Obhajcovia štátneho „bezplatného“ zdravotníctva argumentujú údajnými
negatívnymi následkami, ktoré by mala povinnosť platiť u lekára na
objem spotrebovanej zdravotnej starostlivosti a tým aj na zdravotný
stav obyvateľstva. To bol aj jeden z argumentov pri rušení poplatkov u
lekára na Slovensku.
Intuíciu predpokladajúcu negatívny vplyv obmedzenia spotreby zdravotnej
starostlivosti z dôvodu nutnosti priamej platby na zdravie už dávnejšie
vyvrátila známa empirická štúdia americkej organizácie RAND, ktorú sme
popísali v Zdravom zisku.
„V
rokoch 1974 až 1982 vláda USA minula 50 miliónov dolárov na 7 700
náhodným spôsobom vybratých ľudí mladších ako 65 rokov v šiestich
mestách naprieč USA. Vybraní ľudia boli rozdelení na tých, čo budú v
priebehu troch až piatich rokov dostávať zdravotnú starostlivosť úplne
zadarmo, a tých, ktorí si ju museli čiastočne hradiť sami. Obe skupiny
mali tých istých lekárov. Výskum porovnával päť ukazovateľov celkového
zdravotného stavu a 23 fyziologických ukazovateľov.
Zistené
fakty, ako napríklad znížený počet návštev lekára u skupiny, ktorá sa
podieľala na nákladoch alebo nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť,
týchto ľudí neprekvapili. Prekvapujúce bolo ale zistenie, že
zdravotná starostlivosť zadarmo nemá takmer žiadne identifikovateľné
pozitívne efekty na zdravotný stav subjektov v porovnaní s ľuďmi, ktorí
sa museli na úhrade zdravotnej starostlivosti spolupodieľať.
Jedinými dvoma štatisticky významnými zdravotnými efektmi
identifikovanými v skupine s plne hradenou zdravotnou starostlivosťou
bol čiastočne lepší zrak (o 1/10 riadku Snellenovej tabuľky) a o 0,8 mm
HG nižší diagnostikovaný krvný tlak. Z piatich ukazovateľov všeobecného
zdravia sa priemery v oboch skupinách nelíšili (lepší zrak v skupine s
preplácanou zdravotnou starostlivosťou neprekvapuje, keďže títo ľudia
dostali zadarmo okuliare).
Výsledkom experimentu je, že
tisícky náhodne vybraných ľudí v USA, ktorým bolo umožnené dostávať
zdravotnú starostlivosť „zadarmo“ spotrebovalo o 30 až 40 % viac
zdravotnej starostlivosti a napriek tomu neboli za tri až päť rokov
dokázateľne zdravší ako populácia, ktorá sa musela na úhrade svojej
zdravotnej starostlivosti podieľať platbami v hotovosti.“
No
ale tento výsledok určite nemožno aplikovať na chudobnejšie spoločnosti
ako napríklad Slovensko, kde ľudia korunu (0,03319€) v ruke dva krát
obrátia a budú preto obmedzovať aj spotrebu úplne základnej zdravotnej
starostlivosti, čo musí negatívne ovplyvniť ich zdravotný stav, však?
Omyl. Negatívny
vplyv priamych platieb za zdravotnú starostlivosť na sledované
ukazovatele zdravia nepotvrdil ani nedávno publikovaný výskum v
rozvojovej Ghane.
„2 194 domácností s 2 592 deťmi
mladšími ako 5 rokov bolo náhodným spôsobom rozdelených do dvoch
skupín, prvá intervenčná skupina získala prístup k bezplatnej primárnej
zdravotnej starostlivosti vrátane liekov, druhá kontrolná skupina rodín
musela za využívanie zdravotnej starostlivosti platiť poplatky (bežná
prax)….Primárnym sledovaným výstupom bola mierna anémia1
(hemoglobín [Hb] < 8 g/dl), hlavným sekundárnym výstupmi boli
spotreba zdravotnej starostlivosti, vážna anémia a mortalita. Obe
sledované skupiny boli na začiatku výskumu podobné.
Zavedenie
bezplatnej zdravotnej starostlivosti zmenilo správanie v oblasti
vyhľadávania zdravotnej starostlivosti domácností; tie, ktoré boli
náhodne pridelené do intervenčnej skupiny, využívali viac formálnej
zdravotnej starostlivosti [12%] a menej neformálnej zdravotnej
starostlivosti [10%] ako kontrolná skupina. Zavedenie bezplatnej
zdravotnej starostlivosti neviedlo k žiadnym merateľným zmenám v
zdravotných výstupoch.
Stredná anémia bola detekovaná pri
37 deťoch (3,1%) z kontrolnej skupiny a pri 36 deťoch (3,2%) z
intervenčnej skupiny. V kontrolnej skupine boli 4 úmrtia, v
intervenčnej 5. Stredná koncentrácia hemoglobínu, množstvo prípadov
postihnutia parazitmi, počet prípadov vážnej anémie a výsledky merania
telesných proporcií boli v oboch skupinách podobné.“
„Napriek
tomu, že zistenia tohto výskumu nemožno generalizovať na iné krajiny,
vyvstáva možnosť, že poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti
nemusí byť nákladovo najefektívnejšou cestou, ako zlepšiť zdravotný
stav obyvateľstva v rozvojových krajinách.“
Via: Megan McArdle
Juraj Karpiš
Pozn. 1.
Malária je najväčším zabijakom detí mladších ako 5 rokov v rozvojových
krajinách subsaharskej Afriky, a preto je boj s ňou v centre pozornosti
Gatesových nadácie, ktorá výskum financovala. K vysokej úmrtnosti detí
na maláriu v týchto oblastiach prispieva oneskorené vyhľadanie lekára
po prvých symptómoch ochorenia (horúčky, triaška, anémia). Dôvodom je
pôsobenie viacerých faktorov ako je nedostatok lekárov, nedôvera voči
kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti zo strany rodičov,
preferencia neformálnych postupov liečenia, nedostatok zdrojov na
dopravu za lekárom alebo vysoké náklady na liečbu. Keďže stredná anémia
je po malarickej sezóne vhodným objektívnym ukazovateľom efektov
zásahov proti malarickým ochoreniam bola zvolená ako primárny sledovaný
zdravotný výstup v štúdií.
