Banky znova tlačia na Fica. PPP bez garancií nebude (SME)

INESS
29.06.2009

Ako povedal pre SME dňa 26.6. 2009 Richard Ďurana
z INESS, za silnejšími garanciami vidí snahu vlády uvoľniť peniaze z
komerčných bánk, ktoré by inak po zohľadnení rizika také množstvo prostriedkov
neuvoľnili. Vláda by takto ešte viac presunula riziko predraženia financovania
týchto projektov na plecia všetkých občanov Slovenska a zvýšila skryté
zdanenie.

Premiér včera
priznal, že treba posúdiť, nakoľko sú súkromné PPP diaľnice pre Slovensko
výhodné. Banky totiž žiadajú čoraz väčšiu zábezpeku.

BRATISLAVA. Vláda má už len zopár dní, aby sa s bankami na
čele s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD) dohodla na tom, či dajú
peniaze na začatie stavby rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.
Predseda vlády Robert Fico v piatok potvrdil, že banky predložili nové
podmienky, ktoré by znamenali prenos ďalších rizík na štát.

„Takzvaný underpining je podmienkou, ktorá sa objavuje pri
všetkých PPP projektoch, môžem potvrdiť, že sa o tom rokuje," povedal
včera premiér Fico. Naznačil, že na to vláda bankám kývne, ak banky na odplatu
zlacnejú peniaze na PPP v čase, keď sa finančný trh upokojí a úroky pôjdu dolu.
„Treba posúdiť, do akej miery potom projekt PPP je alebo nie je výhodný pre
Slovenskú republiku," pripustil Fico, že vláda by sa mohla s bankami aj
nedohodnúť.

Čo je to underpining

Slovenský model projektov PPP pri budovaní diaľnic má
fungovať tak, že koncesionár, ktorý postaví diaľnicu, ručí len za to, že sa po
nej bude dať jazdiť. Firmy, ktoré na Slovensku postavia súkromné diaľnice cez
takzvané balíky PPP, teda nemusí zaujímať, koľko áut po ceste prejde či koľko
mýta na tom štát vyberie. Štát im bude postupne cestu splácať tak či tak.

Forma záruky, o ktorej premiér hovoril, však znamená ešte
viac. Štát by sa fakticky podpísal pod to, že banky dostanú pri najhoršom
scenári 90 percent úveru, ktorý na projekt poskytnú.

Znamenalo by to, že aj keby koncesionár nechal cestu
rozostavanú a neurobil všetko to, na čom sa so štátom pôvodne dohodol, štát to
aj tak zaplatí – bankám. Výhody z prenesenia rizika na koncesionára sa tak
strácajú.

Oslovené financujúce banky sa k problematike nechceli
vyjadriť. EBRD sa taktiež nechce vyjadrovať k jednotlivým častiam celého balíka
projektov. „Ale môžem vám povedať, že tam nie je žiadna garancia poskytovaná
štátom voči bankám alebo koncesionárom," povedal riaditeľ banky pre
Slovensko, Česko, Maďarsko a Slovinsko François Lecavalier SME len pár hodín
predtým, ako tvrdé požiadavky bánk priznal aj sám premiér.

Ministerstvo dopravy sa odpovedi na otázky o možnej vládnej
garancii vyhlo.

Cenu to nemá znížiť

O garančných požiadavkách sa už dlhšie hovorí aj v kuloároch
parlamentu. Opozičným poslancom sa nápad bánk nepáči. „Potom by štát garantoval
všetko, aj keď sa nemusí nič podariť. Celá táto filozofia je úplne
zvrátená," myslí si poslanec SDKÚ Ivan Štefanec.

Analytik INESS
Richard Ďurana vidí za silnejšími garanciami snahu vlády „uvoľniť peniaze z
komerčných bánk, ktoré by inak po zohľadnení rizika také množstvo prostriedkov
neuvoľnili". Dodal, že vláda tak však ešte viac presúva riziko, že sa celý
projekt predraží, „na plecia všetkých občanov". Podľa analytika
Volksbank Vladimíra Vaňa je poskytnutie štátnej záruky skôr spôsobom, ako
zlacniť cenu za financovanie projektov.

