Verejné financie

Dlh Slovenska stúpa, blížime sa ku kritickej hranici. V kľúčovom ukazovateli sme v eurozóne tretí najhorší

Radovan Ďurana, INESS:

„Ešte v roku 2024 išlo na správu dlhu 1,2 miliardy eur, tento rok to už majú byť dve miliardy eur a budúci rok 2,4 miliardy eur.“

Celý článok zo dňa 8.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Namiesto pochvaly prišiel výsmech. Vládny status o „výbornom vysvedčení“ z Bruselu je od reality na míle vzdialený (panel expertov)

Radovan Ďurana, INESS:

„INESS 20 rokov publikuje vlastné fiškálne analýzy. Naším poslaním je vysvetľovať ekonomické súvislosti, podporovať vládu práva a slobodu jednotlivca. Hodnotenie komunikácie ministerstva financií do nášho poslania nepatrí. Na základe našich analýz tvrdíme, že slovenské verejné financie sú na gréckej ceste a bez prísneho škrtania verejných výdavkov ich nie je možné ozdraviť. Európska komisia vo svojom stanovisku uvádza, že vláda nedokáže zastaviť nárast dlhu a deficit by mal v roku 2027 vyskočiť na vysokých 5,4 percenta. Tieto informácie v stanovisku ministerstva financií nenájdeme.“

„Nestretol som sa s tvrdením, že stav verejných financií je úspešný. Netvrdí to ani ministerstvo financií vo svojom poste. Avšak máme k dispozícii rozpočtové plány vlády. Vláda si na konci roku 2024 stanovila cieľ deficitu na úrovni troch percent v roku 2027. Podľa prognózy EK to bude takmer dvojnásobok, konkrétne 5,4 percenta. Úspech vyzerá inak. Také zhoršenie sa rozhodne nedá pripísať externým faktorom.“

…

Celý článok zo dňa 8.6.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Pomôže väčšie zdaňovanie nehnuteľností mladým rodinám? Nová štúdia prináša nečakané odpovede

Martin Vlachynský, INESS:

„Takéto daňové experimenty patria do rúk samospráv, nevidím dôvod, prečo by ich mal riešiť štát centrálne.“

„Obávam sa, že po takejto zmene by sa príjemcom daní z nehnuteľností stal štát.“

„Radšej by som ale videl komplexnú decentralizačnú reformu, než takéto izolované kroky.“

Celý článok zo dňa 10.6.2026 si môžete prečítať na Nehnutelnosti, tu.

Slovenská realita: Firma pre vojnu v Iráne na elektrine stratila 1 milión eur, vláda jej teraz vráti 82-tisíc

Radovan Ďurana, INESS:

„Zoberme si príklad veľkého odberateľa so spotrebou 200 gigawatthodín ročne. Za elektrinu zaplatí zhruba 34 miliónov eur ročne. Opatrenie im prinesie úsporu 140 000 eur. Úspora je 0,4 percenta. Je to kozmetické opatrenie, ale zároveň povinná jazda, toto opatrenie bolo nevyhnutné.“

„Výpadok pre rozpočet by mal predstavovať tri milióny eur, je to ekvivalent mzdy 100 zamestnancov štátu.“

„Zníženie poplatkov je však možné len presunom na domácnosti alebo do výdavkov rozpočtu.“

Celý článok zo dňa 11.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Aktuálne čerpanie eurofondov je najhoršie za posledné 2 desaťročia

Radovan Ďurana, INESS:

„Čím neskôr ich použijeme, tak kvôli inflácii si tým menej za ne kúpime. Rozumné je čo najviac vyčerpať na začiatku, lebo vtedy majú tie peniaze najvyššiu hodnotu.“

Rádio Slovensko (13.6.2026)

Školstvo

Reforma reformovania školstva

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Prvého septembra sa zavŕši rozsiahle reformné úsilie, ktoré trvá viac ako päť rokov. Na všetkých základných školách prejdú prvé ročníky na nový štátny vzdelávací program, ktorý má „reflektovať 21. storočie“.

Najskôr niekoľko pozitív.

