Euro je v dlhodobom horizonte proinflačné, pretože
obmedzuje menovú konkurenciu medzi štátmi, povedal pre Euractiv dňa 3.6.2008
Juraj Karpiš z INESS a uviedol tiež svoje výhrady voči euru.
"Euro bol skok do neznáma, ale ukázalo sa, že bol
správny," vyhlásila vedúca zastúpenia EK na Slovensku pri príležitosti 10.
výročia vzniku EMÚ. Slovensko zároveň môže oslavovať ďalší posun na ceste do
eurozóny.
Vstup Slovenska do eurozóny v utorok schválili ministri
financií EÚ na zasadnutí Rady ECOFIN bez diskusie. Formálny politický súhlas
ešte musí vysloviť júnový Summit najvyšších
predstaviteľov členských štátov EÚ a svoje stanovisko poskytne aj Európsky
parlament.
Slovensko opäť
dostalo varovanie, aby strážilo svoju fiškálnu politiku a infláciu, pričom
kľúčovým bude udržanie rastu miezd po vstupe do eurozóny. Aktuálny vývoj, keď
rast miezd v prvom štvrťroku 2008 (+ 6,2%) predbehol rast produktivity práce (+
5,7%), môže splnenie tohto cieľa ohroziť.
ECOFIN zároveň ukončil procedúru nadmerného deficitu voči
Slovensku, Česku, Taliansku a Portugalsku. Všetky členské štáty tak
spĺňajú podmienku definovanú Paktom rastu a stability.
Vysokí európski predstavitelia si v týchto dňoch pripomínajú
ťažké začiatky jednotnej európskej meny. "Euro prelomilo ekonomické ale i
politické a národné bariéry," vyhlásila na konferencii "10 rokov
Európskej menovej únie" v Bratislave vedúca zastúpenia EK na Slovensku
Andrea Elscheková-Matisová. V roku 1999 to bol "skok do neznáma,"
pretože nikto nevedel, čo euro reálne prinesie. Relevantné výsledky eurozóny
však podľa politikov dokazujú, že "projekt sa podaril."
Komisár Ján Figeľ to
na konferencii podložil niekoľkými údajmi:
- inflácia v eurozóne klesla
z 8% – 10% v ´80 rokoch na dnešný priemer 2,1% - úrokové sadzby klesli z 12%
v ´80 rokoch na 4% - miera nezamestnanosti
klesla z 9% v roku 1999 na 7% v roku 2008 - 26% globálnych menových
rezerv je v eurách - 49% medzinárodných cenných papierov
je v eurách - euro je prvá svetová mena v
dlhových službách - euro je druhá
najaktívnejšia mena na svetových trhoch
Hlasy skeptikov sa
však ozývajú aj dnes. Juraj Karpiš z inštitútu INESS tvrdí, že „Euro je
v dlhodobom horizonte proinflačné, pretože obmedzuje menovú konkurenciu
medzi štátmi.“ Skutočnosť, že inflácia v eurozóne je dlhodobo nižšia ako
inflácia v EÚ-27 (tento rok podľa odhadu EK 3,2% v eurozóne
a 3,6% v EÚ-27) vysvetľuje tým, že nové členské štáty sa nachádzajú
vo fáze reálnej konvergencie, čo prirodzene zvyšuje ich infláciu.
Juraj Karpiš zhrnul
svoje výhrady k euru nasledovne:
- euro je politický konštrukt bez histórie (na rozdiel od $) a nie
výsledok spotrebiteľskej voľby - veľkosť optimálnej menovej zóny nie je dopredu známa
- skutočnosť, že sa v súčasnosti hranice meny zhodujú s hranicami
národného štátu nie je výsledkom spotrebiteľskej voľby optimálnej menovej
zóny, ale prejavom nacionalizmu politizácie meny. - vzdávame sa kontroly nad menou – nová menová politika nebude
zodpovedať slovenskému hospodárskemu cyklu - euro umožňuje fiškálne čierne pasažierstvo (prenášanie domácich
nákladov nevhodných hospodárskych politík na ostatné krajiny eurozóny) - arbitrárne stanovenie konverzného kurzu
Guvernér NBS Ivan Šramko to vidí presne opačne: "Tlak na
znižovanie inflácie je vnímaný ako jeden z najväčších úspechov eurozóny."
Skutočnosť, že ľudia v krajinách s eurom sa najčastejšie sťažujú práve na
zdražovanie, vysvetľuje fenoménom tzv. "pocitovej inflácie" ale aj
slabou "cenovou pamäťou."
V Taliansku uskutočnila vo februári 2007 národná banka spolu
s univerzitami prieskum, pri ktorom sa ľudí pýtali na cenu lístka do kina pred
zavedením eura (v roku 2001). Miera omylu bola takmer 100%… a ľudia
väčšinou uvádzali oveľa nižšiu cenu, ako skutočne bola.
