Na otázky, či má inštitút minimálnej mzdy svoje
opodstatnenie a či je reálne odpojenie minimálnej mzdy od právnych noriem,
ktoré ju využívajú ako referenčnú veličinu, ako to avizoval premiér Robert Fico,
odpovedal pre Hospodárske noviny dňa 18.4.2008 aj Radovan Ďurana z INESS.
1. Má inštitút minimálnej mzdy svoje
opodstatnenie?
2. Je reálne odpojenie minimálnej mzdy od právnych
noriem, ktoré ju využívajú ako referenčnú veličinu, ako to avizoval premiér
Robert Fico?
Radovan Ďurana, analytik INESS
1. Záleží na tom, kto sa pýta. Pre
odborára áno, pre už zamestnaných na úrovni minimálnej mzdy áno, pre
nezamestnaných nie, pre ekonóma nie. Minimálna mzda obmedzuje tvorbu a udržanie
pracovných miest, pôsobí na zvyšovanie nezamestnanosti. Ide fakticky o cenovú
reguláciu so všetkými jej negatívnymi dôsledkami.
2. Jej odpojenie je reálne, už dnes je dohodnutých vyše 20 noriem, v ktorých
dôjde k odpojeniu. Dôsledky to bude mať pozitívne – minimálna mzda nemá miesto
v normách, ktoré nedefinujú minimálnu odmenu za prácu. Ak má minimálna mzda
existovať, mala by byť obsiahnutá len v Zákonníku práce, prípadne v iných
normách, ktoré ustanovujú minimálnu odmenu.
Vladimír Mojš, viceprezident KOZ
1. Samozrejme, že áno. Minimálna mzda garantuje právo zamestnancov na
minimálnu odmenu, ktorá im zabezpečí pokryť základné životné potreby. Slovenská
republika je viazaná medzinárodnými zmluvami, na základe ktorých sa uplatňuje
mechanizmus minimálnej mzdy. Chcem zdôrazniť, že inštitút minimálnej mzdy sa
používa v 20 krajinách Európskej únie. Minimálne sociálne štandardy sú súčasťou
Európskeho sociálneho modelu. Federálna minimálna mzda je stanovená aj v USA.
2. Od minulého roka pracuje pracovná skupina ako poradný orgán Hospodárskej a
sociálnej rady. Jej cieľom je posúdiť odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej
veličiny v existujúcich právnych predpisoch. Vo viacerých je už k dnešnému dňu
o jej odpojení rozhodnuté. Avšak hlavný problém zostáva otvorený, a to
odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre platenie poistných
odvodov.
Anton Marcinčin, hlavný ekonóm Svetovej banky
v SR
1. Minimálna mzda znižuje šance pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu získať
prácu, zároveň mnohé pracovné miesta vôbec nevznikajú, keďže nemôžu ponúknuť
ani minimálnu mzdu. Minimálna mzda je problémom hlavne pre zaostalejšie regióny
a konkrétne profesie – výsledkom môže byť aj presun určitých pracovných miest
mimo formálneho pracovného trhu.
Peter Mihók, predseda SOPK
1. Zamestnávatelia tento inštitút považujú za zbytočný, lebo vedia, že na
trhu práce aj tak nenájdu zamestnancov, ktorí by boli ochotní ísť pracovať za
minimálnu mzdu. V zásade by im neprekážala, keby nebola naviazaná na iné
odvodové povinnosti. S rastom minimálnej mzdy sa zvyšujú odvody, dávky a ďalšie
platby, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú firmám náklady. Pocítia to aj
zamestnanci, ktorí zarábajú viac ako minimálnu mzdu, a to v pomalšom raste
svojej mzdy.
2. Zamestnávateľské zväzy aj obchodná komora už v minulosti žiadali odpojenie
minimálnej mzdy od ďalších právnych noriem, hlavne v oblasti odvodov a dávok,
ktoré sú na ňu viazané. Je pre nás príjemným konštatovaním, že táto vláda chce
– zrejme etapovite – odpájať tie normy, ktoré sú viazané na minimálnu mzdu.
Nepredpokladám, že to pôjde naraz, že sa všetky právne normy naraz „odstrihnú“.
Bibiána Gunišová
