Ministerstvo financií sa napokon pozrelo pravde do
očí a zverejnilo revíziu odhadu ekonomickej výkonnosti Slovenska v tomto
roku. Jednotku z krízového manažmentu si ale rozhodne nezaslúži.
Potom, ako predpovede poklesu svojich HDP zverejňujú
postupne krajiny naprieč celou Európu a aj Medzinárodný menový fond
odhadol pád svetového hospodárstva na mínus 1,3 percenta, sa už jednoducho táto
hra na pštrosa s hlavou v piesku musela skončiť. Revidovaný odhad na
úrovni mínus 6,2 percenta je o 10,8 percentuálnych bodov nižší ako
predpovede ministerstva z konca októbra minulého roku, na základe ktorých
vláda zostavila štátny rozpočet na tento rok.
Vláda sa v ňom podujala aj napriek vtedy už zreteľným
správam o hospodárskom spomalení na celom svete minúť o takmer 12
percent viac než vlani.
Čo znamená 6,2% pokles HDP? Takýto pokles naše hospodárstvo
vracia späť do roku 2007. V porovnaní s rokom 2007 však vláda plánuje
minúť o takmer štvrtinu peňazí viac (!). V čase krízy naozaj nezvyčajný
prístup hospodára s našimi daňami a budúcnosťou. Asi ani samotné
ministerstvo financií neprekvapilo, že pozorované daňové výnosy ďaleko
zaostávajú za ich očakávaniami. V rovnakom období roka – ku začiatku júna
– vláda na daniach tento rok vyzbierala o tretinu menej očakávaných daňových
príjmov než vlani. Uplynulo 42 percent z kalendárneho roka a štát na
daniach vyzbieral len 31,5 percenta z toho, čo si na celý rok predsavzal.
To je zlá správa pre verejné financie a aj pre samotnú vládu. Tá však
z nepochopiteľných príčin stále odkladá revíziu rozpočtu na september.
Šetriť
pritom mala začať dávno, a už po prvom kvartáli, ktoré prinieslo nepriaznivé
čísla, bolo takpovediac neskoro. Pritom platí, že každé euro, ktoré do
septembra minieme, už nebudeme môcť ušetriť. Apokalyptické predpovede
o rozvrate verejných financií zo strany opozície sa zrejme nenaplnia,
vláda si na sľubované vianočné dôchodky či na nových 5000 pracovných miest na
vidieku požičia. Ostatne, opäť sa môže schovať za správy o rekordných
deficitoch z iných, aj tých najsilnejších krajín únie. Nárast deficitu
verejných financií však nie je dobrou správou pre slovenských občanov.
Ak by sa
nám totiž podarilo zachovať si v porovnaní s ostatnými krajinami
mimoriadne priaznivý podiel verejného dlhu voči HDP, otvoril by sa nám priestor
na udržanie si nízkych daní v budúcnosti. A to bude pre Slovensko,
ktoré je stále investične podkapitalizované, v čase, keď sa hospodárska
situácia začne otáčať, kľúčové. V opačnom prípade sa asi nedočkáme
renesancie pracovného trhu a výkonnosti hospodárstva, na ktoré sme si už
v posledných rokoch akosi „zvykli“.
Richard Ďurana
INESS
