Radovan Ďurana z INESS a jeho analýza
čísiel štatistického úradu o spotrebách domácností za energie boli
citované v článku Reguluj a panuj, ktorý uverejnil časopis TREND dňa
14.8.2008. Podľa jeho zistenie za posledné štyri roky vykazuje štatistický úrad
pokles podielu výdavkov na bývanie, vodu a energie.
Boj proti energetickým monopolom, hoci v nich sám štát drží
nemalé podiely, je predovšetkým nástroj politického marketingu. A opakuje sa
každoročne pri predkladaní požiadaviek regulovaných subjektov na zvyšovanie
cien. Plynári tlačení rastom nákupných cien z Ruska a elektroenergetici tlačení
trhovými cenami bázickej elektriny chcú preniesť náklady na spotrebiteľa. V
opačnom prípade neuznané náklady ukrajujú z ich ziskov, ale pre nižšie dane z
príjmu a dividendy aj z príjmov štátneho rozpočtu.
Energetické firmy by teraz vzhľadom na globálnu situáciu najradšej videli ceny
zvýšené možno i o pätinu. Keby ich argumentáciu regulátor, ktorý má byť
nezávislý, akceptoval, vyznelo by to ako porážka vlády. Preto kabinet vyhlásil
takzvaný všeobecný hospodársky záujem na dodávkach energií pre domácnosti a
malé podniky. V praxi to znamená, že ak dostane zámer zelenú z Bruselu,
budúcoročné ceny elektriny pre malé firmy opäť určí Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví (ÚRSO). Podobne sa ochranný dáždnik rozprestrie nad cenami
plynu, z ktorého sa vyrába teplo pre domácnosti. A, samozrejme, ako v
uplynulých rokoch, i nad cenami všetkých energií pre domácnosti.
Všeobecný hospodársky záujem je opatrenie definované európskou legislatívou a
má slúžiť na prekonávanie kríz. Slovenská vláda jeho aktiváciu zdôvodnila tým,
že podiel platieb za energie na celkových výdavkoch domácností je na Slovensku
nad európskym priemerom.
Hry s číslami. Porovnávanie priemerných cien elektriny a plynu a priemerných
výdavkov v jednotlivých krajinách z hľadiska cenotvorby je diskutabilné.
Slovensko podľa údajov z Eurostatu v porovnaní s ostatnou Európou v cenách
plynu pod priemerom, v cenách elektriny mierne nad. Pri porovnaní absolútnych
výdavkov domácností na energie Slovensko tiež výrazne nevybočuje z únijného
priemeru. A pri nehomogénnej kúpyschopnosti naprieč kontinentom sú relatívne
záťaže peňaženiek logicky rôzne. Vláda sa rozhodla to označiť za problém.
Namiesto vytvárania podmienok na zvýšenie blahobytu ide cestou regulácie cien.
Prijatý vládny materiál argumentuje, že platby ľudu za elektrinu a plyn sú
neúmerne vysoké v porovnaní s príjmami. No tvrdenia nepodkladá číslami. Tie
síce k dispozícii sú, no do marketingovej kampane úplne nepasujú. Posledné
štatistiky Eurostatu z roku 2005 hovoria niečo iné ako Robert Fico. Slovensko
vychádza ako krajina so zhruba priemerným zaťažením rodinného rozpočtu nákladmi
na bývanie.
Dostupné sú i aktuálnejšie údaje.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) sa
prelúskal číslami domácich štatistikov. Na blogu
napísal, že "za posledné štyri roky vykazuje štatistický úrad pokles
podielu výdavkov na bývanie, vodu a energie". Z viac ako 20 percent v
prvom štvrťroku 2004 na menej ako 18 percent v prvom štvrťroku 2008. Slovenské
domácnosti míňajú viac na potraviny ako na energie. Ak sa vezmú do úvahy len
faktúry za energie, je pokles ich podielu na celkových výdavkoch ešte
výraznejší. V rovnakom období sa podiel výdavkov na elektrinu, plyn a iné
palivá znížil z 18 percent na 12 percent.
