Rok bol úspešný, vláda však mala využiť priaznivý
ekonomický rast na realizáciu dlhodobých opatrení, ktoré by stabilizovali
sociálny systém aj v ďalších rokoch, povedal dňa 26.2. 2009 na prezentácii
súhrnnej správy o stave spoločnosti Slovensko 2009 na tlačovej konferencii
Richard Ďurana z INESS.
Bratislava 26. februára (TASR) – Negatívne trendy v kvalite demokracie z
roka 2007 sa vlani ešte prehĺbili. Pri príležitosti prezentácie tohoročnej
súhrnnej správy Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Slovensko 2008 to povedal
editor publikácie Grigorij Mesežnikov.
"Sú to trendy, ktoré sa na Slovensku zakorenili ešte v roku 2006,"
poznamenal. Z hľadiska výkonu moci išlo podľa neho napríklad o nastavenie
interakcií vlády s jednotlivými segmentmi spoločnosti, prípadne občianskou
spoločnosťou, buď na dialóg, alebo konfrontáciu. "V parlamente išlo o
upevnenie moci formou tyranie zo strany väčšiny a obmedzovania kontrolnej
funkcie opozície. Už v roku 2007 sme upozorňovali na fenomén, ktorý sa naplno
rozvinul v roku 2008, a
to je zhoršenie atmosféry v interetnických vzťahoch," dodal Mesežnikov.
Pripomenul, že sa zhoršili vzťahy s kľúčovou susednou krajinou, ktorou je
Maďarská republika.
Deklaratívna podpora vlády v prieskumoch verejnej mienky sa v minulom roku
napriek tomu zvýšila. "Táto vládna koalícia oslovuje v ľuďoch hodnotové
faktory, ktoré boli podľa nás už na ústupe. Presadzujúci sa etatizmus,
paternalizmus, apelovanie k národnému konceptu, to všetko zo spoločnosti
nevymizlo. Predchádzajúca vláda, aj keď jej tiež môžeme veľa vecí vytýkať, sa
predsa len orientovala na iné hodnoty," uzavrel.
Za pozitívum minulého roka považuje fakt, že vládna koalícia dokázala
zodpovedne riešiť vstup do schengenského priestoru, ale najmä do eurozóny. Pripomenul
však, že išlo o procesy, ktoré boli naštartované už pred voľbami v roku 2006.
"Pozitívne bolo aj zrušenie vízového režimu s USA," konštatoval.
Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej z Transparency International Slovensko
(TIS), ktorá sa spolupodieľala na kapitole venovanej otázkam korupcie a
klientelizmu, vládna koalícia v boji s korupciou neponúka systémové riešenia.
"Pohľad jednotlivých lídrov vládnych strán na to, čo sú systémové zmeny,
čo je korupcia a prečo ju treba obmedzovať, je odlišný od vízie TIS,"
povedala. Protikorupčné opatrenia by podľa nej obmedzovali možnosť ministrov
rozhodovať v prospech seba a svojich strán, v prípade aktuálnej vlády však
nepovažuje za pravdepodobné, že ich bude realizovať.
Sociologička Oľga Gyarfášová charakterizuje náladu obyvateľstva v minulom
roku ako prevažne pozitívnu. "Z priaznivého ekonomického vývoja vznikol
priaznivý pocit. Politická reprezentácia nič od občanov nežiadala a ponúkala im
ochrannú ruku, čo tento pocit ešte posilnilo," povedala. V konkrétnych
otázkach, napríklad týkajúcich sa problému korupcie, však boli respondenti
prieskumov skôr kritickí. Navyše sa koncom roku 2008 priaznivé ekonomické
obdobie skončilo, čo sa už začína odrážať v najnovších prieskumoch verejnej
mienky.
Ekonóm Radovan Ďurana z Inštitútu
ekonomických štúdií sa spolupodieľal na príprave kapitoly venovanej sociálnej
politike. Rok 2008 považuje za úspešný, vláda však mala využiť priaznivý
ekonomický rast na realizáciu dlhodobých opatrení, ktoré by stabilizovali
sociálny systém aj v ďalších rokoch. Za problém považuje zle nastavený prvý
pilier dôchodkového sporenia, ale aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré podľa
neho znižuje možnosť zamestnať sa sociálne najslabším vrstvám. Za omyl považuje
aj vládny koncept sociálnych podnikov.
Podľa spoluautora kapitoly venovanej dobrovoľníctvu a neziskovým
organizáciám Borisa Strečanského bol minulý rok pre neziskové organizácie
úspešný v tom, že sa zvýšilo množstvo prostriedkov, ktoré získali zo súkromného
sektora. "Najlepšie to vidieť na zbierkach na rôzne charitatívne alebo
spoločensky prospešné ciele, ktorých objem narástol," poznamenal. Vďaka
dialógu s vládou sa podarilo dosiahnuť stiahnutie problematického návrhu zákona
o spolkoch, jeho aktuálne pripravovaná verzia podľa Strečanského už akceptuje pripomienky
mimovládnych organizácií. "Zároveň to však bol rok boja s
byrokraciou," povedal Strečanský, podľa ktorého tento faktor robí problémy
najmä veľkému množstvu malých mimovládnych organizácií. Za nedoriešenú považuje
situáciu v súvislosti s výstavbou skládky v Pezinku. Pripomenul tiež, že kvôli
vylúčeniu mimovládnych organizácií z možnosti byť v prípade environmentálnych
sporov účastníkom súdneho konania už voči Slovensku začala konanie Európska
komisia.
Politológ Michal Horský hodnotí publikáciu IVO Slovensko 2008 pozitívne, aj
keď podotkol, že by podobných súhrnných diel mohlo vyjsť viac aj od ďalších
organizácií. "Práca think-tankov je vo svete veľmi vážená a podieľa sa na
nej celý rad organizácií tohto typu, čo prospieva rozvoju odborných pohľadov,"
poznamenal.
Presvedčenie Grigorija Mesežnikova, že vládna koalícia dosahuje dobré
preferencie oslovovaním anachronických hodnotových orientácií občanov, podľa
Horského úplne situáciu nevystihuje. "Dôležitý faktor je aj ten, že strana
Smer-SD využíva, možno niekedy aj zneužíva, marketingové princípy permanentnej
mobilizácie verejnej mienky. Zatiaľ čo ostatné vládne a opozičné strany
zotrvávajú na tradičných metódach komunikácie s verejnosťou, ktoré sú v
informačnej ére menej efektívne," poznamenal. Samotné politické témy sa
podľa neho nástupom novej koalície zásadne nezmenili, skôr sa zmenil spôsob ich
komunikácie.
Čo sa týka otázky úrovne demokracie, koaličné strany podľa Horského
rozvíjajú korporatívnu spoluprácu s rôznymi aktérmi od odborov cez zamestnávateľov,
Konferenciu biskupov Slovenska, Rektorskú konferenciu a podobne, opozícia sa
sústreďuje skôr na dosiahnutie širšieho dialógu v parlamente. "Namiesto
toho, aby sa obidva princípy dopĺňali, vytvára sa medzi nimi nezmieriteľná
priepasť," uzavrel Horský.
Upozornenie: TASR k správe ponúka zvukový záznam.
