Energetický
balíček zverejnený Európskou komisiou by mal krajiny únie zaviazať
k splneniu 10% podielu biopalív na celkovej spotrebe palív do roku 2020.
Hlavnými dôvodmi týchto opatrení sú snaha znížiť závislosť na dovoze ropy
a znížiť emisie vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív. Oba tieto dôvody
však majú závažné nedostatky.
Závislosť EÚ na dovozoch ropy každoročne rastie. Politici
radi burcujú verejnosť možnými tragickými scenármi v prípade zastavenia
dodávok. O to viac, keď cena ropy v priebehu pár rokov vzrástla
o viac ako 100%.
Biopalivá by mali túto závislosť obmedziť, avšak ich
možnosti sú príliš malé. Už dnes je EÚ závislá na dovoze surovín na výroby
biopalív. Možnosti pestovania energetických plodín na území EÚ sú obmedzené,
bránia tomu niektoré medzinárodné zmluvy, ale aj ekológovia, pretože
rozširovanie monokultúrnych plôch a vysádzanie na neornej pôde nesie so
sebou negatívne environmentálne následky. Hoci osiata plocha prudko rastie (na
Slovensku plocha repky olejnej vzrástla za posledné dva roky o 33%), pre
potreby EÚ to ani zďaleka nestačí.
Aj Európska agentúra pre životné prostredie upozorňuje, že
v Európe nebude dostatok poľnohospodárskej pôdy na vypestovanie
dostatočného množstva surovín na tak vysoké ciele. Nepriamo to potvrdzuje aj
skutočnosť, že už teraz sa 20% spracovateľských kapacít sústreďuje v okolí
námorných prístavov, aby mohli čo najlacnejšie spracovávať dovážanú surovinu.
Ilúzia o zvyšovaní energetickej sebestačnosti a znižovaní závislosti
sa tak rozplýva.
Hoci Slovensko s plnením tohto náročného cieľa problémy
mať nebude, aj kvôli tomu, že patrí medzi rekordérov v podiele osiatej
plochy repky olejnej, produkcia dnešných biopalív vytvára aj novú formu
závislosti. Výkyvy počasia dokážu výnosmi plodín zahýbať viac ako arabskí
šejkovia dodávkami ropy. Zameranie sa na biopalivá tak nielenže neeliminuje
geopolitické riziko, ale ešte aj zavádza nové riziko nepriaznivého počasia.
A počasie sa nedá predplatiť žiadnymi peniazmi.
Aj druhý cieľ stráca pevnú pôdu pod nohami. Posledné výskumy
klimatológov ukazujú, že používanie dusíkatých hnojív pri pestovaní
energetických plodín prvej generácie vedie k podstatne vyššej emisii
dusíkatých plynov, ako sa predpokladalo . Tie majú takmer 300 násobne vyšší
skleníkový efekt ako CO2, takže v konečnom dôsledku spaľovanie biopalív
nepovedie k znižovaniu oteplenia. Práve naopak, tento proces urýchli v porovnaní so
spaľovaním benzínu alebo nafty.
Paradoxne je tento efekt najvýraznejší práve pri repke olejnej, ktorá je
hlavným zdrojom pre výrobu biodieselu v Európe.
Ukazuje sa teda, že ciele stanovené Komisiou v oblasti
biopalív sa nepodarí naplniť. To samo o sebe by nebolo až takou tragédiou,
keby masívna podpora biopalív nemala aj nežiaduce vedľajšie dôsledky. Je
zrejmé, že rastúci dopyt po pôde za účelom pestovania energetických plodín sa
musí premietnuť do rastu cien základných potravín, ktorý sa prejavuje už dnes.
V rozvojových krajinách padajú za obeť vysokému dopytu po rastlinných olejoch
dažďové pralesy. Pôvodná myšlienka spotrebovávať odpad z poľnohospodárstva
sa tak vďaka politikom a nepremyslenému tlaku ekologistov a záujmových
skupín dostala do roviny, ktorú si pred pár rokmi želal málokto.
Treba pritom poznamenať, že biopalivá nedokážu znížiť našu
súčasnú spotrebu ropy, dokážu len spomaliť nárast jej spotreby. Za týchto
okolností by sa Európska komisia, ale aj naša vláda mali vyvarovať
neefektívnych dotácii týchto programov. Okrem neistých výsledkov a nežiaducich
vedľajších dôsledkov totiž pôsobia negatívne aj v inom smere. Vidina
dotovaného zisku viaže kapitál, ktorý by mohol byť investovaný do vývoja
skutočne efektívnych alternatív. Zároveň dotované ceny opticky skresľujú cenu
energií, a tým brzdia základný a najefektívnejší motivátor vývoja –
rast cien.
Radovan Ďurana
(Autor je analytik INESS)
SME, 6.2.2008
