Sociálny systém

Štát na poslednú chvíľu otočil, tisíce ľudí nebudú musieť platiť kontroverzný odvod. Patríte medzi nich?

Martin Vlachynský, INESS:

„Vláda najskôr situáciu drobných živnostníkov zavedením „mikroodvodu“ dramaticky zhoršila a teraz ju „trošku zlepšuje“.”

„Táto nová hranica je však veľmi nízka, do nového likvidačného mikroodvodu stále bude spadať veľmi veľa SZČO. Celý mikroodvod by mal byť zrušený ako jeden veľký omyl.“

„To však viac vypovedá o tom zozname, než o konkrétnom opatrení.“

„Na jednej strane je vymyslená vysoká dávka (materská/otcovská) prakticky vo výške 100 percent čistej mzdy, čím ľudí odrádzame od práce, na strane druhej na túto skupinu smeruje opatrenie na podporu zamestnanosti.“

Celý článok zo dňa 4.6.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Dôchodky

Kto dostáva na Slovensku dôchodok nad 2 000 eur? Realita penzií prekvapila aj analytika

Radovan Ďurana, INESS:

„Súčasný systém je čoraz menej udržateľný a bez zmien bude štát v budúcnosti nútený hľadať miliardy eur navyše.“

„Keď sa pozrieme na porovnanie krajín OECD, tak my máme štedrý dôchodkový systém.“

„Tá demografia sa už zmeniť nedá.“

„13. dôchodkov vyplácame viac ako milión, takže to by bolo smiešne.“

„Sociálny systém má pomáhať ľuďom, ktorí sú skutočne odkázaní na pomoc.“

„Slovenský štát si musí každé jedenáste euro, ktoré chce minúť, požičať.“

„Rozhodne by ste tú prognózu nemali brať tak, že som za vodou.“

Celý článok zo dňa 1.6.2026 si môžete prečítať na Pozri.sk, tu.

Účet za dnešné dôchodky zaplatia deti? Expert varuje pred gréckym scenárom

Radovan Ďurana, INESS:

„Náš dôchodkový systém dnes generuje veľké deficity a je nastavený pomerne štedro vzhľadom na to, akí sme ekonomicky silní.“

„My potrebujeme do budúcnosti znižovať túto mieru náhrady dôchodkov, pretože to vytvára jednoducho obrovský deficit. To nám vlastne konzumuje tie peniaze, ktoré by štát mohol investovať do infraštruktúry, ale nemôže, pretože ich vypláca na dôchodkoch.“

„Trvalo 15 rokov, kým sa platy vrátili na úroveň roku 2010.“

„V záujme našich detí alebo našich dôchodkov musíme požadovať od vlády, aby nebránila hospodárskemu rastu.“

„Bez zásahov do sociálneho systému vrátane dôchodkov bude konsolidácia čoraz bolestivejšia a účet za dnešné rozhodnutia napokon zaplatia budúce generácie.“

Celý článok zo dňa 7.6.2026 si môžete prečítať na Hlavné správy, tu.

Dane

Na boj s daňovými únikmi štát nasadzuje špeciálny tím. Bude rýchlejší ako bývalá kobra, sľubuje Maškarová

Radovan Ďurana, INESS:

„Ich úspešnosť je pomerne ľahko merateľná.“

„Zložitosť daňových zákonov, ich časté zmeny, nejasné interpretácie dokážu spolu so sadzbami výrazne zvýšiť intenzitu optimalizácie daňového zaťaženia.“

Celý článok zo dňa 1.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Finančná správa do konca apríla urobila 59 daňových kontrol

Radovan Ďurana, INESS:

„Nielen slovenskí, ale aj zahraniční investori už obchádzajú slovenskú ekonomiku, takže doplácame na to všetci vo forme pomalšieho rastu miezd a nižšieho bohatstva.“

Rádio Slovensko (1.6.2026)

Školstvo

Ani jeden žiak sa k výsledkom nedostal, hovorí výchovná poradkyňa. Školy hlásia ďalšie problémy s ePrihláškami

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Najväčším otáznikom je tak samotná existencia ePrihlášok a ich pridanej hodnoty.“

„Za touto novinkou nestála premyslená dlhodobá stratégia, hľadanie hodnoty za peniaze ani riešenie reálnych problémov, ale skôr hľadanie možností, ako využiť voľné európske financie.“

