Verejné financie
Ďalší konsolidačný balík na obzore. Ak vláda nezasiahne, deficit aj štátny dlh môžu opäť rásť
Radovan Ďurana, INESS:
„Samotné konsolidačné balíky boli dosť radikálne a spomalili ekonomickú aktivitu. Vlastne sú jednou z príčin, prečo je ekonomický rast na Slovensku taký mizivý.“
„Za ďaleko väčší problém hodnotím štruktúru verejných výdavkov – nedochádza k úpravám hlavne v prevádzkových výdavkoch alebo v objeme sociálnych transferov.“
Celý článok zo dňa 20.7.2026 si môžete prečítať na TA3, tu.
Zdravotníctvo
Zlúčenie poisťovní vyvolalo diskusie aj na sociálnych sieťach
Martin Vlachynský, INESS:
„Uvidíme, aká bude odpoveď Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá tú ďalšiu kampaň vlastne môže zacieliť práve na týchto poistencov, týchto nových poistencov v Dôvere a na strane druhej akože Dôvera určite bude sa snažiť spustiť ako rozsiahlu komunikačnú kampaň voči týmto svojim novým klientom. Takže aj ona bude mať nástroje na to, aby si ich udržala.“
Rádio Slovensko (20.7.2026)
Kúpa Unionu vyvoláva veľké obavy
Martin Vlachynský, INESS:
„Bolo to prekvapenie, ktoré sa však z dlhodobého hľadiska dalo vytušiť. Achmea vstúpila na slovenský trh s očakávaním, že prichádza do malého Holandska. Na Slovensku aj v Holandsku v tom čase (2006) prebiehali veľmi podobné reformy podľa Enthovenovej teórie manažovanej konkurencie. Union mal skvelý štart, keď začal na nule a v priebehu jednej kampane získal skoro pol milióna poistencov. Na slovenské dvere klopali ďalší zahraniční investori so záujmom o slovenský trh, pripravovalo sa pripoistenie a budúcnosť bola ružová. No voľbami v roku 2006 sa všetko zmenilo. Nastalo obdobie vyhrážok znárodnením, zakazovania zisku a extrémnej regulačnej neistoty, keď sa v priemere robilo 33 zmien kľúčových zákonov ročne. Union sa so štátom dostal niekoľkokrát do súdnych sporov. Často sa stávalo aj to, že štát neplnil vlastné zákony, a Achmea pochopila, že neprišla do malého Holandska, ale do prostredia, kde slúži ako vítaný politický hromozvod za zlyhania štátu v zdravotníctve. Synergiu s komerčným poistením v Unione – ktorá bola určite jedným z motivátorov vstupu na slovenský trh – sa nikdy nepodarilo realizovať, pretože príležitosti v podobe pripoistenia a vytvárania rôznych balíčkov sa neotvorili. S relatívne malým podielom na trhu a pretrvávajúcou politickou a regulačnou nestabilitou v slovenskom zdravotníctve Achmea asi nemala veľký výber kupcov. Pre Dôveru je to logický krok. Posilní si pozíciu voči ostávajúcemu konkurentovi a získa aj dodatočné knowhow. Z krátkodobého hľadiska neočakávam dramatickú zmenu. Bude treba vyriešiť zopár technických otázok, napríklad rôznu mieru zazmluvnenosti poskytovateľov, najmä v jednodňovkách či diagnostike, a transformovať časť benefitov.“
Denník N (20.7.2026)
Martin Vlachynský: Odchod Achmey spôsobila politika posledných 20 rokov
Martin Vlachynský, INESS:
„Z krátkodobého hľadiska určite. Prekvapila ma rovnako ako väčšinu ľudí a klobúk dole pred oboma stranami, že rokovania dokázali udržať v tajnosti. Z dlhodobého pohľadu sa však takýto vývoj dal predpokladať. Nebolo tajomstvom, že Achmea nie je úplne spokojná s tým, ako sa jej investícia na Slovensku vyvíja, a dalo sa čakať, že bude hľadať cestu von.
Bol by som však veľmi prekvapený, keby išlo o vážneho zahraničného investora. Odrádzajú ho totiž rovnaké dôvody, pre ktoré Achmea odchádza. Realita nasledujúcich dvadsiatich rokov však bola iná. Priestor na rozvoj podnikania zostal veľmi obmedzený a poisťovne opakovane čelili existenčným regulačným otázkam – zákazu zisku, plánom na unitárny systém či riziku vyvlastnenia.
