Nevidím dôvod, prečo štát považuje za prijateľnú hranicu pre poskytnutie predčasného dôchodku 1,2 násobok životného minima, to je 240 €, a pre prístup k úsporám 550 eur, zdôraznil pre portál Aktualne.sk dňa 5.6.2014 Radovan Ďurana z INESS.
Štát ustupuje a k úsporám z druhého piliera by sa malo dostať viac sporiteľov. Na strane druhej sa hovorí o odopieraní slobody nakladania s vlastnými peniazmi a o dedení dôchodkov ako o zavádzajúcom kroku. Ministerstvo predkladá budúcim dôchodcom pre získanie peňazí kľúčové podmienky.
O pravidlách vyplácania dôchodkov sa dohaduje rezort práce už od minulého roka. Definitívnu podobu zákona musí schváliť ešte parlament, ktorý rokuje práve v týchto dňoch.
Zmena akým smerom?
Najskôr to bolo tak, že rezort práce v prvom návrhu povedal, že 98 percent sporiteľov bude musieť svoje úspory zobrať, doniesť ich do poisťovne a kúpiť si od nej doživotný produkt, takzvanú anuitu. Dnes sa ministerstvo chváli, že prístup k úsporám bude mať 12 percent. Pozrime sa na to obrátene, faktom ostáva, že stále 88 percent penzistov si s vlastnými peniazmi nebude môcť robiť, čo chce.
„Je to v rozpore s tým, s čím ľudia pred desiatimi rokmi do druhého piliera vstupovali. Ten, kto má dostatočné dôchodkové zabezpečenie a nemá riziko, že padne do hmotnej núdze, mal by byť slobodný rozhodnúť sa, čo s peniazmi urobiť,“ myslí si analytik INESS Radovan Ďurana.
Kľúčové podmienky
Zásadnou zmenou bude centrálny ponukový systém. V praxi to bude fungovať tak, že ak budete mať záujem o výplatu úspor, oslovíte vašu dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS), ktorá následne informáciu o vašich úsporách prepošle do systému. Sporiteľ dostane ponuku od jednotlivých poisťovní o tom, akú vysokú sumu sú ochotné mu doživotne každý mesiac posielať.
Ak chce niekto uvažovať o programovom výbere, teda peniazoch na ruku, musí splniť dve kritériá. Prvé je, že sporiteľov dôchodkový príjem, zložený z normálneho starobného dôchodku od štátu, výsluhového dôchodku a plus anuity musí byť vyšší, ako keby bol sporiteľ iba v prvom pilieri. Po druhé, príjem z prvého a druhého piliera musí byť väčší ako 550 eur v roku 2015.
Zostatok úspor si nebudú môcť sporitelia vybrať podľa vlastných potrieb. Podľa návrhu si budú môcť 25 percent vybrať jednorazovo a zvyšok v pravidelných mesačných splátkach, maximálne vo výške dvojnásobku životného minima.
„Nevidím dôvod, prečo štát považuje za prijateľnú hranicu pre poskytnutie predčasného dôchodku 1,2 násobok životného minima, to je 240 €, a pre prístup k úsporám 550 eur,“ zdôrazňuje analytik.
Nešťastná voľba kritérií?
Pritom hovorí, že vysoká úroveň tohto kritéria rozdelí Slovensko na dva regióny. Bratislavu a zvyšok Slovenska, ktorý sa k programovému výberu dostane len v prípade manažmentu a dobre platených zamestnancov nadnárodných spoločností.
Za pozornosť stojí fakt, že sporiteľom sa podľa analytikov dôchodok z prvého piliera kráti. A aj to sťažuje samotný prístup k úsporám. Na dôchodky nejdú totiž odvody vo výške 18 percent, ale 22,75 percenta vrátane rezervného fondu, a ak zarátame aj prebytky ostatných fondov, tak takmer 25 percent. Štát by mal sporiteľom teda priznávať vyššie dôchodky z prvého piliera.
Aj keby to ministerstvo napravilo o rok, tak anuita je nenávratný kontrakt, sporitelia sa naspäť k úsporám nedostanú. Rozdiel v krátení predstavuje 26 eur pri celoživotnej priemernej mzde. Sporiteľovi tak klesne suma na programový výber o 5000 eur.
Ďalším problémom sa javí, že v prvých rokoch platnosti navrhovaného ustanovenia sa len veľmi málo vysokopríjmových osôb dostane k možnosti programového výberu, kvôli nízkemu zhodnoteniu úspor v období krízy a legislatívnej neistoty. To bude vytvárať ďalší tlak na znižovanie významu a hodnoty druhého piliera.
Dedenie dôchodkov ako povinnosť
Viacerí budúci dôchodcovia vstupovali do druhého piliera aj pre možnosť dedenia dôchodkov. No dobrovoľnosť by sa zdala pozitívnejším riešením. Všetci v druhom pilieri si po novom budú dedenie jednoducho musieť kúpiť, prídu tak o 2 percentá úspor.
Treba upozorniť, že ak sporiteľ bude odkladať nákup anuity na neskôr, napríklad kvôli pretrvávajúcemu zamestnaniu, poplatok za dedenie bude radikálne rásť, v prípade 70-ročného človeka až na 5 percent.
„Tento nevýhodný obchod pre sporiteľa vznikol len preto, že vláda odopiera prístup k úsporám. Ak by programový výber mohla využiť väčšina sporiteľov, nikto by nemal potrebu si za „luxus“ dedenia priplatiť,“ približuje Ďurana.
Andrea Mačošková