Pochybnosti. Administratívne znižovanie cien nemusí mať dlhodobý efekt. Prudké
zdražovanie po uvoľnení umelo tlmených cien pocítilo Slovensko v rokoch 2002 až
2006. Navyše, podobné opatrenia zhoršujú podnikateľské prostredie v investične
náročnom sektore a obmedzujú rozvoj konkurencie. Práve investície do nových
zdrojov a rozvoja cezhraničnej infraštruktúry sú kľúč ku konkurencii. A tým i k
znižovaniu tlaku na rast cien. V čase, keď dochádza k odstávke ďalšieho bloku
elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, môžu ambície regulovať nielen dodávku,
ale aj výrobu elektriny investorov zneistiť.
No podľa predsedu regulačnej rady ÚRSO Jozefa Holjenčíka pri súčasnej situácii
na svetových trhoch iná alternatíva nie je. Politika EÚ zameraná na tvorbu
trhového prostredia podľa neho nezabrala. Sčasti pre prílišnú závislosť od
dodávok energií z obmedzených zdrojov a sčasti pre celosvetovo rastúci dopyt po
energiách a z toho vyplývajúceho rastu cien. Poukazuje napríklad na výsledky
oddeľovania výroby, respektíve tranzitu od distribúcie. "Európska
skúsenosť je, že unbundling priniesol jednoznačne vyššie ceny pre koncového
odberateľa," tvrdí J. Holjenčík. A dodáva, že jeho úrad je absolútne proti
unbundlingu, ktorý nič nevyrieši.
Lenže pointa unbundlingu nie je v okamžitom znižovaní cien, ale vo vytváraní
prostredia, ktoré má dlhodobo lepšie predpoklady prilákať do energetiky nových
investorov. Prínos má byť v sprehľadnení nákladov energetických firiem. Povinné
oddelenie distribúcie, prenosu a predaja komodity do samostatných firiem má
zabrániť vnútrokoncernovým účtovným machináciám. A i regulátorom poskytnúť
lepší prehľad pri kontrole nákladov v cenových návrhoch dominantných
energofiriem.
Rovný a rovnejší. No predseda vlády má jasno. Riešenie problému vyšších cien v
SR je prísnejšia regulácia vyplývajúca z rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom
záujme. Zákon o energetike a európska smernica z roku 2004 tento pojem poznajú,
ale obmedzujú jeho využitie na zaistenie bezpečnosti vrátane zabezpečenia
dodávok, ich pravidelnosti, kvality a ceny. Či možno pod tento nástroj zahrnúť
ochranu malých podnikov alebo dokonca konkrétne určenie množstva elektriny,
ktorú má za cenu určenú regulačným úradom dať k dispozícii iba jeden výrobca na
trhu, je otázne.
Práve povinnosť dodať viac ako šesť terrawatthodín energie – podľa vlády
ohrozeným skupinám – za regulované ceny napadli podľa informácií TRENDU Slovenské elektrárne v rozklade. Aj smernica EÚ jasne hovorí, že opatrenia,
ktoré uloží štát energofirmám, musia byť jasne definované, transparentné,
nediskriminačné, overiteľné a majú zaručovať rovnosť prístupu.
Rovnakú povinnosť štát neuložil štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba,
ktorý komerčne obchoduje s elektrinou vyrobenou na Vodnom diele Žilina. Prečo
vynechali štátny podnik, ktorý bude môcť predávať za komerčné sadzby, sa TREND
do uzávierky od ministerstva hospodárstva nedozvedel.
Brusel zatiaľ na kroky slovenskej vlády oficiálne nereagoval. No predseda
regulačnej rady J. Holjenčík tvrdí, že euroúradníci na plán prikývli. "Je
to plne v súlade s predpismi EÚ. Všetko bolo od začiatku konzultované a
pripravované s Bruselom," hovorí.
Energofirmy majú iný názor. Podľa hovorkyne Slovenského plynárenského priemyslu
Dany Kršákovej na trhu dodávok energií neexistuje situácia, ktorá by vyžadovala
plnenie povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. "Podľa nášho názoru
sú tieto opatrenia v podobe, v akej boli prijaté, v rozpore s energetickou
politikou EÚ, ale predovšetkým s európskym energetickým právom. V konečnom
dôsledku môžu mať negatívny dosah na všetky skupiny odberateľov na
Slovensku," hovorí. Plynári si tiež myslia, že ak majú energetické firmy
poskytovať služby vo všeobecnom hospodárskom záujme, štát by im mal kompenzovať
rozdiel medzi požadovanou cenou a cenou odzrkadľujúcou reálne náklady.