Po prvé, ide o obsahovú reformu školstva, ktorá prežila päť ministrov. To je samo osebe úspech, keďže polčas rozpadu predchádzajúcich reforiem bol maximálne na úrovni polčasu rozpadu samotných ministrov. Niekedy aj kratší.

Po druhé, samotný štátny vzdelávací program prešiel modernizáciou, hemží sa dnes populárnymi pedagogickými termínmi ako kompetencie, metakognícia či metaučenie a je viac rámcový a menej direktívny. To znamená, že dáva školám o niečo väčší priestor, aby si prispôsobili svoj školský vzdelávací program.“

…

Celý komentár zo dňa 9.6.2026 si môžete prečítať na Denník N, tu.

Byrokracia

Stovky škôl sú závislé na súkromnej firme. Aký bude ďalší osud kľúčového systému pre učiteľov a rodičov?

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Štát je na Slovensku dlhodobo najhorším investorom do IT projektov a zároveň najhorším poskytovateľom IT služieb.“

„Prešli tým najprísnejším trhovým testom.“

Celý článok zo dňa 9.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Zdravotníctvo

Toto sú najžiadanejší absolventi na Slovensku. Jeden odbor si skokovo polepšil, firma hľadá až sto ľudí ročne

Martin Vlachynský, INESS:

„Po týchto pozíciách je celosvetový dopyt súvisiaci so starnutím a rastúcimi nárokmi na služby v tejto oblasti.“

Celý článok zo dňa 9.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Ceny u stomatológov letia nahor. Za ktoré zákroky si priplatíte najviac?

Martin Vlachynský, INESS:

„Počet zubných lekárov dlhodobo pomaličky rastie (z 2633 v roku 2009 na 2966 v roku 2024), ale zároveň stúpa dopyt pacientov vzhľadom k rastúcemu veku, aj rastúcim nárokom na kvalitu chrupu.“

„Nepoznám detailné dôvody, ale už len všeobecná inflácia v ekonomike bola v roku 2025 na úrovni štyri percentá a rast nominálnych miezd (nie lekárov, všeobecne všetkých miezd) v ekonomike o 6,3 percenta, takže číslo 8,5 percenta nepovažujem za nejakú zaujímavú anomáliu.“

Celý článok zo dňa 10.6.2026 si môžete prečítať na Pravda, tu.

Šaškov rezort pripravuje dôležitú zmenu. K niektorým lekárom sa ľudia dostanú ľahšie, má to však háčik

Martin Vlachynský, INESS:

„Z dlhodobého hľadiska toto opatrenie neprinesie systémovú zmenu, pretože nezasahuje základný dôvod, pre ktorý sa vyberajú poplatky. Tým nie je chudoba ambulancií, ale stret ponuky a dopytu.“

„Systémovejším riešením by bolo v ambulanciách otvoriť možnosť služieb s doplnkovým pripoistením.“

Celý článok zo dňa 12.6.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.

Ekonomický rast

Ekonóm Ďurana: Obávam sa, že transakčnú daň nezrušia

Radovan Ďurana, INESS:

„Na Slovensku však vidíme hlavne vytváranie miest s nízkou pridanou hodnotou a slabo platenými ľuďmi, investori odchádzajú a noví neprichádzajú. To je nenaplnenie základnej úlohy vlády. Vláda sa snaží zabezpečiť svoju vlastnú pozíciu a ekonomický rast ide bokom.“

„Vláda nemá vytvárať rast. Vláda má umožňovať, aby vznikol. Tento rok si požičiame šesť miliárd eur, ktoré v podstate nalejeme do ekonomiky, pretože ich rozdáme v podobe dávok, vládnych nákupov a podobne. A ekonomický rast aj tak klesá. Takže peniaze sa do ekonomiky lejú, ale smerujú tam, kde nemajú. Výsledkom je vysoká inflácia, deficit a rastúci dlh.“

„Ak by prišli len so zrušením transakčnej dane, tak budem rád. Ale obávam sa, že ani to tam nebude.“

…

Celý článok zo dňa 11.6.2026 si môžete prečítať na SME, tu.