Živnostníci

Hrozivé čísla za január, za mesiac stoplo živnosť 12-tisíc ľudí. Hon na živnostníkov graduje

Martin Vlachynský, INESS:

“Významný bol najmä nárast odvodov, okrem štandardného medziročného nárastu k nemu treba pripočítať aj nárast zdravotných odvodov a, samozrejme, zmenu minimálneho vymeriavacieho základu pre sociálne odvody.”

„Najviac zásah pocítili živnostníci s príjmami tesne nad úrovňou platenia štandardných sociálnych odvodov, teda v okolí 10 000 eur ročne. Inak napísané, živnostník s ročnými tržbami okolo 10 000 eur zaplatí v roku 2026 na odvodoch o desať percent viac. To je obrovský skok.“

„Tento odvod je likvidačný pre skupinu tých najmenších živnostníkov, ktorí majú tržby 200 až 300 eur mesačne.“

„Časti živnostníkov by to prinieslo možnosť zbaviť sa veľkej časti administratívy a znížiť neistotu ohľadom platenia daní a odvodov.“

Celý článok zo dňa 23.3.2026 si môžete prečítať na Forbes, tu.

Koaličné strany idú zjemniť zásadné konsolidačné opatrenie, ktoré sa týka živnostníkov

Martin Vlachynský, INESS:

„Vláda si konečne uvedomila, že novým odvodom zlikvidovala mikroživnostníkov, čo sú väčšinou ľudia, ktorí si privyrábajú popri práci, dôchodku či materskej. Teraz sa to snaží zachrániť vytvorením ďalšej umelej kategórie s nejakou bulharskou konštantou.“

„Ide síce o zlepšenie oproti aktuálnemu stavu, pretože časť mikroživnostníkov to vracia do hry, avšak pôvodný stav pred zavedením mikroodvodu bol lepší.“

„Teraz tu máme živnostníkov, ktorí s tržbami  1876 eur ročne zaplatia nula eur na sociálnych odvodoch, a tých, ktorí s tržbami 2877 eur zaplatia ročne 1642 eur na odvodoch. To je stále 57 percent a k tomu si treba prirátať ešte 16 percent na zdravotné odvody a prípadne aj daň z príjmov.“

„Nehovoriac o tom, že pri posudzovaní príjmu za minulý rok už mikroživnostníci nemajú ako ovplyvniť svoj minuloročný zárobok. Takže odvod dopadne na tých, čo sú tesne za hranicou, ktorí by možno v realite oželeli jednu – dve zákazky, aby ostali pod hranicou.“

Celý článok zo dňa 27.3.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Školstvo

Skúsme to v školstve naopak – inšpirujme sa v Česku

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Tohtoroční deviataci sa stali pokusnými králikmi v novom systéme prihlasovania na stredné školy. A mnohí z nich pritom pocítili nežiaduce vedľajšie účinky a nečakané komplikácie, ktoré sprevádzali zavádzanie ePrihlášky. Slabá informovanosť, chyby v systéme, nedostatky v procesoch a celkový chaos.

Nebola to náhoda, ale následok niečoho, pred čím viacerí varovali už vopred. Celé sa to totiž zavádzalo narýchlo, bez dostatočnej prípravy a bez pilotného overenia.

Tieto manažérske a organizačné zlyhania však nepovažujem za najväčší problém.

Prečo vôbec vznikli ePrihlášky?

Väčším problémom je samotná otázka existencie nového systému a jeho pridanej hodnoty. Na Slovensku dlhodobo fungoval pomerne spoľahlivý, jednoduchý a najmä pre štát bezplatný systém prihlasovania cez EduPage. Štát však často žije vlastným životom, v ktorom majú úrady silnú motiváciu hľadať nové spôsoby, ako míňať verejné zdroje – najmä keď ide o peniaze z Európskej únie. A to je v skratke aj príbeh vzniku ePrihlášok.“

…

Celý komentár zo dňa 25.3.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu, alebo na INESS, tu.