Z pohľadu budúcnosti systému však ide o významnú zmenu. Zahraničný investor nám dáva signál, že z trhu odchádza. Je to krok späť, ktorý vyvolala politika posledných dvadsiatich rokov. Úlohou budúcich vlád je prinavrátiť systému dôveru a vytvoriť prostredie, v ktorom nám investor opäť zaklope na dvere s tým, že chce na Slovensku založiť zdravotnú poisťovňu.”
…
Celý článok zo dňa 21.7.2026 si môžete prečítať na Trend, tu.
PYTAČKY
Martin Vlachynský, INESS:
„Dobrou správou je, že Union neprejde pod VšZP, ani že to nezabalila Dôvera. Som zvedavý na benefity a na to, ako sa vyrovná so zmluvami s poskytovateľmi – najmä tými, s ktorými sama zmluvu nemá. Nepochybujem, že odpoveď na túto otázku je už minimálne rozpracovaná.“
Plus jeden deň (21.7.2026)
Ako rozvíjať konkurenciu v zdravotnom poistení
Martin Vlachynský, INESS:
„V ekonómii existuje niečo ako Herfindahl-Hirschmanov index, ktorý pomocou trhových podielov meria mieru konkurencie. Konkurencia je však oveľa komplexnejší pojem ako len počet súťažiacich účastníkov. Závisí nielen od počtu firiem, ale aj od vstupných bariér, diferenciácie produktu, moci kupujúcich, kapacity, regulácie a toho, či firmy môžu reálne súperiť o zákazníka.
Napríklad československých výrobcov topánok bolo za socializmu pomerne dosť, zhruba desiatka štátnych podnikov a k tomu obuvnícke výrobné družstvá. Konkurencia medzi nimi však bola nulová. Všetky boli súčasťou odvetvových zväzov a v rámci plánovaného hospodárstva mali pridelené zdroje, určený výrobný program aj veľkosť výstupu.
Naopak, aj trh s monopolistom môže vykazovať charakteristiky konkurenčného trhu – vtedy, ak existuje reálna hrozba vstupu nových súperov na trh. Učebnicovým príkladom sú letecké linky obsluhované jediným dopravcom.“
…
Celý komentár zo dňa 22.7.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu, alebo na INESS, tu.
Bude to slovenská rarita, ukazuje porovnanie. Hoci sa Unionu darilo, zostáva už len duo VšZP a Dôvera
Martin Vlachynský, INESS:
„Na konkurenciu treba aspoň dvoch, čo je nateraz splnené. Bude to súboj štát verzus súkromník, kde sa obe strany budú chcieť ukázať, čo by mohlo pomôcť udržať vzájomnú súťaživosť.“
„S 13-percentným podielom mal Union nevyhnutne najslabšie karty a súboj bol primárne medzi VšZP a Dôverou.“
„Ak príde k stabilizácii a jasnému politickému konsenzu, že pluralitný systém sa zachová aj naďalej, jedného dňa možno na dvere slovenského zdravotníctva zaklope nový investor.“
„Nepoznám taký príklad.“
„Za posledné desaťročie sa počet poskytovateľov poistenia v Holandsku dramaticky skonsolidoval a znížil sa z 57 na iba 9, pričom 90 % trhu v súčasnosti ovládajú štyri poisťovne.“
Celý článok zo dňa 23.7.2026 si môžete prečítať na HN online, tu.
Koniec Unionu mení boj o poistencov. Čo to znamená pre prepoisťovaciu kampaň?
Martin Vlachynský, INESS:
„Som vcelku zvedavý, či VšZP stihne adekvátne zareagovať v kampani, keďže ostávajú už len zhruba dva mesiace. Tie ďalšie kampane budú už asi ‚klasické‘, ale predpokladám, že sa v nich posilní porovnávanie štát vs. súkromník a argumentácia Pentou.“
„Bude tam nejaký odliv, ale bol by som veľmi prekvapený, ak by to bolo viac ako pár desiatok tisíc. Závisieť to bude aj od komunikačnej kampane oboch zvyšných poisťovní.“
„Naslinený prst vystrčený do vzduchu mi hovorí, že tento rok budú práve kvôli tejto udalosti posuny o niečo väčšie, najmä z Unionu. Nemyslím si však, že pôjde o rádovo iné čísla ako doteraz.“
Celý článok zo dňa 24.7.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu.
