Mzdy v bratislavskom kraji rastú pomalšie
ako v trnavskom kraji, lebo na ich rast netlačí príchod nových investorov
a razantná tvorba nových miest. Pre Hospodárske noviny rast miezd
komentoval Radovan Ďurana dňa 5.9.2007.
Regióny na Slovensku, kde sa usadili
významní investori, zaznamenávajú podstatne rýchlejší rast miezd ako je
celoslovenský priemer. Podľa údajov, ktoré včera zverejnil Štatistický úrad SR,
vzrástla v prvom polroku tohto roka reálna priemerná mesačná mzda o 4,2
percenta, nominálna o 6,9 percenta.
V Trnavskom kraji (PSA a dodávatelia) bola medziročne
vyššia o 9,7 percenta, v Žilinskom (Kia a dodávatelia) o 7,9 percenta a v
Nitrianskom (Samsung) o 7,8 percenta. Nitre pomohlo aj to, že je významným
poľnohospodárskym regiónom. "Tempo rastu miezd v pôdohospodárstve bolo v
prvom polroku spomedzi odvetví tretie najrýchlejšie," pripomína riaditeľ
odboru štatistiky práce a miezd Štatistického úradu SR Ivan Chrappa.
Šance východu
V absolútnom vyjadrení síce všetky regióny naďalej zaostávajú za
Bratislavou – tu sa stále zarába najviac, 25 224 korún, ale sú na najlepšej
ceste hlavné mesto a jeho okolie dobehnúť. Mzdy v Bratislavskom kraji totiž v
prvom polroku rástli druhým najpomalším tempom, iba o 5,6 percenta. Horšie bol
na tom len Košický región s medziročným rastom miezd o 5,2 percenta.
To sa však môže zmeniť. Záujem domácich i zahraničných investorov o východ
Slovenska má stúpajúcu tendenciu. "Požiadavky zo strany zahraničných i
domácich investorov sú zamerané jednak na prieskum trhu z hľadiska dostupnosti
pracovnej sily, platovej úrovne, no v poslednom období ide predovšetkým o
konkrétne zadania v konkrétnych lokalitách a projektoch," hovorí šéfka
personálnej agentúry Grafton Natália Šegedová.S investíciami prichádzajú
pracovné miesta, čo znamená rast zamestnanosti a na to by mal nadväzovať aj
rast miezd.
Regióny chcú Bratislavu dobehnúť
Pri posudzovaní rastu miezd treba
podľa ekonóma Radovana Ďuranu vychádzať z absolútnych čísiel. Mzda v Bratislave
a okolí je 25 224 korún, rozdiel oproti ostatným regiónom je päť až 11 tisíc.
Za pomalším rastom miezd v bratislavskom kraji treba vidieť prakticky plnú
zamestnanosť. "Tlak na zvyšovanie miezd môže byť vtedy, keď prídu noví
investori, ktorí budú potrebovať nových ľudí." Tých by získali len tak, že
by ich motivovali zmeniť zamestnávateľa. Tendencia približovania sa výškou
miezd k Bratislave je v ostatných regiónoch v súčasnosti silnejšia ako
vytváranie nových miest, upozorňuje ďalej Ďurana. Firmy súperia o zamestnancov.
Logicky tak zvyšujú mzdy a posúvajú sa k Bratislave.
Dovoz peňazí
Rast miezd v prvom polroku sa prejavil aj na raste spotreby. Reálne
stúpla o 6,9 percenta. Po dvoch štvrťrokoch vystriedala
na prvom mieste ako motor rastu ekonomiky čistý export. Ochote ľudí míňať
pomohla aj nízka inflácia a tiež priaznivý vývoj na trhu práce.
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla miera nezamestnanosti za
prvých šesť mesiacov tohto roka na 11,3 percenta. Podľa analytičky Slovenskej
sporiteľne Márie Valachyovej sa na raste spotreby podieľali aj ľudia, ktorí
pracujú v zahraničí a zarobené peniaze míňajú doma. "Tam zarobia predsa
len viac," pripomenula. Podľa štatistického úradu sa počet osôb
zamestnaných v zahraničí zvýšil medziročne o 17,4 percenta, pričom z celkového
počtu pracujúcich je ich 7,5 percenta.
Ochota míňať, ochota zadlžiť sa
Dôsledkom vyšších miezd je nielen ochota viac míňať na bežnú spotrebu, ale
sa aj zadlžiť. Banky poskytli v prvom polroku tohto roka domácnostiam napríklad
úvery na nehnuteľnosti v celkovom objeme 27,9 miliardy korún. Pred rokom bola
táto suma nižšia o 3,6 miliardy korún. Na celkovom objeme sa úvery na
nehnuteľnosti podieľali približne 33 percentami. Rast objemu týchto úverov bol
podľa Národnej banky Slovenska dôsledkom vyšších cien nehnuteľností a tiež
mierneho poklesu úrokových sadzieb v prvých šiestich mesiacoch tohto roka.
Medzi úvermi na nehnuteľnosti dominovali hypotekárne úvery s podielom takmer 45
percent, čo predstavovalo medziročný nárast o 12 percentných bodov. Nasledovali
iné úvery na nehnuteľnosti s podielom približne 33 percent, ktorý sa však
oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka znížil o 10 percentných bodov.
"Zatiaľ čo v minulom roku sa poskytlo najviac iných úverov na
nehnuteľnosti, v tomto roku sú to hypotekárne úvery, čo by mohlo súvisieť so
štátnou podporou hypoték pre mladých," vysvetľuje Národná banka Slovenska.
Zvyšok tvorili úvery stavebných sporiteľní. Ich podiel na celkových úveroch na
nehnuteľnosti bol 22 percent.
Hospodárske
noviny, 5.9.2007 Bibiána Gunišová