Zdravotníctvo

Pravda o zdravotných systémoch založených na „poistení“

INESS:

„Čo znamená „zdravotný systém založený na poistení“ vo svojom jadre? Nasledujúci text je prekladom komentára The truth about insurance-based healthcare systems od Kristiana Niemetza z Institute of Economic Affairs. Pokračuje v nej o diskusii o možnej reforme britského zdravotného systému NHS (prvý preklad z tejto série si môžete prečítať tu). Niemetz v texte vysvetľuje pointu zdravotného systému založeného na poistení (SHI – Social Health Insurance, teda systém Nemecka, Francúzska, Slovenska…) a objasňuje viaceré omyly, ktoré sa v tejto téme opakujú. Text zároveň ukazuje, ako sa niektoré myšlienky stanú síce náhle spoločensky akceptované na diskusiu (v tomto konkrétnom prípade premena NHS na SHI), ale zároveň sa zaseknú na okraji bez reálnej šance na reformu.“

…

Celý komentár zo dňa 25.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.

Byrokracia

Ministri siedmich krajín EÚ: Európa potrebuje voľný trh hneď teraz!

INESS:

„Vnútorný trh EÚ je stále obmedzovaný príliš veľkou byrokraciou a zložitou legislatívou, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť Európy. Musíme odstrániť zbytočnú byrokraciu, zbúrať prekážky a uvoľniť plný potenciál vnútorného trhu.

Rast nevytvárajú ďalšie pravidlá, ale možnosť rozvíjať sa a inovovať, píšu ministri zo siedmich rôznych krajín.

Viac ako tri desaťročia vytvára vnútorný trh EÚ základ pre voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a ľudí. EÚ s hrdosťou opisuje vnútorný trh ako úspešný príbeh. Je to však len časť pravdy. Vnútorný trh je stále obmedzovaný príliš veľkou administratívnou záťažou a zložitou legislatívou, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť Európy.

Program zjednodušovania (simplification) Európskej komisie, ktorý zahŕňa iniciatívy a návrhy ako SME and Competitiveness Checks, stresové testy, reality checks a 10 pripravovaných omnibusových návrhov, má za cieľ znížiť byrokraciu pre malé a stredné podniky až o 35 percent.“

…

Celý komentár zo dňa 26.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu, alebo na INESS, tu.

Dane

Transakčná daň ako svetová absurdita? A čo daň z prázdneho bytu či z fiktívneho výnosu

Radovan Ďurana, INESS:

„Svet zažil daň z brady, okien, kozuba či moču.“

„Táto daň má dva ciele. Nielen vybrať zdroje, ale najmä oklamať občana, že ten odvod platí niekto iný.“

„Každý mimozemšťan by to považoval za zlomyseľnosť intergalaktických rozmerov.“

Celý článok zo dňa 27.3.2026 si môžete prečítať na SME, tu.

Veľké firmy na Slovensku sú zaťažené najvyššou daňou z príjmu spomedzi postkomunistických krajín, upozornil analytik

Richard Ďurana, INESS:

„Keď sa pozrieme na firmy s tržbami nad päť miliónov eur, zistíme, že sú zaťažené 24-percentnou daňou z príjmu právnických osôb. Je to najvyššia daň spomedzi všetkých postkomunistických krajín.“

„Takým slovenským špecifikom je navyše aj to, že na Slovensku sa platí aj tzv. daň zo straty. Sú to daňové licencie. To znamená, že slovenské firmy sú naozaj daňovo extrémne zaťažované v porovnaní s ostatnými krajinami.“

Celý článok zo dňa 28.3.2026 si môžete prečítať na STVR, tu.

Dôchodky

Analytik Chovanculiak: Univerzálny príjem je sci-fi. Štát nedokáže zabezpečiť ani dôchodky (VIDEO)

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Univerzálny príjem je sci-fi. Štát nedokáže zabezpečiť ani dôchodky.”

Celý článok zo dňa 27.3.2026 si môžete prečítať na Dnesky, tu.

