Znižovanie DPH na potraviny nie je nástroj boja
proti kríze, ale reakcia na správy o nákupoch Slovákov v zahraničí. Dôsledkom
zníženia DPH na potraviny bude výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu. Ak je
cieľom boj proti kríze, tieto prostriedky by mali byť radšej použité na
znižovanie odvodov, pretože toto je opatrenie, ktoré pomôže tým, ktorí kríze
čelia priamo – podnikateľom a zamestnancom. Nižšia DPH na potraviny v boji
proti kríze nijako nepomôže, povedal pre Hospodárske noviny dňa 21.4. 2009
Richard Ďurana z INESS.
Čerstvé potraviny – mlieko, pečivo a mäso – by mohli
byť v našich obchodoch lacnejšie. Stane sa tak v prípade, že vláda na tieto
tovary zníži daň z pridanej hodnoty. Obchod sľubuje, že by to do cien
premietol. Ministerstvo financií nižšiu DPH jednoznačne odmieta, výpadok daní v
rozpočte by bol priveľký a efekt zníženia cien nanajvýš krátkodobý. Jeho
kolega, šéf rezortu pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Stanislav Becík, o znížení dane
uvažuje. Ľudovci si nadnes preto zvolali stretnutie expertov a pripravujú pre
Becíka argumenty. Vláda bude o dani rokovať v stredu.
DPH a sľuby
Maloobchod vo februári zarobil o vyše desať percent menej než vlani.
Dôvodom je hospodárska kríza – ľudia šetria a chodia nakupovať do okolitých
krajín, kde s poklesom kurzov ich mien oproti euru klesli aj ceny. Obchodníci
aj poľnohospodári si myslia, že nákupnú turistiku by mohla zmierniť nižšia daň.
„Na Slovensku je dostatočná konkurencia. Vieme urobiť vyhlásenia, že naši
najväčší členovia, ktorí reprezentujú 70 percent maloobchodu, premietnu
zníženie DPH do cien výrobkov,“ ubezpečuje prezident Zväzu obchodu Pavol
Konštiak. Vyšší záujem o domáce nákupy by tak mohol viesť aj k oživeniu v našej
poľnohospodárskej výrobe, dodáva Stanislav Nemec zo Slovenskej
poľnohospodárskej a potravinovej komory.
Obe strany priznávajú, že najprv musí vláda zhodnotiť
dosahy na verejné financie aj na spotrebiteľské správanie. „Treba
zanalyzovať to, či nebudú výpadky v rozpočte ešte horšie, keď to neurobíme,
tým, že ľudia kupujú vonku, než keby sme to urobili,“ hovorí Nemec.
Deravý rozpočet
Minister financií Ján Počiatek obchodu neverí a zníženie daní nepodporuje. „Nakoľko
by to nespôsobilo zníženie cien, respektíve len krátkodobo a v konečnom
dôsledku by to viedlo len k výpadkom v štátnom rozpočte,“ odôvodnil hovorca
rezortu Miroslav Šmál. Príjmy rozpočtu už dnes výrazne zaostávajú za plánom a
zníženie dane na potraviny by ich zúžilo o ďalšie stovky miliónov eur.
Naopak, minister pôdohospodárstva za ĽS-HZDS Stanislav
Becík je za zníženie. Analýza však musí potvrdiť, že prínosy (nielen cez vyššiu
spotrebu, ale aj stabilizáciou obchodu a nerušením pracovných miest – pozn.
red.) budú väčšie ako výpadok na daniach alebo ak by sa prípadná strata na dani
nepokrývala len z rozpočtu pôdohospodárstva.
Znižovaniu DPH nie je veľmi naklonený ani Úrad vlády.
Podľa šéfa tlačového odboru Braňa Ondruša neexistuje mechanizmus, ktorý by
zaručil následné zníženie cien. Isté je len to, že by to rozvrátilo verejné
financie, dodal.
Ekonómovia: Nemáme na to
Podľa Martina Chrena z Nadácie F. A. Hayeka je znižovanie daní vo
všeobecnosti správne, ale nie selektívne. „Práve naopak, odstraňovanie
výnimiek v daňovom systéme by mohlo vytvoriť priestor pre plošné zníženie daní
z príjmu i DPH až na 16 percent,“ myslí si Chren. Pavel Kárász zo
Slovenskej akadémie vied dodáva, že krajina si pre nižšie príjmy do rozpočtu
nižšiu daň ani veľmi dovoliť nemôže. Skôr by mala zafungovať medzinárodná
konkurencia alebo podobný mechanizmus ako šrotovné. Anton Marcinčin z M.E.S.A.
10 tvrdí, že obchod aj výrobcovia by mali u seba nájsť úspory a tak znížiť
ceny. Richard Ďurana z INESS-u hovorí, že v boji proti kríze by pomohlo
zníženie odvodov.
Niektoré veľké reťazce na Slovensku už spustili zľavy
na tisícky tovarov na úroveň zahraničných.
Hospodárske
noviny, 21.4. 2009
