S ohľadom na hospodárske spomalenie za Atlantikom,
kde opasok uťahuje najsilnejší spotrebiteľ na svete – Američan a na
pokles hospodárskej produkcie v krajinách Európskej únie, ktoré sú
našimi hlavnými obchodnými partnermi, správa o ďalšom náraste
nezamestnanosti u nás neprekvapuje.
Ľudia ďalej prichádzajú o prácu
Podľa
poslednej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR dosiahla
júnová miera evidovanej nezamestnanosti 11,81%, čím sme sa v tomto
ukazovateli vrátili zhruba do roku 2005.
Najnižšia miera
nezamestnanosti na úrovni 7,4%, ktorú sme zaznamenali v treťom kvartáli
minulého roku, tak zrejme na dlhší čas ostane nedosiahnuteľnou métou.
Nezamestnanosť
u nás rastie rýchlejšie, než je medziročný priemerný rast celej EÚ (cca
30%), stále však môže ako slabá útecha pôsobiť skutočnosť, že náš
medziročný nárast na úrovni zhruba 60% je nižší ako napríklad v Írsku
či Španielsku, ktoré si drží pozíciu európskeho lídra v miere
nezamestnanosti.
Najťažšie sú zasiahnuté malé pobaltské krajiny, napríklad v Estónsku sa nezamestnanosť medziročne zvýšila viac ako trojnásobne.
Cesta je znižovanie odvodov
Dá
sa rastúcej nezamestnanosti postaviť do cesty? Aj keď sa kocky hádžu za
našimi hranicami, aj naša vláda má možnosti, ako prudký pád aspoň tlmiť
vankúšom.
Týmto vankúšom je v čase klesajúcich daňových príjmov
štátneho rozpočtu paradoxne znižovanie odvodového zaťaženia, a to
hlavne lacnej práce s nízkou pridanou hodnotou. Toto opatrenie by
znížilo cenu práce pre podnikateľov a pomohlo by k zachovaniu starých
pracovných miest, a rovnako k vytváraniu nových.
Nie náhodou
patrí protikrízové opatrenie zamerané na dotovanie odvodov medzi
najvyužívanejšie. Zníženie odvodového zaťaženia však musí byť
nevyhnutne sprevádzané škrtmi na výdavkovej strane rozpočtu, ktoré
vláda so zatvorenými očami pred sebou tlačí ako buldozér.
Veľká
kopa, ktorá je za radlicou, totiž znamená rastúci dlh, ktorý sa
v budúcnosti bude dať vymazať len vyššími daňami. A to je zlá správa
pre naše hospodárstvo a občanov, ktorí tak môžu zabudnúť na nevídaný
rast životnej úrovne, z ktorého sme sa mohli tešiť posledných pár rokov.
Pomohla by regionálna minimálna mzda
Pomôcť
môže aj regionálne nastavenie výšky minimálnej mzdy, ktoré môže
reálnejšie reflektovať možnosti dotknutých oblastí. Jej zníženie by
určite pomohlo najmä v regiónoch s nižšou ekonomickou výkonnosťou, kde
minimálna mzda dosahuje niekedy aj 60% tej priemernej, a je preto veľmi
efektívnou bariérou vo vytváraní alebo udržiavaní pracovných miest
s nízkou pridanou hodnotou.
V kontexte hospodárskej krízy by sa
však minimálna mzda určite nemala zvyšovať. Viedlo by to k ohrozeniu
pracovných miest, ktoré už pri súčasnom nastavení bojujú o prežitie.
Preto je zarážajúci návrh KOZ z minulého týždňa, v ktorom odborári
žiadajú v budúcom roku minimálnu mzdu valorizovať o 9%, a to napriek
tomu, že mzdy v súkromnom sektore rast v najbližšej dobe nečaká.
Richard Ďurana, INESS
