Ako
vhodné opatrenia predložil na rozdiel od vlády Richard Ďurana z INESS pre
Aktuálne.sk dňa 7.11. 2008 napríklad zlepšovanie podnikateľského prostredia,
znižovanie daní, odvodov či minimálnej mzdy spružňovanie zákonníka práce.
Bratislava – Vláda už vie ako bojovať
proti finančnej kríze. Opatrenia, ktoré prijala, sú ale podľa ekonómov sporné.
Navyše nie je vylúčené, že ambiciózny
plán vlády na znižovanie deficitov, by mohol stroskotať.
Naznačila to už aj jesenná prognóza
Európskej komisie (EK), ktorá rozpočtovým vyhliadkam slovenskej vlády neverí.
Správa EK odhaduje, že Slovensko by
mohlo v roku 2009 dosiahnuť 2,2-percentný deficit HDP, v roku 2010 by mal byť
ešte vyšší. Príčinu vidí Brusel v statickej politike.
Vláda chce pritom počas najbližších
rokov postupne znižovať deficit a v roku 2011 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.
Znižovanie výdavkov verejnej správy tak, aby zostal zachovaný rozpočtový cieľ
deficitu na úrovni 1,7 percenta na rok 2009, je pritom jedným z vládnych
opatrení protikrízového balíčka.
"Slovensko bude mať pravdepodobne
najvyšší hospodársky rast v EÚ. Môžem vás ubezpečiť, že deficit v roku 2009
bude nižší ako v tomto roku. Pokračujeme v konsolidácii verejných financií,
nejdeme cestou jeho zvyšovania," povedal premiér Fico krátko po schválení
balíčka opatrení vládou.
"Veľké krajiny oznamujú, že nebudú
rešpektovať ani Maastrichtské kritériá ani Pakt rastu a stability. My tieto
limity rešpektovať budeme," dodal.
Minister financií Ján Počiatek zatiaľ
považuje úvahy o budúcoročných deficitoch za predčasné. Východiská pre ich
nastavenia podľa ministra doposiaľ nie sú známe.
"Správa EK nie je dôležitá,
podstatné bude, aby vláda našla správne nastavenie parametrov, na základe
ktorých by bolo možné odhadnúť výšku deficitu," povedal pre Aktuálne.sk
Počiatek.
V tejto súvislosti pripomenul, že
Slovensko po vstupe do eurozóny nebude rozhodovať o vlastnej menovej politike,
takže v tejto oblasti budeme musieť koordinovať činnosť aj na základe krokov
Európskou centrálnou bankou.
Slová
sa hovoria, skutky sú iné
Ekonóm Richard Sulík veľké šance vláde
pri znižovaní deficitu štátneho rozpočtu nedáva.
"Pokiaľ vláda nezačne masívne
škrtať výdavky, ako sú napríklad rôzne nezmyselné sociálne balíčky, tak 1,7
percentný deficit v roku 2009 jednoducho nedosiahne. Toto číslo by bolo iba
zbožným želaním vlády," povedal pre Aktuálne.sk.
Sulík tvrdí, že takáto politika by mohla
ohroziť aj snahu vlády o vyrovnaný rozpočet v roku 2011.
Richard
Ďurana z inštitútu INESS tvrdí, že výška deficitu pre rok 2009 by bola
splniteľná za predpokladu, že sa vláda uskromní vo výdavkovej časti rozpočtu,
na čo momentálne podľa vyjadrení premiéra nemá odhodlanie.
"Priestor
však existuje, podľa našich predbežných analýz by sa dali dosiahnuť úspory vo
výdavkoch verejnej správy až do výšky 40 miliárd korún," konštatoval
Ďurana.
Slová premiéra o tom, že Slovensko síce
bude krajinou s jedným z najvyšších rastov HDP v EÚ, pričom sa ignoruje fakt,
že krajina stále hospodári s dlhom, hodnotí Sulík ako určitú ambivalentnosť.
