Inštitút
ekonomických a spoločenských analýz (INESS) navrhol desať opatrení, ktoré by
mala vláda prijať, aby bolo Slovensko lepšie pripravené na prípadné dopady
globálnej finančnej krízy.
Opatrenia sa podľa riaditeľa inštitútu
Richarda Ďuranu vzťahujú na možnosti slovenskej vlády, keďže kompetencií v
monetárnej politike sa už krajina reálne vzdáva v prospech Európskej centrálnej
banky vstupom do eurozóny.
Podľa inštitútu by vláda mala konať
predovšetkým s chladnou hlavou a neprijímať nepremyslené riešenia bez
predchádzajúcej dôkladnej analýzy. "Kríza nie je prievan, ktorý zajtra
pominie," doplnil Ďurana. Podľa INESS by sa vláda v ďalšom období mala
sústrediť na šetrenie prostriedkov v štátnom rozpočte, ako aj zefektívniť
nakladanie s verejnými financiami.
Jedným z riešení by podľa inštitútu bolo
zmrazenie časti výdavkov štátneho rozpočtu a vytvorenie rezervy z dôvodu hrozby
nenaplnenia očakávaných daňových príjmov. "Ich pokles bude pravdepodobným
dôsledkom poklesu hospodárskej výkonnosti Slovenska, zapríčineného nižším
dopytom po tovaroch vyrábaných na Slovensku. Vláda by nemala riešiť výpadky
daňových zdrojov ďalším zadlžovaním sa," doplnil Ďurana.
Vláda by podľa neho nemala taktiež
začínať projekty náročné na verejne financie. Negatívnym príkladom pritom je
budovanie širokorozchodnej železnice a výstavba novej jadrovej elektrárne.
"PPP projekty síce umožňujú rozloženie nákladov investície na dlhšie
obdobie, ale zväzujú ruky ďalším vládam zvyšovaním mandatórnych výdavkov. Okrem
toho, že tieto projekty sú finančne náročné, môžu prípadné problémy vyplývajúce
z finančnej krízy zastaviť ich realizáciu alebo ohroziť ich rentabilitu, čím sa
môžu stať finančnými čiernymi dierami," uvádza inštitút.
Podľa INESS by vláda mala znižovať mieru
trhovej regulácie tak, aby sa slovenská ekonomika mohla čo najrýchlejšie
prispôsobiť novým trendom a podmienkam reštrukturalizovaného svetového
hospodárstva. Nemala by taktiež sľubovať nemožné a reálne popísať skutočný stav
slovenského finančného sektora. Ďurana pritom dodáva, že vláda nemá zdroje na
splnenie neobmedzených garancií vkladov v bankách a dôveru obyvateľstva by mala
podporovať dôkladným informovaním o stave finančného sektora.
Jedným z riešení možných negatívnych
dopadov finančnej krízy by malo byť aj nezvyšovanie minimálnej mzdy a
legislatívnej ochrany zamestnancov. Udržanie konkurenčnej výhody menej
nákladnej a flexibilnej pracovnej sily je podľa Ďuranu podstatné pre všetkých
slovenských zamestnávateľov a vláda by mala spraviť všetko preto, aby Slovensko
investori neobchádzali.
Inštitút zároveň odporúča neotvárať
druhý dôchodkový pilier, pričom pripomína, že dôvody pre ktoré bol zavedený,
kvôli kríze rozhodne nepominuli. Vláda by podľa INESS nemala prípadný pokles
ekonomickej aktivity stimulovať vládnym dopytom ale znižovaním daní.
"Zníženie dane z pridanej hodnoty
či spotrebných daní by podporilo súkromný dopyt zvýšením kúpyschopnosti
obyvateľstva," uvádza Ďurana. INESS kriticky hodnotí aj opatrenia s cieľom
boja proti rastúcim cenám v podobe regulácie alebo zmrazovania cien.
"Takéto opatrenia môžu viesť k nedostatku tovarov a služieb a narušeniu
cenového mechanizmu, ktorý je nevyhnutný pre efektívnu alokáciu zdrojov v
hospodárstve," upozorňuje Ďurana.
Ako ďalej dodáva vláda by nemala ani
zachraňovať vybrané podniky a odvetvia na úkor daňových poplatníkov. Okrem
morálneho aspektu pritom podľa neho treba prihliadať na skutočnosť, že takto
vynaložené prostriedky budú chýbať v iných, výkonnejších odvetviach slovenského
hospodárstva.
SITA
14.10.2008, Finančník.sk,
Pluska.sk, Aktuálne.sk
