O zmysluplnosti dlhodobých ekonomických vízií, aku napríklad teraz pre vládu pripravuje Ekonomický ústav SAV (vízia do roku 2030), hovoril pre Domino efekt Radovan Ďurana z INESS.
Na sociologickú štúdiu, ktorá popísala situáciu aj
v najchudobnejších častiach Slovenska, má nadviazať Ekonomický ústav SAV.
Momentálne spracúva ekonomickú víziu Slovenska do roku 2030. Víziu si objednala
vláda, a tá si želá, aby poznatky získané doterajším výskumom zostali
zatiaľ nezverejnené. Riaditeľ ústavu, profesor Milan Šikula nám počas prvého
telefonátu síce rozhovor prisľúbil, potešil sa téme najchudobnejších častí
Slovenska, no potom redakcii Dominoefekt oznámil, že nemá odobrenie kabinetu
Roberta Fica informovať o podrobnostiach zistených poznatkov. Obrátili sme
sa preto na Inštitút ekonomických a sociálnych štúdií. Odpovedal analytik
Radovan Ďurana, ktorý pôsobí v INESS ako spoluzakladajúci člen od začiatku
jeho činnosti.
Potrebuje Slovensko
dlhodobú víziu ekonomického rozvoja ?
Radovan Ďurana: V šesťdesiatych rokoch ľudia verili, že dnes budú lietať na
mesiac na svadobnú cestu. Na druhej strane, pred tridsiatimi rokmi si nikto
nevedel predstaviť, kde sa zamestná polovica pracujúcich v priemysle, keď ich
prepustia. Boom IT priemyslu predpovedalo len málo odborníkov, ktorých všetci
označovali za „snílkov“. Každá dlhodobá stratégia trpí tým, že nedokáže
predvídať rozvoj ekonomiky závislý tak od technologických zmien, ako aj rozvoja
finančných trhov či základných inštitúcií spoločnosti. Dlhodobé stratégie treba
brať vždy s rezervou a ich dôležitosť by sa vzhľadom na ich nutnú nepresnosť
nemala preceňovať
Čomu by sa takéto
štúdie mali venovať ?
Radovan Ďurana: Podľa môjho názoru sú takéto dlhodobé štúdie na úrovni štátu
zbytočné.
No niekto sa vždy bude
opierať o ich výsledky…
Radovan Ďurana: Podľa môjho názoru by program každej politickej strany mal
obsahovať dlhodobú víziu – ktorá by dávala informáciu o tom, ako chce ktorá
strana napĺňať konkrétne hodnoty. Takáto vízia by mala slúžiť občanom na
kontrolu výkonu mandátu strany, poslancov.
Nie je objektívnosť
výsledkov ohrozená faktom, že si ju objednáva konkrétna vláda ?
Radovan Ďurana: O objektívnosti nie je ani možné hovoriť bez ohľadu na to,
kto to objednáva. Stanovený cieľ – Stratégia (vízia) Slovenska – je tak široký,
že jej vypracovanie sa nezaobíde bez subjektívnych hodnotových súdov jeho
zostavovateľov. Napríklad, je potrebné radšej znižovať regionálne rozdiely,
alebo je nevyhnutné zvyšovať investície do školstva? Takýto materiál nemôže byť
a priori objektívny, ba dokonca ani "vedecký" i napriek tomu, že ho
pripravujú vedci. Len demografická prognóza obyvateľstva na rok 2050 má osem
prognostických scenárov. Ako je možné plánovať spoločnosť, ekonomiku, keď ani
nevieme, koľko nás bude?
Koľko taká štúdia môže
stáť, ako sa vlastne robí? Popíšte metodiku, náročnosť, riziká.
Radovan Ďurana: Neviem.
Rozhovor pripravila Nora Gubková, Domino efekt, 10.10.2007
