Ideálne nastavenie poplatkov za sporenie
neexistuje, optimálne riešenie je ponechať výšku poplatkov konkurenčnému
súpereniu správcovských spoločností,“ povedal Radovan Ďurana pre SME dňa
16.7.2008.
Ministerstvo práce aj Národná banka pre SME viackrát
uviedli, že vysoké poplatky v doplnkovom dôchodkovom sporení budú riešiť pri
novelizácii zákona o sociálnom poistení. Návrh novely, ktorá má platiť od
januára, ich však nerieši.
BRATISLAVA. Kto vlani očakával, že sa mu príspevky v
doplnkovom dôchodkovom sporení zaujímavo zhodnotia, zostal sklamaný. Národná
banka Slovenska tvrdí, že je to preto, lebo si doplnkové dôchodkové spoločnosti
(DDS) účtujú vysoké poplatky za správu fondov. Napriek tomu ministerstvu práce
odporučila, aby do poplatkov správcov pri novele dôchodkových zákonov ešte
nezasiahlo.
Poplatky sa majú
odvíjať od výnosov
Ministerka práce Viera Tomanová tvrdí, že vo veľkej novele
dôchodkových zákonov poplatky neriešia, lebo sa na Slovensku zavádza euro.
„Bolo by to priveľa zmien,“ postavila sa minulý týždeň na stranu správcov
fondov.
Poplatky nielen v treťom, ale aj v druhom pilieri chce
ministerstvo riešiť budúci rok. Akým spôsobom, neuviedlo s tým, že je to
predčasné. Zníženie poplatkov v druhom pilieri už dlhšie navrhuje poslankyňa za
SNS Milada Belásová.
Ministerstvu sa podľa neoficiálnych informácií pozdáva
predstava, že by správcovia fondov vyberali od ľudí poplatok za správu len
vtedy, keď dosiahnu kladné výnosy. Ak prerobia, poplatok si účtovať nebudú. S
takýmto návrhom prišiel ešte v polovici apríla štátny tajomník ministerstva
práce Peter Sika v prípade správcov druhopilierových úspor. Ministerstvo od
tejto úvahy neupustilo. Národná banka ju včera nekomentovala.
Doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) ľuďom vlani zaujímavé
výnosy neponúkli. Národná banka Slovenska vypočítala, že priemerný výnos
príspevkových fondov vážený čistou hodnotou aktív dosiahol vlani iba jedno
percento. No vážený priemer výšky poplatkov za správu príspevkových fondov
dosiahol 2,6 percenta.
DDS to však umožňuje zákon. Od sporiteľov si môžu pýtať až
tri percentá z objemu majetku vo fonde. Jedinou výhodou sú tak pre mnohých
sporiteľov často len príspevky zamestnávateľov na doplnkové dôchodkové
sporenie.
Dôchodkové spoločnosti si za správu fondov môžu účtovať
najviac 0,065 percenta z objemu spravovaného majetku. Všetky si účtujú rovnaký,
a to maximálny poplatok. Rastovým a vyváženým fondom pod ich správou sa vlani
veľmi nedarilo. Najviac zarobili konzervatívne fondy.
Ako nastaviť poplatky
Ekonómovia viazanie
poplatkov na dosiahnuté výnosy nepovažujú za správne. „V období ekonomickej
recesie môže aj dosiahnutie nulového zhodnotenia, teda neznehodnotenia úspor,
stáť správcu nadmerné úsilie,“ povedal analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Tvrdí, že ministerstvo by sa malo zamerať na iné možnosti zníženia
administratívnych nákladov. V druhom pilieri napríklad na vyradenie
prostredníka Sociálnej poisťovne, cez ktorú sa posielajú príspevky do druhého
piliera. „Ideálne nastavenie poplatkov neexistuje, optimálne riešenie je ponechať
výšku poplatkov konkurenčnému súpereniu správcovských spoločností,“ povedal
Ďurana.
Peter Goliaš z INEKO tvrdí, že najlepším trestom pre
správcov úspor je odliv sporiteľov. „Čo sa týka DSS, od zavedenia druhého
piliera ubehlo ešte málo času na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, či je regulácia
nastavená správne,“ povedal Goliaš.
SME,
16. 7. 2008 | Marianna Onuferová