Celý článok zo dňa 1.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Verejné financie

Dosah Sakovej balíčka na ekonomiku bude „čistá nula“, hovoria zamestnávatelia po tripartite

Radovan Ďurana, INESS:

„Medzi opatreniami balíčka sa nájdu viaceré rozumné opatrenia, ale ich dopad na ekonomickú aktivitu v krajine s veľmi vysokými daňami bude mizivý.“

„Balíček by som prirovnal k lepšiemu bedrovému pásu na batohu. Síce sa bude batoh lepšie niesť, ale jeho váha sa nezmení. Kým sa nezačne uťahovanie opaskov (znižovanie výdavkov) a nedôjde k znižovaniu sadzieb daní, ekonomický rast vláda nedokáže podporiť.“

Celý článok zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať na SME, tu.

Evropský rozpočet na rozcestí. Jak financovat budoucí výzvy EU?

Radovan Ďurana, INESS:

„Příprava nového rozpočtového rámce je klíčovým rozhodnutím, které ovlivní celou Evropu na nadcházející desetiletí a dotkne se každého jednotlivého občana. Naše studie proto nese jedno zásadní varování. Bez jasně stanovených limitů a exit mechanismů nám hrozí plíživá normalizace společného dluhu. To je cesta, která naši konkurenceschopnost nevybuduje, ale z dlouhodobého hlediska tvrdě podkope, a proto je namístě požadovat návrat k větší fiskální disciplíně.“

Celý článok zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať na Protext, tu.

Ekonomický rast

Analytici o 38 vládnych opatreniach: Je to premárnený potenciál, vyššie mzdy nečakajte

INESS:

„Balíček ako celok síce považujem za prínos, ale zároveň predstavuje absolútne nevyužitý potenciál. Pri 7 z 38 opatrení spomínajú, že chcú danú problematiku len preskúmať – to však nie je opatrenie. Skúmať mohli doteraz, teraz mali predkladať konkrétne opatrenia, kým niečo vyskúmajú, budú voľby.“

„Ak bude zavedené a implementované správne, môže v budúcnosti zmenšiť počet prípadov, ako bola kauza s langošom.“

„Bolo treba niečo urobiť, tak niečo urobili.“

„Opatrenia sú odstraňovaním prekážok, ktoré štát stavia podnikateľom do cesty. Pokiaľ sa vláda nedotkne daňových sadzieb, tak žiaden rast nemôžeme očakávať.“

„Tie sú podmienené tým, že by vláda konečne začala škrtať vo výdavkoch a na to nemá žiadnu odvahu. Vláda si neplní svoju zásadnú úlohu a občania očakávajú predovšetkým zvyšovanie kvality života a kúpnej sily.“

Celý článok zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať na Refresher, tu.

Kozmetické opatrenia bez vplyvu na naštartovanie ekonomiky

Radovan Ďurana, INESS:

„Tie opatrenia predstavujú takú bežnú súčasť hospodárskej politiky, kde každá vláda by sa mala snažiť odstraňovať tie prekážky, ktoré sama spôsobuje, z dlhodobého hľadiska sú nevyhnutné, ale nie je to nič zásadné.“

Rádio Expres (2.6.2026)

Prorastový balík má rozbehnúť ekonomiku

Radovan Ďurana, INESS:

„Dobrý deň. Myslím si, že nazývať tento balíček ako prorastové opatrenie nie je celkom vhodné, pretože samotné opatrenia odstraňujú niektoré prekážky v podnikaní a ja by som ich skôr prirovnal k tomu, čo sme predtým používali termín ako kilečko, opatrenia, ktoré mali pomáhať podnikateľom, ale nepredstavujú tie opatrenia žiadne zásadné zmeny, ktoré by na Slovensko dokázali pritiahnuť viac podnikateľov, alebo by presvedčili slovenských podnikateľov, aby investovali tu, a nie v zahraničí. Tie opatrenia viac-menej kozmeticky zlepšujú podnikateľské prostredie.“

„Ja si myslím, že tie plusy môžme nájsť napríklad v snahe vlády znížiť ceny elektriny zvlášť pre priemysel v takých tých oblastiach, ktoré má vláda pod kontrolou, ako sú výšky poplatkov, ktoré nesúvisia priamo so silovou cenou alebo s cenou silovej elektriny, ale slovenský trh práce aj podnikateľské prostredie potrebuje výrazne zásadnejšie zmeny, aby sme mohli povedať, že sa to podnikateľské prostredie zlepšilo.“

…

Celý článok zo dňa 2.6.2026 si môžete prečítať na TA3, tu.