Investovanie

10. Kde nakupovať zlato?

Juraj Karpiš, INESS:

„Mnohé z finančných produktov, ktoré sa u nás predávajú, je zbytočne drahých, pričom niektoré sú vyslovene zlé. Výnimkou nie je ani predaj investičného zlata. Keď sa ľudia dozvedia o rizikách vyplývajúcich zo zlých peňazí a nestabilného finančného systému, často sa rozhodnú sporiť aj v zlate. Pre nedostatok informácií, absenciu skúseností a neochotu investovať do prieskumu trhu však mnohokrát nakúpia draho a zle. Tipy a rady čerpajú hlavne od predajcov produktov, ktorým niekedy chýba motivácia informovať klienta objektívne. Aby sme zmapovali možnosti nákupu investičného zlata na Slovensku a v Česku a porovnali ich so zahraničnými možnosťami, spravili sme prieskum lokálneho trhu. Cieľom bolo porovnať prirážku nad spotovú cenu zlata, iné poplatky spojené s nákupom a v procese získavania týchto informácií zistiť aj niečo o transparentnosti a klientskom prístupe jednotlivých predajcov.“

…

Celý komentár zo dňa 27.3.2026 si môžete prečítať na Blog.SME, tu.

Ekonomika

Ekonomika je na tom horšie, než to vyzerá. Strácame najšikovnejších a s nimi aj budúci rast, hovorí Chovanculiak z INESS

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Na Slovensku nie je veľa ekonómov, ktorí by to videli ružovo. O problémoch sa hovorí už roky, máme vysoké deficity, rastú dane, stále je pomerne vysoká inflácia a dokonca nám už začala rásť aj miera nezamestnanosti. Toto všetko hovorí o tom, že ekonomika nie je v dobrom stave. Podľa mňa je to ešte horšie, ako to vyzerá.“

„Toto sú krátkodobé problémy, ktoré – nechcem povedať, že sú jednoduché, ale dajú sa pomerne rýchlo vyriešiť, keď príde vláda, ktorá sa ich rozhodne riešiť. Lenže tu máme dva potichu tikajúce problémy, ktoré nás budú stáť prosperitu. Prvým je nedostatočný a slabý ľudský kapitál. To často vidíme na výsledkoch testovania PISA. Dosahujeme relatívne slabé priemerné výsledky a klesáme oproti priemeru OECD. Rovnako veľký problém máme aj so žiakmi, ktorí by mali dosahovať najlepšie výsledky. Ešte aj z nich okolo 20 percent odchádza do zahraničia a to je pomerne veľa. Samozrejme, odchádzajú najšikovnejší zo šikovných. Ľudský kapitál nám uniká do zahraničia.“

„Druhý problém sa týka finančného kapitálu. Z dát ale vidíme, že za posledných desať rokov sa nám stroj času pokazil. Za posledných desať rokov bol podiel priamych zahraničných investícií na Slovensku 1,5 percenta. V okolitých krajinách V4 to bol viac ako dvojnásobok, viac ako tri percentá. Už toto ukazuje, že máme problém.“

…

Celý článok zo dňa 27.3.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Peniaze

Aké vreckové by sme mali dávať deťom?

INESS:

„Rodičovská dilema, ktorá sa opakuje v tisícoch domácností – koľko peňazí dať deťom, aby ich naučili hospodáriť, ale zároveň ich nerozmaznali? Odborníci upozorňujú, že dôležitejšia než samotná výška sumy je jej pravidelnosť a jasný systém, práve ten totiž formuje finančné návyky, ktoré si deti odnášajú do dospelosti. Vyplýva to z dát prieskumu INESS a investičnej platformy Finax, ktorý bol realizovaný medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl. Vreckové síce dostáva až 82 % žiakov, u polovice z nich ale neprichádza pravidelne, a práve pravidelnosť je pritom podľa odborníkov pri finančnom vzdelávaní kľúčová. „Z pohľadu finančného správania je pravidelné vreckové pre dieťa ekvivalentom výplaty v dospelosti. Práve opakujúci sa a predvídateľný príjem vytvára rámec, v ktorom sa učí alokovať zdroje medzi spotrebu a úspory.“ hovorí Linda Gáliková, PR manažérka vo Finaxe.“

…

Celý komentár zo dňa 28.3.2026 si môžete prečítať na Nový Čas, tu.