniu rastu cien potravín, ale musíme si počkať na komplexnejšiu analýzu, ktorá dokáže ceny očistiť od iných vplyvov.“
Celý článok zo dňa 22.1.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Verejné financie
Nákupná horúčka nemocníc: preskočili diaľničiarov i elektrárne
Martin Vlachynský, INESS:
„Zosieťovanie umožňuje súkromným nemocniciam získať úspory z rozsahu (jeden administratívny úkon pre viac nemocníc naraz) a lepšie ceny (nákup väčšieho množstva naraz). Nič nebráni štátu zosieťovať svoje vlastné nemocnice, aby aj ony obstarávali efektívnejšie.“
Zdravotnícke noviny (22.1.2026)
