Radovan Ďurana z INESS dňa 9.7. 2009 v článku
pre Aktuálne.sk kritizoval podstatu vládnych investičných stimulov na príklade
aktuálneho príkladu – stimulu pre Orava Skipark, a.s.
Vláda SR prerokovala a schválila návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnosť ORAVA SKIPARK, a.s.
Zhrňme, aké fakty jej boli predložené, aby rozhodla o poskytnutí 100
mil. Sk z našich daní na dobudovanie strediska cestovného ruchu
Kubínska hoľa, ktoré už dnes má kapacitu 7000 lyžiarov za hodinu.
• Projekt vytvorí 40 pracovných miest (2 500 000 Sk na jedno pracovné miesto)
• Nezamestnanosť v okrese Dolný Kubín je 7,3% (nižšia než slovenský priemer)
• Žiadateľ žiada o pokrytie tretiny investičných nákladov
Skôr, než prejdeme k podstate investičných stimulov, krátke hodnotenie uvedených bodov:
Aby podpora na vytvorené pracovné miesto nevyzerala tak okato,
predkladateľ kalkuluje aj s nepriamo vytvorenými 230 pracovnými
miestami, pravdepodobne z oblasti občerstvenia a ubytovania. Nielenže
toto číslo nebolo podložené zdôvodnením, ale nie je ani záväzným a
poberateľ stimulu ho nemusí (a logicky ani nemôže) naplniť. Ak pozeráme
na stimuly ako nástroj vzniku nových pracovných miest, tak tento krát
sme nedobrovoľne zaplatili priemernú mzdu 40 ľuďom na takmer 8 rokov.
Poskytnutie podpory do oblasti s nízkou nezamestnanosťou v porovnaní s
problémovými regiónmi je zase ďalším potvrdením, že investičné stimuly
sú viac politickým nástrojom získavania podpory, ako snahou o riešenie
regionálnych rozdielov.
Zaujímavé je hodnotenie dopadov na konkurenčné prostredie. V materiáli
sa uvádza: „Zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom môže byť
prípustná v zmysle regionálnej pomoci iba vtedy, ak je garantovaná
rovnováha medzi výsledným narušením hospodárskej súťaže a výhodami
vyplývajúcimi z pomoci..“
V materiáli nie je ani zmienka o tom, aký dopad bude mať investícia na
ostatné lyžiarske strediská v okruhu 100 km (napr. Malinô Brdo,
Martinské hole, Vrátna).
Späť k investičným stimulom. V trhovom mechanizme, ktorý prevažuje v
slovenskej ekonomike (hoci ani zďaleka vo svojej ideálnej podobe), na
ne nie je miesto. Na trhu existujú len tie projekty, ktoré si nájdu
svojich zákazníkov. Trh vďaka existencii spotrebiteľského dopytu
rozhoduje o tom, ktoré projekty zaniknú a ktoré prežijú.
Tie projekty, ktoré požadujú finančnú pomoc, pretože ich finanční
investori nie sú ochotní podporiť, by v trhovom prostredí nevznikli. Ak
sú takéto projekty podporené, ide o plytvanie. Plytvaním je tiež
podpora projektov, ktoré by vznikli aj bez stimulov (pravdepodobne je to aj prípad podpory pre KIA). Kupovanie investorov nie je zadarmo a má svoje náklady a negatíva.
Poskytnutá finančná pomoc znamená, že zdroje ostatných podnikateľov a
občanov budú nasmerované do vládou vybratých projektov. Dochádza preto
nielen k nekalej konkurencii v rámci odvetvia, ale aj v rámci celej
ekonomiky. Vláda pritom nemá podnikateľské nástroje, ktorými by mohla
zodpovedne zhodnotiť efektívnosť prostriedkov vynaložených na stimuly,
preto je takto poskytnutá pomoc neefektívna, navyše často spojená s
klientelizmom a korupčným správaním.
Práve podpora projektu z oblasti cestovného ruchu je potvrdením neschopnosti vlády takýmto spôsobom podnikať. Sektor turistického ruchu bude patriť medzi najpostihnutejšie vplyvom hospodárskeho spomalenia.
Ľudia budú menej míňať, lyžiarske strediská nebudú praskať vo švíkoch.
Projekty, ktoré nemajú dostatočnú návratnosť budú musieť byť
zlikvidované, odstránené z trhu. Vláda samozrejme nevie posúdiť, či
práve investičný zámer na Kubínskej holi nebude patriť medzi tie, ktoré
na krízu doplatia. Nevieme totiž, či žiadateľ žiada o podporu, lebo ju
má šancu získať, alebo preto, že investori nie sú ochotní podstúpiť
prítomné riziko a podporiť tento projekt. Vláda sa však napriek tomu
púšťa do nezmyselného rizika straty verejných zdrojov. Akciová
spoločnosť samozrejme v prípade krachu nebude mať dostatočné finančné
zdroje na vrátenie pomoci (viď Siderit).
Na rozdiel od selektívnej podpory vybraných podnikov považujeme za
efektívnejší nástroj podpory plošné opatrenia, ktoré nedeformujú trh a
konkurenciu, ale v rovnakej miere pomáhajú všetkým (malým, veľkým,
domácim, zahraničným) napríklad znižovaním daňového zaťaženia, či
odstraňovaním administratívnych bariér podnikania. Takýmto postupom
vláda nepodstupuje riziko, že podporí stratový alebo neefektívny
projekt, a zároveň eliminuje možnú deformáciu trhovej konkurencie,
klientelizmus a korupciu.
