Ako povedal dňa 28.8.2014 na margo minimálnej mzdy Juraj Karpiš z INESS, poteší síce niektorých zamestnaných a odborárov, no poškodí množstvo nízko kvalifikovaných pracovníkov a veľkej časti nezamestnaných, ktorí na to doplatia nižšou dostupnosťou pracovných miest.
Otázka minimálnej mzdy ostáva otvorená. Ako prví začali o minimálnej mzde vyjednávať odborári. Onedlho pripustil navyšovanie aj minister práce Ján Richter (Smer-SD). S odôvodnením, že kompenzáciou pre zamestnávateľov majú byť znížené odvody. A skutočne, z dielne rezortu práce vyšiel návrh o veľkej odvodovej úľave pre nízkopríjmových.
Počíta sa ale s tým, že minimálna mzda porastie zo súčasných 352 eur na 380 eur v roku 2015. Na rokovaní tripartity sa však sociálni partneri o zvyšovaní zas nedohodli.
Tak bude sa zvyšovať či nebude?
„Vzhľadom na to, že sa sociálni partneri nedohodli, v zmysle zákona predložím na rokovanie vlády taký istý návrh, ako som predložil na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady. Je v kompetencii vlády, aké rozhodnutie v tomto prípade príjme,“ zdôrazňuje Richter. To znamená, zvýšenie o zhruba osem percent na úroveň 380 eur.
Zamestnávatelia majú však výhrady. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) tvrdí, že chápe nevyhnutnosť rastu miezd, ale privítali by jemnejšie prístupy v otázke negatívnych dopadov.
„Nesúhlasíme so zvýšením minimálnej mzdy. Dôvodom je, že dochádza celkovo k zvýšeniu nákladov práce pre zamestnávateľov. Považujeme takéto razantné zvýšenie za zlé, zvlášť v období, ktoré je historicky najnepriaznivejšie. Pretože, že sú signály, ktoré nasvedčujú, že budúci hospodársky vývoj nebude jednoduchý,“ argumentuje aj prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Marián Jusko.
To už z druhej strany sa na to pozerajú odborári. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) už v prvej polovici roka predstavila vlastný návrh. Vtedy chceli vyjednať, aby minimálna mzda dosiahla v roku 2015 až 400 eur. A tak dohoda zo strany ministerstva práce, ktorá leží na stole teraz, je pre nich určitým kompromisom. KOZ konštatuje, že nízky príjem je spojený s chudobou a pre ľudí s minimálnou mzdou sa budú snažiť aj naďalej vyjednať to, aby ich z chudoby dostali.
To, že vyššie mzdy sú reálnou cestou aj k lepšej spotrebe dodáva Andrej Machyna z Odbotového zväzu (OZ) Kovo. „Stále strašíme ľudí, čo všetko nastane, ak sa im nebodaj o pár eur zdvihnú príjmy. Že tu dva a pol roka nerástli mzdy, ale že rastie ekonomika, produktivita práce, to nikto nezohľadňuje. Kvalita života akoby tu nebola. Nemôže to fungovať tak, že zamestnávatelia potrebujú všetky výhody a zamestnanci nebudú mať z toho nič,“ zdôrazňuje.
Zvyšovanie s rizikom?
Výška minimálnej mzdy ako silný nástroj v rukách vlády predstavuje napokon aj zložitú hospodársku otázku. Nie každé zvyšovanie miezd má pozitívny dopad. Analytik Juraja Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analyz (INESS) pre Aktuálne.sk pred časom povedal, že zvyšovanie minimálnej mzdy je v čase vysokej nezamestnanosti veľmi necitlivým opatrením.
„Poteší síce niektorých zamestnaných a odborárov, no poškodí množstvo nízko kvalifikovaných pracovníkov a veľkej časti nezamestnaných, ktorí na to doplatia nižšou dostupnosťou pracovných miest.“
V odvetviach, kde sa jednoducho neoplatí zamestnancom dvihnúť minimálny plat by mohli začať prepúšťať.
Andrea Mačošková