Zlepší ekonomiku menej byrokracie?

Radovan Ďurana, INESS:

„Tak za prvé, OECD svoj odhad prispôsobila ako ostatným organizáciám, ktoré tiež vytvárajú svoje odhady, či už je to Národná banka Slovenska alebo aj samotné ministerstvo financií alebo Európska komisia. Ten pôvodný odhad OECD na úrovni 1,1 bol vyšší, ako je taký priemer tých ostatných organizácií, ktoré som spomínal. Príčinou toho zníženia je do istej miery spomalenie ekonomiky v Európe, ktoré je vyvolané drahšími energiami, ktoré vyplývajú z toho iránskeho konfliktu a na druhú stranu to samotné číslo, či už je to 1,1 alebo 0,7. Oboje, čísla sú strašne nízke. Je to známkou toho, že Slovensko má zásadné problémy ako slovenská ekonomika a časť týchto problémov je spôsobená konsolidačnými balíkmi, ktoré toto spomalenie spôsobilo.“

TV JOJ (3.6.2026)

Ekonomika

Manifest odolnosti

Martin Vlachynský, INESS:

„Najskôr prišla pandémia Covidu-19. Sotva sa svet stačil nadýchnuť, nasledoval ruský útok na Ukrajinu. Ten sa ešte ani omylom neskončil a zrazu je tu vojna Spojených štátov a Izraela s Iránom. Každá z týchto udalostí mala byť rozbuškou ekonomickej katastrofy.

Ekonómovia, analytici a médiá na začiatku marca varovali pred „väčšou globálnou krízou, ako keby sa spojili ropná kríza zo 70. rokov a dôsledky vojny na Ukrajine“. Riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol sa v apríli obával, že „v Európe nám zostáva zásob leteckého paliva asi tak na šesť týždňov“. Bezpečnostný odborník Robert Pape z University of Chicago tvrdil, že ak sa vojna bude naťahovať, „môžeme čeliť nedostatku všetkého… nielen paliva, ale aj potravín, materiálov a kľúčových priemyselných surovín“.“

…

Celý komentár zo dňa 6.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.

Zdravotníctvo

Čo prináša konkurenčný súboj našich zdravotných poisťovní?

INESS:

„Vidíme rozdiely na úrovni zazmluvňovania jednodňovej starostlivosti, na úrovni rehabilitácie či zavádzania kvalitatívnych kritérií, najmä v ambulantnej sfére, ale aj v nemocničnej.“

„Zároveň nemôžu konkurovať ani cenou, keďže sa platia odvody zákonom definované ako daň, nie cena za produkt, čo výrazne limituje možnosti hlbšej konkurencie medzi poisťovňami. Paradoxne, rôzna miera úhrad jednotlivých poisťovní nemocniciam sa politicky často komunikuje ako ‚chyba‘, pritom je to jeden zo základných prejavov konkurencie.“

Zdravotnícke noviny (4.6.2026)

Trh práce

Nová éra transparentnosti v odmeňovaní mužov a žien sa začína 7. júna

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Keď očistíme rozdiel medzi platmi mužov a žien, koľko tí ľudia pracujú, ako dlho, neexistuje systémová diskriminácia.“

Rádio Slovensko (5.6.2026)

Slováci dostávajú na účet menej ako susedia. Rozdiely dosahujú stovky eur

Martin Vlachynský, INESS:

„Našim cieľom nie je ukázať len na dane a odvody, ale aj na ďalšie náklady, napríklad rekreačné a športové poukazy či povinnosť zamestnávateľa hradiť 14 dní práceneschopnosti, čo zvyšuje celkové náklady na zamestnávanie.“

„Tlak na zvyšovanie daní a odvodov súvisí aj s rastúcimi verejnými výdavkami, čo sa následne premieta do vyšších nákladov práce na Slovensku.“

Celý článok zo dňa 6.6.2026 si môžete prečítať na Tnlive, tu.