Ako povedal Radovan Ďurana z INESS pre SME
29.2.2008 v súvislosti s pripravovaným Európskym inštitútom technológie,
je otázne, či takto centrálne plánovaný inštitút dokáže dosiahnuť úroveň
výskumu na renomovaných univerzitách, kde je úroveň vedy kľúčovým faktorom pri
získavaní reputácie, donorov a kvalitných študentov a nie realizáciou
politickej predstavy.
Viedeň sa snaží stať sídlom Európskeho inštitútu
technológie. Ak by sa to podarilo, pri hraniciach by vznikla mekka výskumu.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Nové pracovné príležitosti, viac
svetových kongresov v blízkosti mesta aj možnosť spolupráce univerzít so
súkromným sektorom. To všetko by Bratislave mohol priniesť Európsky inštitút pre
technológie, ak by sídlil vo Viedni.
Inštitúcia za vyše dve miliardy eur má byť európskou obdobou
známeho Technologického ústavu v Massachusetts. O tom, kde bude sídliť,
rozhodne Európska komisia na budúci rok. Kandiduje aj Budapešť.
Výhody Viedne už propagujú rakúski politici. „Tu by inštitút
získal naraz klady svetoznámeho kultúrneho mesta a centra prosperujúceho
obchodu,“ povedal rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer.
Výraznou výhodou je aj poloha v strednej Európe a dobré
dopravné spojenie s inými mestami, z čoho by mohla čerpať aj Bratislava.
Podľa štatistík denne odchádza za prácou do Rakúska asi
dvetisíc Bratislavčanov. Ak by nakoniec vybrali Viedeň, inštitút by mal byť v
modernej štvrti Donaustadt severne od rieky.
„Ak sa inštitútu
podarí získať renomé, z lokálneho hľadiska bude jeho blízkosť znamenať nielen
pracovné príležitosti priamo v inštitúte,“ hovorí Radovan Ďurana z Inštitútu
ekonomických a spoločenských analýz. Takáto inštitúcia by mohla zvýšiť aj
potenciál Bratislavy pre kongresovú turistiku, zlepšiť spoluprácu s firmami
orientovanými na výskum a vývoj a lepšie možnosti na výskum so slovenskými
univerzitami.
Inštitút má navyše ambíciu zastaviť aj „odliv mozgov“ z
Európy, teda problém, ktorý pozná aj Slovensko a Bratislava.
„Oblasť vedy a výskumu je jednou z najčastejšie skloňovaných
tém pri spolupráci v rámci regiónu aj schémy Twin Cities Viedeň – Bratislava,“
hovorí Milan Vajda z magistrátu.
Podľa neho však nato, aby takáto investícia na území Viedne
pozitívne pôsobila aj na náš odliv mozgov, by v prvom rade museli Rakúšania
otvoriť spoločný pracovný trh aj pre Slovákov. „Zatiaľ ho ako jedna z mála
krajín únie zavreli až do roku 2011,“ povedal.
Ani analytik Ďurana
neočakáva, že by mal inštitút, keby aj vznikol vo Viedni, okamžite pomôcť
regiónu i Európe v tomto smere. „Potenciál vedeckého výskumu nemožno získať
hneď ani vďaka vysokým investíciám, ale vyžaduje dlhodobé získavanie know-how
na akademickej pôde vrátane univerzít. Krajiny ako USA, Izrael, Japonsko majú
dlhodobo vyššie investície do výskumu, tento náskok sa bude doháňať ťažko a
dlho.“
Samospráva Bratislavy momentálne podporuje hlavne vznik
parku inovatívnych technológií CEPIT vo Vajnoroch, mal by mať nadregionálny
význam. Je to investícia za 400 miliónov eur.
SME,
29. 2. 2008 | Dorota Kráková