Podľa informácií SME však banky ani koncesionár za väčšie
záruky nehodlajú zľaviť z ceny. Predpokladá sa, že za R1 by mal štát zaplatiť
koncesionárovi za 30 rokov 3,46 miliardy eur. Aká bude skutočná cena, zatiaľ
vláda nepovedala. Konečná dohoda alebo nedohoda s bankami má byť známa do konca
júna.
R1 má však postaviť konzorcium spoločností Vinci Concessions a ABN AMRO.

Na návrh bánk sa mení aj zákon

Do konca júna musí padnúť dohoda o tom, ako a za čo sa
budú stavať prvé súkromné diaľnice. Na poslednú chvíľu sa preto mení zákon.

BRATISLAVA. Minister dopravy Ľubomír Vážny rieši podstatné
záležitosti najdrahšieho projektu v histórii Slovenska – PPP diaľnic –
na poslednú chvíľu. V stredu narýchlo posunul priamo z vlády do parlamentu
návrh na zmenu zákona o verejnom obstarávaní.

Aj premiér Robert Fico v piatok povedal, že návrh na zmenu
zákona dali banky, vláda im len plní želanie. Chce tak vyjsť v ústrety
bankám, ktoré majú dať peniaze na pilotnú súkromnú cestu R1 z Nitry do
Tekovských Nemiec. Peniaze na ňu sa musia nájsť do konca júna.

Novela má zabrániť tomu, aby zmluvu napadol hocikto, kto
by sa ňou cítil poškodený, napríklad daňoví poplatníci. Po novom by to mohli
byť fakticky len firmy, ktoré sa zúčastnili tendra. U tých je to
nepravdepodobné, všetci veľkí hráči si víťazstvá v troch diaľničných
megaprojektoch rozdelili medzi sebou.
Navyše, v súčasnom zákone je lehota na napadnutie zmluvy jeden rok, do novely
banky vláde nadiktovali termín maximálne 30 dní.

Banky riskovať nechcú

Európska banka pre obnovu a rozvoj potvrdzuje Ficove
slová. „Nemôžete pokračovať a investovať bilión eur bez toho, aby ste vedeli,
či niekto v budúcnosti nemôže hocijakým spôsobom napadnúť zmluvu,“ povedal
riaditeľ banky pre Slovensko, Česko, Maďarsko a Slovinsko François Lecavalier.

Dôvodom zmien podľa neho nie je to, že by sa banky
obávali, že v procese PPP skutočne došlo k porušeniu zákona,
ktoré by bolo napadnuteľné. „Ide o to zosúladiť slovenskú legislatívu s
legislatívou Európskej únie,“ dodal. To isté tvrdí ministerstvo dopravy.

Na poslednú chvíľu

Novela teraz čaká v parlamente. Poslanec Stanislav
Janiš (SDKÚ) to vysvetlil tým, že koalícia včera nemala pokope dosť
poslancov. Hlasovať by sa tak o novele malo na budúci týždeň v utorok, čiže
posledný júnový deň a rovnako tak posledný možný deň pre finančné
uzatvorenie PPP projektu na rýchlostnú cestu R1.
Od opozície vláda hlasy pre novelu čakať nemôže. „Skracuje sa možnosť
odvolania, čiže chcú čo najskôr podpísať zmluvy, ktoré sa budú ťažšie
kontrolovať, budú nevypovedateľné, pritom vplyv na rozpočet stále nie je
jasný,“ povedal Ivan Štefanec (SDKÚ).

Opozícia za uponáhľanou novelou vidí záujmy mecenášov
Smeru, ktorí sa podieľajú na PPP. Súťaž o prvý balík súkromných diaľnic
vyhralo konzorcium, v ktorom je firma Juraja Širokého Váhostav. Robert Fico
na to v v piatok večer reagoval na tlačovej besede, kde povedal, že sa spýta
bánk, či sú sponzormi Smeru. A keď nie, tak má SDKÚ od neho čakať žaloby.

SME, 26. 6. 2009 | Daniela Krajanová