Vysoké odvodové zaťaženie práce je chronickým
symptómom slovenského pracovného trhu. Spolu s minimálnou mzdou
a štedrou dotačnou politikou na trhu práce je jedným z najvážnejších
bariér pri vytváraní nových pracovných miest.
Ako ukazuje štúdia
Svetovej banky Paying Taxes 2008, patríme do prvej desiatky krajín na svete,
kde zamestnávatelia platia zo svojich zamestnancov najvyššie odvody. Tvoria
viac ako tretinu nákladov na prácu zamestnanca (presne 35,9%), a to už od
prvej zarobenej koruny bez ohľadu na výšku mzdy,. teda aj pri minimálnej mzde.
Spôsobujú vrásky nielen na čelách zamestnávateľov, ale najmä nezamestnaných
a nízkokvalifikovaných zamestnancov.
V poslednej dobe
zazneli dva návrhy na zmenu súčasného nelichotivého stavu. Prvý, pochádzajúci
z dielne Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií, si za
cieľ dával zvýšiť zamestnanosť. Je postavený na princípe negatívnej dane
a dostal pomenovanie zamestnanecký bonus. Táto zamestnanecká prémia, ako
si žiadajú bonus premenovať odborári, však môže súčasný stav zmeniť len v malej
miere. Priemerných 120 Sk mesačne, ktoré sa navyše vyplatia naraz v jednej
platbe za rok, asi nebudú dostatočným stimulom zamestnať sa. Takéto opatrenie
sa zároveň nijako pozitívne neovplyvní náklady zamestnávateľa na existujúce
alebo plánované pracovné miesta.
Druhý návrh je od KDH s
cieľom znížiť odvodové zaťaženie práce o šestinu. KDH ho zdôvodňuje
minimalizáciou nákladov a rizík občanov pri prechode na euro a podporou
dlhodobo udržateľného hospodárskeho rastu. Toto opatrenie by nesporne
slovenskému pracovnému trhu, nezamestnaným i zamestnávateľom uvoľnilo
ruky. Áno, pri znížení odvodov o šestinu by zamestnanec s priemernou
mzdou zarobil navyše ročne sumu rovnajúcu sa jeho mesačnému príjmu. Na to, aby
sa tento návrh stal predmetom serióznej diskusie, je však treba tiež povedať,
aký bude výpadok príjmov Sociálnej poisťovne z poistného a akým
spôsobom bude tento výpadok vykrytý.
Nie je totiž jasné, aký
postup KDH navrhuje: či niektoré poistné odvody zrušiť úplne alebo plošne
znížiť o šestinu odvody do všetkých poistných fondov. Ak by sme napríklad
zrušili tie, ktoré majú alebo by mohli mať komerčnú alternatívu, napríklad
nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, celkové odvodové
zaťaženie by mohlo okamžite klesnúť o desatinu (z 35,9 na 32,4%). Ak by
toto opatrenie bolo sprevádzané zrušením zodpovedajúcich dávok, Sociálnu
poisťovňu by takéto opatrenie zabolelo len v rozsahu, v ktorom tieto
fondy krížovo dotujú fond starobného poistenia.
Plošné zníženie odvodov o
šestinu by pri plánovaných bežných príjmoch Sociálnej poisťovne 125 miliárd
korún znamenalo zníženie príjmov fondov o 21 miliárd. Výpadok by zďaleka
nepokryli vyššie daňové príjmy od zamestnancov z titulu vyšších daňových
základov. Rozhodujúcu časť chýbajúceho balíka by bolo treba uhradiť zo štátneho
rozpočtu. Toto riešenie by teda muselo byť sprevádzané škrtaním a
racionalizáciou vo výdavkoch verejnej správy, ak má byť dodržaná podmienka
klesajúceho deficitu rozpočtu verejnej správy.
Priestor naň existuje,
v štúdii Úspory a zdroje verejných financií sme vyčíslili, že
prijatím istých racionalizačných opatrení môže verejná správa každoročne
ušetriť viac než 41 miliárd korún. Úspory v tomto rozsahu by predstavovali
nielen zdroje na krytie nákladov dôchodkovej reformy, ale predstavovali by aj
zdroje umožňujúce vykryť náklady navrhovaného zníženia odvodov. Došlo by však
k významovému posunu v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dávky,
pôvodne financované odvodmi zo mzdy, by boli hradené z daní. U tých
sa ale nedá hovoriť o zásluhovosti, ktorá je základným parametrom dávok
poisťovne. Jej obmedzenie by sme považovali za správny krok v prospech
solidarity systému. Otázkou však ostáva, prečo KDH vo svojom návrhu nerieši
túto rovnako dôležitú stránku sociálneho zabezpečenia. Návrh tak ostáva
polovičný, bez načrtnutia, kam by sa v budúcnosti mala politika odvodov
a dávok uberať. Návrh znižovať odvody je ale v každom prípade
chvályhodný. Avšak k sociálnemu systému treba pristupovať komplexne z oboch
strán – aj zo strany príjmov, aj zo strany výdavkov.
Richard Ďurana
INESS – Inštitút
ekonomických a spoločenských analýz
