K zvýšenému deficitu
verejných financií sa pre SME dňa 26.11. 2008 vyjadril Juraj Karpiš z INESS. Podľa
neho by vláda mala radšej škrtať výdavky, napríklad znižovať počet zamestnancov
vo verejnej správe či zrušiť rezervu predsedu vlády. Aj štvorpercentný rast
ekonomiky je podľa neho nadhodnotený.
Koalícia
zvýšila plánovaný deficit verejných financií na rok 2009 na 2,08 percenta
napriek tomu, že nesplní odporúčanie EÚ, aby deficit každoročne klesal o 0,5
percentuálneho bodu. Guvernér NBS Ivan Šramko tvrdí, že vo výnimočných
situáciách je to prípustné.
BRATISLAVA. Koaliční partneri sa zjednotili v
tom, ako by sa mal riešiť výpadok príjmov verejného rozpočtu na rok 2009 pre
očakávaný nižší rast ekonomiky. Nebudú sa škrtať výdavky v štátnom rozpočte,
ale zvýši sa deficit verejných financií z 1,7 na 2,08 percenta hrubého domáceho
produktu (HDP).
Guvernér
Národnej banky Slovenska Ivan Šramko to nepovažuje za problém za predpokladu,
že sa vláda neodkloní od strednodobého cieľa, podľa ktorého by Slovensko malo v
roku 2011 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet verejných financií.
Minister
financií Ján Počiatek v pondelok vyjadril obavu, že sa to nemusí podariť.
„Samozrejme,
že táto úloha je v tejto situácii oveľa ťažšia. No pokiaľ by toto bolo splnené
a zvýšenie deficitu by malo pomôcť ekonomike, ja osobne bez toho, že by som
poznal detaily, by som ho považoval za akceptovateľné,“ povedal Šramko.
Bez škrtov v rozpočte štátu
Pôvodný
rozpočet vychádzal z toho, že slovenská ekonomika porastie v ďalšom roku o 6,5
percenta. Deficit sa naplánoval na 1,7 percenta. Guvernér ešte pred mesiacom
vyhlásil, že vláda by mala byť pripravená na škrty v štátnom rozpočte už od
začiatku budúceho roka, ak by to bolo inak.
Po
tom, čo odhad nášho hospodárskeho rastu revidovala eurokomisia, jeho prognózu
prepočítali aj ministerskí úradníci. Dospeli k číslu 4,6 percenta. Oproti
pôvodnému odhadu to znamenalo výpadok príjmov zhruba o 10 miliárd korún.
Zvýšením
deficitu o 0,38 percentuálneho bodu sa „vyrieši“ výpadok daňových príjmov a
odvodov do Sociálnej poisťovne v celkovej výške 7,7 miliardy korún.
Poklesom
hospodárskeho rastu na 4,6 percenta samospráva príde podľa odhadu o 1,3
miliardy korún. O rovnakú sumu sa znížia aj jej výdavky, teda dodatočný dosah
na verejný rozpočet bude nulový.
Platí to aj pre
rozpočet zdravotných poisťovní. Ich príjmy podľa odhadu klesnú o 1,9 miliardy
korún a o túto sumu sa znížia aj ich výdavky.
Odporúčanie komisie
Budúcoročný
deficit vo výške 2,08 percenta HDP nezodpovedá odporúčaniu Európskej komisie,
aby štáty únie znižovali deficit každý rok o 0,5 percentuálneho bodu. V tomto
roku sa jeho výška predpokladá na úrovni 2,3 percenta.
Premiér ani
guvernér s nedodržaním odporúčania problém nemajú. „Pakt stability a rastu umožňuje v zlých časoch
alebo za mimoriadnych okolností aj krátkodobú odchýlku. Principiálne hodnotenie
dodržiavania záväzku je postavené na strednodobom čase,“ povedal guvernér.
Šramko pripomenul, že treba rozlišovať, či krajina má nadmerný deficit, pričom
Slovensko už takou krajinou nie je.
Keďže ide o
usmernenie, nie o smernicu, problém v tom nevidia ani ekonómovia. „Nemyslím si, že Slovensko bude za to
karhané. A to najmä v súvislosti s tým, čo čaká iné krajiny EÚ,“ hovorí
analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš.
Ekonómovia
pripúšťajú, že v roku 2009 bude zrejme viac krajín Európskej únie, ktoré
prekročia dokonca 3-percentný deficit verejných financií. „Komisia už oznámila,
že vzhľadom na recesiu v eurozóne by malo byť uplatňovanie rozpočtových pravidiel
flexibilné a bude tak možné prekročiť požadovaný limit na úrovni troch
percent,“ hovorí analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
Podľa Karpiša však vláda mala radšej škrtať
výdavky, napríklad znižovať počet zamestnancov vo verejnej správe či zrušiť
rezervu predsedu vlády. Aj štvorpercentný rast ekonomiky je podľa neho
nadhodnotený.
Rizikom sú aj
očakávané príjmy, ktoré chce vláda získať od sporiteľov z II. piliera, ak z
neho vystúpia. Rovnako daňové príjmy, keďže podľa niektorých odhadov môže byť
rast ekonomiky ešte nižší. „Aj keď na druhej strane sa napríklad v tomto roku
končia daňové prázdniny Volkswagenu,“ povedal hlavný ekonóm Tatra banky Róbert
Prega.
26.
11. 2008 | Marianna Onuferová
