Aj vďaka posilňujúcej korune už na spotrebných daniach platíme pri
benzíne o 42% a pri nafte až o 57% viac ako po nás chce EÚ.
Celkové daňové príjmy medziročne rastú
o takmer 10% . Nafta už dosiahla 44 korún za liter.
Rezort pôdohospodárstva má pripravené opatrenia
proti zdražovaniu potravín po prechode na euro. Obchodníci sú v napätí.
BRATISLAVA. Zabrániť špekulatívnemu zvyšovaniu
cien tovarov a služieb pri prechode na euro chce už aj ministerstvo
pôdohospodárstva. Ak presadí svoje návrhy, tak napríklad na reklamných letákoch
obchodných reťazcov sa dozviete napríklad aj ceny za minulý štvrťrok či index
rastu cien. Ale ani to nie je všetko. Z letáku by ste sa mali dozvedieť aj to,
či predajca podpísal etický kódex. Tieto informácie podľa ministerstva by vám
mali pomôcť pri rozhodovaní, kde nakúpiť.
V krajnej situácii chce ministerstvo pristúpiť aj
na cenové moratórium na vybrané potraviny. O ňom v Slovenskej televízii v
nedeľu hovoril premiér.
Úsilie ministerstva Zdenky Kramplovej však môže
vyjsť nazmar. Totiž ministerstvo financií, ktoré môže zasahovať do cien, „o
cenovom moratóriu ani o stanovení maximálnych cien neuvažuje“, povedal jeho
hovorca Miroslav Šmál.
Včerajšok bol deň, keď ministerstvo financií
vyzbieralo nápady ministerstiev, ktorými chcú čeliť prípadnému špekulatívnemu
zvyšovaniu cien po vstupe Slovenska do eurozóny. Všetko je však zatiaľ nejasné.
„Žiadne konkrétne kroky sa nedohodli, bude zriadená komisia, ktorá vypracuje
jednotný materiál,“ povedala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Katarína
Belická. Ten bude podľa nej predložený na ďalšie rokovanie vlády.
Zbytočné zvýšenie nákladov
Hoci rezort pôdohospodárstva zvažuje aj cenové
moratórium najradšej by bol, keby ceny potravín držala pri zemi konkurencia.
Spotrebiteľ by si takto mohol sám porovnať, kde sa ceny menia rýchlejšie a kde
sú spravodlivejšie, a kto to myslí s obchodom poctivo.
Čo si o doplnení reklamných
letákov o cenové indexy myslí analytik? „Predajcovia sami informujú o svojich
cenách, ak dostanú nejakú predlohu, zvýši to len náklady, ale nezníži ceny,“
povedal Juraj Karpiš z inštitútu Iness. Zavádzanie takýchto opatrení nepovažuje
za potrebné, konkurencia je totiž v oblasti predaja dosť silná, a tak bude
odrádzať od neodôvodneného zvyšovania cien.
„Na orientáciu zákazníkov je tu duálne
zobrazovanie cien, tak si budú môcť odkontrolovať ceny pred a po zavedení
eura,“ povedal Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie
Slovenska.
Ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje aj zvýšenú
kontrolu Protimonopolným úradom. Ten by na základe týždenného vývoja cien mohol
odhadovať, či nedochádza k dohodám medzi predajcami o rovnakom zvýšení cien,
tvrdí ministerstvo.
Ministerstvo je tu však na zlej adrese. „Môžeme
zasiahnuť len v prípadoch zneužívania dominantného postavenia, nie sme cenovým
regulátorom,“ povedal Tibor Vrzgula z Protimonopolného úradu.
Zmrazenie cien?
Cenové moratórium síce ministerstvo považuje len
za krajné riešenie, ale pripravuje sa naň. Predstava je taká, že úradne by sa
stanovilo percentuálne zvýšenie cien vybraných tovarov v určitom období. Takto
sa vraj dá vyhnúť „skokovému zdražovaniu“.
Aký vplyv by takéto
opatrenie malo na fungovanie trhu, bude podľa Karpiša závisieť od jeho
nastavenia. „Ak nemôže podnikateľ premietnuť zvýšené náklady do ceny, buď zníži
svoju výrobu, alebo kvalitu výrobkov.“ Ak by podľa neho bolo možné zvýšenie
ceny dostatočné, tak sa s trhom nič nestane.
„Cenové moratórium má svoj význam v extrémnych
prípadoch, prechod na novú menu takým podľa mňa nie je,“ povedal Eugen Jurzyca,
riaditeľ inštitútu Ineko. Podľa neho by takéto opatrenie mohlo spôsobiť
nedostatok tovarov na trhu.
Prezident zväzu obchodu Pavol Konštiak k tomu
dodáva: „Muselo by to byť v celom reťazci, od výroby až po obchodníkov.“ Podľa
neho nie je možné, aby sa cena zmrazila len u obchodníkov. „Nemôžeme predávať
lacnejšie, ako nakúpime.“
