Ako povedal na margo dlhodobo nezamestnaných Ján Dinga z INESS, väčšiemu dopytu po práci týchto skupín by preto pomohlo plošné a trvalé zníženie odvodov na nízke príjmy, keďže by na jednej strane klesla cena práce nízkokvalifikovaných, na druhej strane stúpli ich čisté príjmy a teda aj motivácia pracovať, povedal pre portál Aktualne.sk dňa 10.4.2014.
Ďalšia nádej na zmenu. Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Národný program reforiem Slovenskej republiky pre tento rok. Za najväčšiu výzvu si dali otázku zamestnanosti. Aktuálne.sk zisťovalo, či sú avizované kroky, ktoré by mala vláda v najbližšom období vykonať, reálne.
Vláda pokračuje aj v tomto roku v konsolidácii verejných financií. Cieľom je viacero opatrení, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu ekonomickej situácie na Slovensku. Prečítajte si kľúčové riešenia rezortu a ich možný výsledok pohľadom analytikov.
1. Deficit a boj proti daňovým únikom
Ministerstvo financií si v rámci Národného programu reforiem stanovilo dosiahnuť deficit verejných financií vo výške 2,64 percenta HDP, a tak vystúpenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu. Rezort uvádza, že v boji proti daňovým únikom bolo prijatých 50 opatrení zameraných najmä na zlepšenie výberu DPH a tieto opatrenia prinášajú pozitívne výsledky, v ktorých neplánuje poľaviť.
„Tento cieľ považujem za nereálny vzhľadom na fakt, že doterajšie snahy o konsolidáciu rozpočtu do úrovne troch percent boli vždy závislé od dodatočných opatrení, ktorými látalo výpadky v očakávaných príjmoch. Neočakávam, že vláda bude v týchto snahách tento rok úspešnejšia,“ myslí si analytik Martin Reguli z Nadácie F.A.Hayeka.
Znižovanie deficitu by podľa analytika Jána Dingu z INESS nemalo stáť na jednorázových opatreniach a vyššom výbere daní, ale na znižovaní výdavkov vlády, ktoré má vláda plne pod svojou kontrolou. Nižší deficit za cenu vyšších daní ukrojuje z budúceho ekonomického rastu, čo sa v budúcnosti môže podľa Dingu prejaviť opätovne na zvýšení deficitu alebo nezamestnanosti.
2. Reforma ESO
Za najväčší krok považuje ministerstvo reformu štátnej správy ESO, ktorá je zameraná na zvýšenie kvality služieb poskytovaných občanom a zefektívnenie fungovania štátnej správy. Zlučovanie úradov a vytváranie jednotných klientských centier by malo priniesť úspory na strane výdavkov a ďalej tak zvyšovať efektivitu ich vynakladania.
Medzi výdavkové priority patria podľa ministerstva najmä platy učiteľov, zamestnancov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a budovanie kapacít predškolského vzdelávania. Zamerať sa chcú aj na vyrovnané hospodárenie fakultných a univerzitných nemocníc, či budovanie cestnej infraštruktúry.
Reforma ESO má síce priniesť úspory vo výške 700 miliónov eur, čo by nebolo zlé, no Dinga upozorňuje, že dodnes však nepoznáme spôsob, ktorým sa to chystá minister vnútra docieliť. Takáto úspora sa podľa neho nedá dosiahnuť bez väčšieho prepúšťania alebo zrušenia niektorých regulačných ambícií štátu a zatiaľ poklesol počet pracovníkov len o desiatky.
Reguli hovorí, že aj cieľ zlučovania úradov v stave v akom je prevádzané, môže znamenať riziko a dočasne úspory neprinesie. A to z dôvodu, že tento proces je relatívne komplikovaný, a ako dodáva, neprináša so sebou žiadné výrazne znižovanie administratívneho zaťaženia, ktoré by napokon znížilo vyťaženosť týchto nových centier do budúcnosti.
„Sľuby o zvyšovaní platov učiteľov a zamestnancov štátnej správy budú závisieť od možností rozpočtu, ktoré v súčasnosti nevidím príliš optimisticky. S prihliadnutím na hospodárenie samotných nemocníc, sú očakávania vyrovnaného hospodárenia fakultných a univerzitných nemocníc závislé od sprísnenia hospodárenia, ktoré vlády Roberta Fica dlhodobo odmietali aj tým, že rušili štatút nemocníc ako akciových spoločností,“ približuje Reguli.
3. Zamestnanosť
Najväčšou výzvou ostáva pre ministerstvo ale zlepšenie kvality a efektívnosti služieb zamestnanosti a riešenie dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých. Vláda preto zvažuje zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi a mzdy, čím sa môže posilniť finančná motivácia zamestnať sa. Deklaruje sa tiež prijatie systému záruk pre mladých ľudí do 25 rokov.
Analytici sa zhodujú, že tadiaľ cesta nevedie. Opatrenia na znižovania dlhodobej nezamestnanosti považuje Reguli vzhľadom na konsolidačné opatrenia zvyšujúce daňovo-odvodové zaťaženie za nepodstatné. „Za hlavný problém považujem vysokú cenu práce a neflexibilný zákonník práce, ktoré zabraňujú firmám vytvárať nové pracovné miesta,“ tvrdí.
Aj preto by podľa Dingu bolo potrebné k problému nezamestnanosti pristupovať plošne a nezameriavať ho na jednu vekovú skupinu. „Väčšiemu dopytu po práci týchto skupín by preto pomohlo plošné a trvalé zníženie odvodov na nízke príjmy, keďže by na jednej strane klesla cena práce nízkokvalifikovaných, na druhej strane stúpli ich čisté príjmy a teda aj motivácia pracovať,“ dodáva k najväčšiemu problému našej spoločnosti analytik.
Andrea Mačošková
