Portál Aktualne.sk cituje v článku z 8.4.2015 štúdiu INESS o investičných stimuloch.
Stimuly sú často terčom kritiky zo strany liberálnych ekonómov. Narúšajú podnikateľské prostredie, udržia investora na Slovensku len istý čas a niekedy štát na podpore firmy skôr prerobí ako získa. Inštitút pre finančnú politiku (IFP), ktorý je zriadený ministerstvom financií, tvrdí v novej štúdii, že dotácie nesmerujú do najchudobnejších regiónov. Pomoc pritom ide najmä veľkým firmám.
Podľa údajov IFP sa minulo na investičnú pomoc od roku 2002 približne 1,5 miliardy eur. Štát takto pomohol 151 projektom v celkovej hodnote vyše sedem miliárd eur. Inštitút to uvádza vo svojom komentári Zrno od pliev, ktorý hodnotí stimuly za uplynulé roky.
Iba zlomok tečie ku chudobným
Regióny, kde je vyššia nezamestnanosť a aj nižšia priemerná mzda sú podľa IFP paradoxne podporované menej ako stredné Slovensko a západ. „Aj keď pomoc na jedno miesto na východnom Slovensku od krízy v roku 2009 narástla, stále je nižšia ako v regiónoch s nižšou nezamestnanosťou,“ komentuje analytik inštitútu Juraj Mach.
Investičná pomoc je už zo zákona definovaná tak, že má byť zameraná na podporu menej rozvinutých regiónov a zamestnanosti v nich. K rovnakému záveru prišiel aj INESS v roku 2013. „Zo 128 stimulov smerovalo len 67 do okresov s nadpriemernou nezamestnanosťou,“ píšu.
„Ešte väčší nepomer bol v iných ukazovateľoch. Bohatšie regióny dostali stimuly v objeme vyše 950 miliónov eur, kým chudobnejšie len 430 miliónov. V okresoch s podpriemernou nezamestnanosťou sa cez stimuly naplánovalo 29 339 nových pracovných miest, kým v tých s nadpriemernou nezamestnanosťou len 16 007,“ pokračujú.
Čo na to hovorí ministerstvo?
„Slovensko, ako aj okolité krajiny, je viazané aj európskou legislatívou. Tá určuje aj maximálnu intenzitu pomoci, ako podiel výšky pomoci k oprávneným investičným nákladom. Tá je v regiónoch stredného a východného Slovenska 35 percent,“ vysvetľuje údaje ministerstvo hospodárstva.
V Bratislavskom kraji sa podľa nich investičná pomoc neposkytuje vôbec a maximálna intenzita pomoci pre západné Slovensko je 25 percent. „Konečné rozhodnutie o umiestnení projektu je však na investorovi, ktorý pri svojom rozhodovaní berie do úvahy aj iné aspekty, napríklad vybudovanú infraštruktúru, dostupnosť pracovnej sily s potrebnou kvalifikáciou a podobne,“ zdôvodňuje ministerstvo.
Tvrdia tiež, že investície v jednom regióne dokážu pozitívne ovplyvniť aj investície v susedných, respektíve vzdialených regiónoch.
Zahraničným áno, malým a stredným menej
Web ministerstva hospodárstva uvádza, komu štát pomohol v kolónke „investičné stimuly“. Nachádzajú sa tam veľké zahraničné spoločnosti, ktoré majú na Slovensku fabriky – Volkswagen, Peugeot Citroen, Samsung, Johnson Controls a iné. Kritizovaná bola nedávno investičná pomoc Duslu Šaľa, ktorý patrí pod Agrofert Andreja Babiša, ale aj zlievarni RCC Prakovce. Tam po problémoch s vyplácaním miezd prišlo prepúšťanie vyše polovice zamestnancov.
Firme RCC v obci Prakovce bol priznaný stimul desať miliónov eur od štátu na vytvorenie a udržanie 350 miest.
Štát podporuje predovšetkým veľké firmy. Malým hráčom sa ujdú len odrobinky. Pre malé a stredné podniky bola od roku 2008 schválená pomoc vo výške viac než 17 miliónov eur. Ministerstvo hospodárstva im podporilo šesť projektov.
Veronika Cosculuella
