Martin Vlachynský vysvetľoval 14.7.2016 dopady zvyšovania a zavádzania nových daní pre Hospodárske noviny.
Rezort financií plánuje vyžmýkať z regulovaných podnikov viac peňazí cez osobitný odvod. Ten mal pritom v tomto roku skončiť po tom, čo bol zavedený v roku 2012. Namiesto toho ostane a ešte sa dvojnásobne zvýši. Doplatia na to firmy v regulovaných odvetviach, ako sú poisťovníctvo, energetika či telekomunikácie. Platiť odvod budú v desiatkach miliónov eur. Podobný odvod platia aj banky, ktoré sú tiež regulované. Ministerstvo financií plánuje udržať bankový odvod na úrovni 0,2 percenta ďalšie tri roky, hoci od budúceho roka mal klesnúť na 0,1 percenta.
Pomoc v rozpočte
Zdaňovať medzi voličmi nepopulárne veľké firmy sa vláde oplatí aj marketingovo. Môže argumentovať, že aj tak zarábajú veľa a nemajú až takú veľkú konkurenciu. V predkladacej správe rezort financií tvrdí, že zvýšenie odvodu bude slúžiť na konsolidácia verejných financií a na „posilnenie aktívnej úlohy štátu v rozvoji hospodárstva“. Výnos z týchto odvodov podľa zákona putuje do špeciálneho fondu, z ktorého sa majú podporovať prorastové opatrenia. Podľa informácií rezortu financií sa už vo fonde od jeho vzniku vyzbieralo 400 miliónov eur. 100 miliónov sa použilo na výstavbu priemyselného parku pri Nitre a ďalších 100 miliónov išlo na diaľnice.
Odborníci aj dotknuté firmy o vhodnom použití peňazí pochybujú. „Vláda oproti odhadu z roku 2013 tento rok vyberie na daniach a odvodoch o 2,4 miliardy eur viac. Deficit pritom klesá oveľa pomalšie len o 400 miliónov eur. Dve miliardy eur navyše skončili v čiernej diere rozpočtu, no zvyšovanie daní napriek tomu pokračuje,“ vyčísľuje Martin Vlachynský, analytik INESS.
O tom, že zvyšovanie a predĺženie platnosti osobitného odvodu nie je správna cesta ku konsolidácii verejných financií, je presvedčená aj zdravotná poisťovňa Dôvera. „Navyše keď v tomto roku mal osobitný odvod končiť,“ dodáva Matej Štepianský, horca tejto poisťovne.
Ceny sa môžu zvýšiť
Logicky sa natíska otázka, aký dosah bude mať vyšší odvodu na hospodárenie dotknutých firiem a na ich ceny. Odborníci tvrdia, že podniky si ho môžu premietnuť do koncových cien pre zákazníkov. „Firmy nemajú iné zdroje príjmov ako od zákazníkov. Môžu aj znížiť investície či upraviť ponuku produktov. No na konci to odnesie vždy zákazník,“ myslí si Vlachynský.
Lenže aj na to zákon myslel. Odvod sa podľa neho nepovažuje za oprávnený náklad, ktorý možno započítať do regulovanej ceny a legislatívna norma priamo zakazuje zvyšovať z tohto dôvodu regulovanú cenu. Regulované firmy to však dokážu obísť napríklad nenápadnými zmenami v cenníkoch, i keď v rámci konkurenčného boja je zvyšovanie cien obmedzené. Podľa ministerstva financií zavedenie mimoriadnych odvodov neovplyvní ceny produktov a služieb dotknutých regulovaných subjektov.
Bočné efekty
Zvyšovanie osobitných odvodov je podľa Vlachynského pokračovanie vládnej politiky vlády v „salámovej metóde“ zvyšovania daní. Navyše jej dočasné opatrenia sa menia na trvalé a sadzby odvodov rastú. Rezort financií v analýze dosahu očakáva priame finančné náklady pre malé a stredné firmy vo výške 76 miliónov eur ročne. Tiež tvrdí, že vyšší odvod nebude mať dosahy na zamestnanosť ani na inovácie. Zdroje HN, ktoré nechcú byť menované, aj analytici však tvrdia, že dosah najmä na ochotu firiem investovať môžu vyššie odvody priniesť.
Dotknuté firmy, samozrejme, nie sú nadšené návrhom zákona a chystajú sa ho pripomienkovať. „S návrhom zákona sú spojené pre Slovensko vážne reputačné, právne aj ekonomické riziká. Podrobne na ne upozorníme v rámci pripomienkového konania,“ uvádza pre HN Pavol Kubík, hovorca prepravcu plynu Eustream. Telekomunikačné spoločnosti odmietli zatiaľ návrh zákona komentovať.
Plánované zmeny
Suma základu odvodu, od ktorej vzniká povinnosť ho platiť, je stanovená na zisk 3 milióny eur ročne.
Sadzba odvodu je 0,363 percenta na mesačnej báze a má sa zvýšiť na 0,726 percenta.
Zaplatený odvod si budú môcť firmy uplatniť ako daňový výdavok.
Odvod sa nepovažuje za oprávnený náklad, ktorý možno započítať do regulovanej ceny.
Zákon priamo zakazuje zvyšovať z tohto dôvodu regulovanú cenu.
