V čase hospodárskej recesie je málo dôvodov byť
optimistickým, rozpočet verejnej správy by mal byť zostavovaný konzervatívne a
radšej na konci roka zaznamenať prebytok, ako zvyšujúci sa deficit, povedal pre
Aktuálne.sk dňa 2.4. 2009 Radovan Ďurana z INESS.
Bratislava – Rezort financií vedený Jánom Počiatkom
očakáva zlepšenie ekonomických ukazovateľov slovenského hospodárstva už v
budúcom roku. A to napriek čoraz väčšej ekonomickej kríze.
V Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012
ministerstvo avizuje nielen reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP), ale aj
postupné zvyšovanie priemernej mzdy, či postupný pokles rozpočtového schodku.
Ak by sa optimistický pohľad rezortu potvrdil, HDP by na
Slovensku v roku 2010 reálne vzrástol o 3,6 percenta a v ďalšom roku až o
4,5 percenta.
Premiér Robert Fico a guvernér Národnej banky Slovenska Ivan
Šramko pritom len pred niekoľkými dňami pripustili, že slovenská ekonomika sa
ešte tento rok prepadne do recesie. A to napriek tomu, že najprv Počiatkov
rezort očakával rast cez 6 percent HDP, neskôr ho znížil na 2,4 percenta HDP.
Na výplate bude viac
Rásť by však nemal len HDP, ale aj priemerná mesačná mzda.
Reálny rast miezd by mal v roku 2010 dosiahnuť 3,3 percenta a v roku 2011 3,5
percenta. Ešte výraznejšie by mali platy reálne vzrásť v roku 2012, a to až o 4,1
percenta.
Potom, čo sa v tomto roku nezamestnanosť prehĺbi, v budúcom
roku by malo podľa ministerstva financií prísť k opätovnému zvratu. V
nasledujúcom roku by mala zamestnanosť narásť o 0,2 percenta a v ďalších dvoch
rokoch sa údajne zvýši každý rok o jedno percento.
Napriek týmto povzbudzujúcim číslam však rezort financií
počíta s tým, že v budúcnosti vyberie na daniach značne menej, než pôvodne
zamýšľalo.
"Aktuálna prognóza je v porovnaní so schváleným
rozpočtom v roku 2009 nižšia o 718,1 milióna eur a v roku 2010 nižšia o 1,22
miliardy eur. Výrazné zníženie prognózy daňových príjmov je spôsobené najmä
zhoršeným vývojom makroekonomického prostredia v porovnaní s pôvodnými
očakávaniami," vysvetľuje ministerstvo financií v predloženom materiáli.
Tento vývoj by mal navyše pokračovať aj v roku 2011. Štát by
mal tak na daniach zrejme vybrať o 1,1 miliardy eur menej, než pôvodne dúfal.
Vyrovnaný rozpočet nebude
Zrejme aj preto sa občania nedočkajú vyrovnaného štátneho
rozpočtu v najbližších rokoch, tak ako im politické špičky sľubovali ešte pred
niekoľkými mesiacmi. Minister Počiatek však chce schodok naďalej znižovať.
"V roku 2010 sa deficit navrhuje na úrovni 2,9 percenta
HDP, v roku 2011 na úrovni 2,2 percenta HDP a v roku 2012 sa predpokladá
deficit na úrovni 1,7 percenta HDP. Zvýšenie deficitu tak odsúva pôvodný
fiškálny cieľ v podobe vyrovnaného rozpočtu verejnej správy na neskoršie
obdobie," dodávajú autori materiálu.
Ministerstvo financií však aj tak plánuje ďalší rast
výdavkov štátneho rozpočtu. Len na vládny sociálny balíček si tak vyžiada 151,1
milióna eur a v roku 2011 takmer 176 milióna eur.
Viac však vyplatí štát aj na krytie deficitu Sociálnej
poisťovne. Len táto položka si tak vypýta v roku 2011 takmer 160 miliónov eur.
Ďalšie desiatky miliónov eur navyše potom poputujú na stavbu diaľnic formou PPP
projektov, či na záchranu železničnej prepravy.
Naopak, na výrazne škrty sa musí opäť pripraviť ministerstvo
obrany. Len v nasledujúcom roku zrejme vláda okreše jeho rozpočet o viac než 59
miliónov eur a o ďalších 60 miliónov eur príde aj v roku 2011.
Švejna: Zbytočný optimizmus
Ekonomický analytik a predseda správnej rady Nadácie
F.A.Hayeka Ivan Švejna však nechápe optimizmus autorov tohto dokumentu.
"Tieto čísla považujem v súčasnom stave za ultraoptimizmus.
Pochybujem, že slovenská ekonomika bude celosvetovou výnimkou a bude dosahovať
takéto čísla v najbližších rokoch," povedal pre Aktuálne.sk.
Pripomína, že viac svetla do blízkej budúcnosti by malo
vniesť zverejnenie viacerých ekonomických ukazovateľov za prvý štvrťrok 2009.
Tie by však podľa neoficiálnych informácii mali potvrdiť prepad slovenskej
ekonomiky do recesie.
"Ak teraz budeme okolo nuly alebo v mínuse, neviem si
predstaviť, že v roku 2010, kedy postupne bude kríza naďalej doliehať na
Slovensko, budeme v nejakom raste," konštatoval Švejna.
Ďurana: Radšej prebytok než vyšší deficit
Podobný názor má aj
analytik INESS Radovan Ďurana. Ako povedal pre Aktuálne.sk, signály zo
zahraničia neposkytujú silné dôvody na takéto optimistické predpoklady oživenia
hospodárstva už v budúcom roku.
"V čase
hospodárskej recesie je málo dôvodov byť optimistickým, rozpočet verejnej
správy by mal byť zostavovaný konzervatívne a radšej na konci roka zaznamenať prebytok,
ako zvyšujúci sa deficit," povedal Ďurana pre Aktuálne.sk.
Pripomenul, že hoci
predložený materiál prognózuje rast výdavkov štátneho rozpočtu o 6 percent, v
tomto roku pravdepodobne nedôjde k rastu HDP a inflácia je očakávaná na
podstatne nižšej úrovni.
"Neochota škrtať
vo výdavkoch sa logicky prejavuje vo vyšších deficitoch, čo hodnotíme
negatívne. Pri prehĺbení hospodárskeho spomalenia a ďalšom poklese daňových
príjmov môže dôjsť k rastu deficitov," dodal analytik INESS pre
Aktuálne.sk.
Aktuálne.sk,
2.4.2009 | Aktualizované | Ladislav Bariak, ml.