"Slová sa rozprávajú, ale skutky sú iné," uviedol pre Aktuálne.sk
"Vláda prepásla dva tučné roky,
kedy mohla prísť s opatreniami v odvodovej alebo daňovej oblasti, ktorými by
sme sa v zlých časoch vyhli deficitom v rozpočtoch," poznamenal Sulík.
V
dohľadnej dobe bude žiť Slovensko na dlh
Vysoký hospodársky rast je podľa
prognostika zo Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza dôsledkom ponukových
faktorov ekonomiky vyprofilovaných v predchádzajúcich obdobiach a súvisí s
cyklickým vývojom hospodárstva.
"Vplyv krízy sa prejavuje v tom, že
pokles dynamiky rastu je prudší," povedal Kárász pre Aktuálne.sk.
Otázka štátneho dlhu podľa neho siaha až
k vzniku Slovenskej republiky, ktorá do vienka dostala deficitné rozpočtové
hospodárenie verejnej správy. "Bolo treba vybudovať mnoho inštitúcii, čo
si vyžiadalo veľké výdavky. Šťastím však je, že ten dlh nie je vysoký,"
povedal.
V najbližšom období sa Slovensko zrejme
z rozpočtových deficitov nevymaní. "Je málo pravdepodobné, že nebudeme v
dohľadnej dobe žiť na dlh. Vysoký rast nám ale pomáha k nižšej
zadlženosti," uviedol Kárász pre Aktuálne.sk.
"Myslím si, že momentálne nie je v
silách ani možnostiach slovenskej ekonomiky, aby fungovala s prebytkom. Navyše
tu máme vplyvy finančnej krízy," dodal Kárász.
Žiaden
vankúš
Ďurana
sa domnieva, že balíček opatrení neobsahuje kroky, ktoré by z dlhodobého
hľadiska mohli fungovať ako vankúš pred dopadmi finančnej krízy a opatrenia
hodnotí ako nezodpovedný prístup k problému.
"Stimulácia
hospodárstva vládnym dopytom a expanzívnou fiškálnou politikou nepovažujem za
vhodné riešenie. Vláda nemá vlastné zdroje, ktoré by mohla umiestniť do
ekonomiky, najskôr ich musí z ekonomiky niekde zobrať. A tam tie zdroje potom
budú chýbať," poznamenal pre Aktuálne.sk.
"Toto
riešenie navyše funguje len krátkodobo a ako nás učí príklad z konca 90-tych
rokov, neskôr vedie k hospodárskemu útlmu," dodal Ďurana.
Viac
než tri štvrtiny Slovákov pracujú v súkromnej sfére a preto by vláda podľa neho
mala pristúpiť skôr k univerzálnym riešeniam, ktoré nepomáhajú selektívne ale
plošne a nielen v časoch krízy ale vždy.
Ako
vhodné opatrenia Ďurana predložil napríklad zlepšovanie podnikateľského
prostredia, znižovanie daní, odvodov či minimálnej mzdy spružňovanie zákonníka
práce. "Pozitívne hodnotím to, že vláda zatiaľ neplánuje priamo dotovať
vybrané podniky či odvetvia ekonomiky," dodal.
Proticyklické opatrenia, ktoré by
pôsobili na minimalizáciu dôsledkov svetovej finančnej krízy, považuje Kárász za
nutné. Ide o to, aby boli dostatočne efektívne.
Počet bodov vládneho balíčka je podľa
neho príliš vysoký z hľadiska monitorovania, vyhodnocovania a uplatňovania
spätnej väzby, pričom ich previazanosť nie je dostatočne zrejmá.
"Niektoré môžu pôsobiť proticyklicky,
iné z opatrení však takýto vplyv mať nemusia" poznamenal Kárász pre
Aktuálne.sk.
"Zo strednodobého hľadiska mi chýba
určitá filozofia proticyklickej politiky. Navyše absentuje naznačenie
jednotlivých aktivít, ktoré by mali tieto opatrenia nasledovať," dodal na
záver.
Aktuálne.sk,
17:22 | 7.11.2008 | Marek Ročkár
