Martin Vlachynský analytik INESS
V Európskej únii začína horieť čoraz neľútostnejší boj – bitka o podobu pracovného trhu. Na jednej strane sú vlády viacerých štátov na čele s Francúzskom, druhá strana je menej jasná. Až by sa žiadalo povedať, že sú na nej hlavne partizáni. Je to boj zložitý a zamotaný, preto informácie presakujú k neodbornej verejnosti len poriedko. Je to však zároveň roztržka, ktorá sa týka tých najkľúčovejších princípov fungovania spoločného trhu EÚ a politicko-ekonomickej budúcnosti Únie. K základným princípom Únie patrí voľný pohyb tovarov a služieb. S tovarmi je to dnes už pomerne jednoduché, nikto nikomu nebráni kúpiť si topánky, televízor či nábytok v Holandsku, Bulharsku alebo inde (hoci ostali trecie plochy, napríklad pri potravinách). Výrobky podriaďujú identickým hygienickým, environmentálnym či bezpečnostným pravidlám produkcie. Nazvime takýto trh "jednotným". So službami je väčší problém. Tie totiž v sebe obsahujú presun pracovnej sily. Ak chce slovenská firma spraviť fasádu na francúzskej škole, bez ľudí to nepôjde. Lenže pracovné regulácie nie sú zakrivenie uhoriek. V každej krajine ich chráni armáda zúrivých odborárov, politikov a dotknutých zamestnancov. Do konkurenčného boja o klientov vstupujú firmy vyzbrojené rôznymi zbraňami, ktoré do istej miery odrážajú ich domácu ekonomickú a legislatívnu situáciu. Niektoré sú lepšie vyzbrojené hmotným a finančným kapitálom, iné majú za opaskom dlhoročné knowhow a ďalšie zase – nízke mzdy. No a niektorým krajinám sa prestalo pozdávať, že by sa malo konkurovať aj v tej poslednej položke, teda mzdách. Nie je náhoda, že na jednej strane je Francúzsko s jeho notoricky preregulovaným trhom práce a na druhej strane východoeurópske krajiny, s výnimkou Slovenska. Je jasné, že EÚ musí nájsť kompromis medzi nárekom francúzskych odborárov a úplne zmrazeným spoločným trhom služieb. Tak sa budujú a prebudovávajú súbory pravidiel o "vyslaných" pracovníkoch a ich mzdách. Bohužiaľ, vo svete regulácií vždy musí byť víťaz aj porazený. Sprísňovanie mzdových podmienok vyslaných pracovníkov bude zhoršovať konkurenčnú pozíciu firiem z chudobnejších krajín. Vzhľadom na súčasné nastavenie diania v EÚ smerom k väčšej centralizácii je vývoj smerom k čoraz jednotnejším pravidlám pracovného trhu pravdepodobný. Pozri čerstvý nápad na zriadenie novej inštitúcie EÚ (dokáže ich ešte niekto vôbec zrátať?), ktorá by "monitorovala dodržiavanie pracovného práva". Položme si otázku. Ak majú nízkokvalifikovaní občania okresov Krompachy, Poltár a ďalších problém uspieť na dnešnom trhu práce podľa slovenskej legislatívy, aké budú ich šance, keď sa zákonníky práce v Európe zač nú viac približovať k tým francúzskym či talianskym? Najväčším paradoxom pre Slovensko je, že náš vlastný premiér zo strachu pred prílevom lacnej pracovnej sily na Slovensko, rozumej zo strachu pred slovenskými odborármi, sa podporou tohto trendu rozhodol obetovať tých slovenských pracovníkov, ktorí boli za minulý rok stotisíckrát vyslaní do zahraničia, aby tam dodali slovenské služby.
Sprísňovanie mzdových podmienok vyslaných pracovníkov bude zhoršovať konkurenčnú pozíciu firiem z chudobnejších krajín.
Hospodárske noviny, 25.9. 2017