Minimálna mzda
Ekonomický model postavený na lacnej pracovnej sile
Radovan Ďurana, INESS:
„My máme minimálnu mzdu, ktorá je efektívne pre Bratislavu nízka a pre Prešov obrovská. My nevidíme všetkých tých zamestnancov, ktorých pracovné miesta neboli vytvorené práve preto, že tá minimálna mzda je príliš vysoká. Týka sa to práve zaostávajúcich regiónov na Slovensku, kde nemáme situáciu ako v Bratislave, kde zamestnávatelia bojujú o zamestnancov, ale naopak na 1 pracovné miesto tam čaká aj 10 ľudí.“
„Tá produktivita sa nedá merať takým spôsobom, že to nejak vypočítate a ona sa odhaduje viac menej, to je 1 vec a druhá vec, že naša cena práce je napr. v porovnaní s Českom porovnateľná štatisticky, takže my máme vysoké mzdy.“
Rádio Expres (21.7.2026)
Ekonomický rast
Slovensko už nezachránia len nižšie dane. Ekonóm hovorí, čo naozaj pomôže
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Recepty, ktoré politici opakujú dookola, už nefungujú. Nižšie dane, menej byrokracie či ďalšie prorastové balíčky sú síce užitočné, ale na návrat medzi ekonomických lídrov jednoducho nestačia.“
Celý článok zo dňa 23.7.2026 si môžete prečítať na Kryptomagazin, tu.
Ekonomika
Starí utopisti v novom šate
Róbert Chovanculiak, INESS:
„V mojich čitateľských začiatkoch som rád čítal o utopických socialistoch z 18. a 19. storočia. Najväčšími expertmi na utópie boli Francúzi, medzi ktorými vynikali takí velikáni ako Henri de Saint-Simon či Charles Fourier. Ich hlavnou doménou bola neuveriteľná detailnosť, s akou dokázali opisovať život v novom socialistickom svete – od každodennej práce, architektúry budov, spôsobu stravovania a denného režimu až po sexuálny a rodinný život. Fourier sa napríklad preslávil opisom toho, ako budú dvoj- až štvorročné deti vo falangách – ako nazýval svoje komunity – triediť hrášok. Najmenšie deti mali vyberať hrášok zo strukov, zatiaľ čo staršie ho mali pomocou naklonených stolov s priehlbinami triediť podľa veľkosti. Každá veľkosť hrášku mala svoje špecifické kulinárske využitie: najmenší bol určený na sladké ragú, stredný na ragú so slaninou a najväčší do polievky.“
…
Celý komentár zo dňa 24.7.2026 si môžete prečítať na SME, tu, alebo na INESS, tu.
Knižný klub .týždňa: O pôvode prosperity
Róbert Chovanculiak, INESS:
„Byť prospešný tým, že budeš úspešný.“
„Ak by ste očakávali knihu plnú čísel, tabuliek a grafov, budete prekvapení, že sa v nej takmer nenachádzajú.“
Celý článok zo dňa 25.7.2026 si môžete prečítať na Tyzden, tu.
Energetika
ANALÝZA TÝŽDŇA: Bez realistickejších cieľov revízia ETS nezvráti útlm výroby
Radovan Ďurana, INESS:
„Pokiaľ európska výroba bude drahá, príde o exportné príležitosti a domácu výrobu nahradia ešte vo väčšej miere dovozy. Investície do elektrifikácie priemyselnej výroby pri vysokej cene elektriny, ako je dnes, nesľubujú nízke ceny produkcie.“
Celý článok zo dňa 25.7.2026 si môžete prečítať na Engineering, tu.
Nezamestnanosť
Čo s ľuďmi bez práce? Huliak má nápad: Odborníci nie sú proti, ale…
INESS:
„Počet dlhodobo nezamestnaných vzrástol medziročne z 90-tisíc na 106-tisíc, o 18 percent. Problém nezamestnanosti sa po rokoch jej kontinuálneho poklesu začína stávať opäť významným.“
„Každý návrh má dve strany. Na jednej strane je to pozitívna diskriminácia, motivovanie zamestnávateľov, aby preferovali dlhodobo nezamestnaných. Na druhej strane je to znevýhodnenie zamestnaných ľudí, ktorí by radi zmenili prácu alebo boli práve prepustení.“
„Je to významná úspora, ak by bol zamestnanec o viac ako tretinu lacnejší.“
„Ani tretinová zľava nemusí z pohľadu zamestnávateľa stačiť, ak nezamestnaný nemá primerané pracovné návyky alebo nie je dostatočne mobilný na dochádzanie do práce.“
„Verejné financie na tom môžu zarobiť, ak dôjde k celkovému rastu počtu zamestnancov. Keď odpadne nutnosť výplaty dávky v hmotnej núdzi a platby zdravotných odvodov za nezamestnaného, štátu odpadnú výdavky.“
„Logiku má obmedzenie rozsahu exekúcií z pohľadu motivácie zamestnancov. Lenže je to právny problém kvôli dopadom na veriteľov.“
Celý článok zo dňa 25.7.2026 si môžete prečítať na Plus JEDEN DEŇ, tu.