Regulovať. Ale ako? Vláda deklaruje, že chce chrániť domácnosti a malé podniky,
a tak formálne nezávislý sieťový regulátor koná. "Jednoducho bol záujem
štátu ich chrániť. My to rešpektujeme," odpovedal J. Holjenčík na otázku,
na základe akých kritérií sú malé slovenské podniky ohrozené. Pri argumentácii
v prospech opätovného zavádzania regulácie si vypomáha pomenovaním tradičného
nepriateľa: aktivity obchodníkov-špekulantov podľa neho potvrdil i Brusel.
Európska komisia ani iná inštitúcia EÚ nepovedala, aký je príspevok
špekulatívnych obchodov k rastu cien energií. A ani to, kto konkrétne a aké
špekulatívne praktiky používa. Je teda otázne, do akej miery zásah regulačného
úradu postihne "špekulatívne" obchody a kedy začne tlačiť do strát
obchodníkov.
Ako konkrétne a na základe čoho navrhnú distribučné podniky ceny pre malé
podniky, dominantní dodávatelia elektriny ešte nevedia. "Zatiaľ neexistuje
usmernenie, ako máme cenu napočítať či dokedy predložiť," pripúšťa Peter Kimijan
zo Západoslovenskej energetiky. O tom, ako postupovať,
nehovorí ani zákon, ani výnosy ÚRSO.
Výhrady k výnosu, ale i k jeho obsahu mal v rámci pripomienkovania podľa
informácií TRENDU i rezort financií. Ten vyčítal dokonca rozpor s článkom
ústavy, ktorý hovorí, ako a kedy možno obmedziť práva občanov a organizácií.
Navyše, podľa názoru legislatívnej rady rezortu financií išiel v návrhu výnosu
regulačný úrad nad rámec kompetencií. No počas stretnutia s TRENDOM si jeho
predseda J. Holjenčík na tieto pripomienky nevedel spomenúť. Ani na to, či a
akým spôsobom boli vyriešené.
Strop straší. Regulačný úrad je presvedčený, že nastavenie maximálnych cien
elektriny v prípade malých podnikov bude v konečnom dôsledku prínosné. A že
alternatívnych obchodníkov nastavenie stropu od aktívnejšieho pôsobenia na
slovenskom trhu neodradí. "Naopak, uvidíte, že to pre nich bude
zaujímavé," tvrdí J. Holjenčík. V čom konkrétne má manipulácia s cenovými
stropmi lákať investorov, už nevysvetlil.
Ak sa ceny pre malé podniky nastavia podobným spôsobom ako pri domácnostiach,
alternatívni obchodníci slovenský trh obídu. Pri domácnostiach po novom
maximálnu cenu od budúceho roka nastaví regulátor tak, že zohľadní len tretinu
nákladov na dodávku. Teda výdavkov firmy spojených s fakturáciou či so službami
zákazníkom. Ostatné vstupy, ako sú náklady na distribúciu či prenos, obchodník
iba nakupuje od prevádzkovateľov sietí. Náklady na dodávku sú v jeho prípade
jediná položka koncovej ceny, ktorú plne ovplyvňuje a na ktorej, teoreticky, zarába.
Ak sa v prípade firiem bude postupovať rovnako, nebude o malé podniky ako
klientov zo strany alternatívnych dodávateľov záujem. Paušálne nastavenie cien
pod úrovňou nákladov na dodávku povedie k ich odchodu. Aj preto je možné, že aj
malé podniky, ktoré majú uzavreté kontrakty na budúci rok s alternatívnymi
dodávateľmi, skončia napokon pri pološtátnej distribučke. "My ich ako
poskytovateľ univerzálnej služby musíme vziať," vysvetľuje P. Kimijan.
Alternatívni obchodníci situáciu podrobne sledujú. "Vzhľadom na veľkosť
objemov elektriny dodávanej v tomto segmente straty asi nebudú také
výrazné," pripúšťa Jan Kovalský, konateľ firmy Lumen Energy. No
upozorňuje, že aj na Slovensku boli nastavené podmienky podnikania podľa
štandardov EÚ. "Tieto podmienky sa zmenili politickou silou, čo je zásah
do súkromnej investície," argumentuje.
Cenový strop nepriláka nových hráčov ani do plynárenstva. Prípadní záujemcovia
by síce uvítali prísnejšiu reguláciu distribučných poplatkov, no v stropnej
cene logiku nevidia. Nových hráčov skôr znevýhodní.
TREND, 14.8.2008
