V minulom
roku bolo neobsadených 6 000 tabuľkových miest vo verejnej správe.
Zrušenie týchto miest by zjavne nenarušilo výkon verejnej správy, veď organizácie
pracujú s takýmto neobsadeným počtom už niekoľko rokov za sebou. Prinieslo
by však miliardové úspory, píše Radovan Ďurana v komentári dňa 30.7. 2009.
V septembri, možno v auguste, by sme sa
v materiáli z pera Ministerstva financií SR mali dozvedieť, aké úspory
vláda pripravuje v tohtoročnom štátnom rozpočte. Na verejnosť zatiaľ
prenikajú informácie skôr o tom, kde vláda šetriť nebude, ako o tom,
kde skutočne uberie. Tak sme sa pred pár dňami od hovorcu Šmála napríklad
dozvedeli, že šetriť sa nebude na platoch zamestnancov verejnej správy. Nie je
prekvapujúce, že to hovorí práve hovorca ministra financií, ktorý svojim
zamestnancom v ústredí minulý rok zvýšil priemerne platy o 22,5 %.
O škrtaní pracovných miest pritom už hovoril aj
tajomník ministra František Palko. Na mysli mal neobsadené tabuľkové pracovné
miesta, na ktoré si ministerstvá nárokujú mzdové výdavky. V minulom roku
bolo neobsadených 6 000 pozícií. Zrušenie týchto miest by zjavne
nenarušilo výkon verejnej správy, veď rozpočtové organizácie pracujú
s takýmto neobsadeným počtom už niekoľko rokov za sebou.
Pri priemerných mzdových nákladoch na jedného zamestnanca vo
výške 38-tisíc Sk by ročná úspora takto zrušených miest dosiahla 2,7 mld. Sk.
Pre verejné financie by to bolo lacné šetrenie, veď na rozdiel od zrušenia
obsadených pracovných miest by nevznikli „odborárske“ náklady
v podobe výplaty trojmesačného odstupného. Neexistujúci zamestnanci by
tiež nepoberali dávky v nezamestnanosti či v hmotnej núdzi. Uskromniť
by sa však museli ministri, pretože mzdové prostriedky neobsadených pracovných
miest používali na výplatu odmien. Avšak desaťpercentný medziročný prepad
daňových príjmov štátneho rozpočtu by mal byť dostatočným dôvodom na takéto „uskromnenie“.
Podobný krok plánuje aj české ministerstvo financií, kde sa
uvažuje o zrušení 13 000 neobsadených miest. V mzdovej politike však
plánuje aj zmrazenie platov vo verejnej správe. České ministerstvo zároveň
uvažuje o zavedení paušálnych úspor na ministerstvách vo výške 5 až 20 %
z prevádzkových nákladov, pričom bude na rozhodnutí každého ministra, kde
dané prostriedky ušetrí. Na rozdiel od centrálneho šetrenia formou zastavenia
nákupu napríklad kopírok, je takýto prístup efektívnejší. Ministri majú lepšie
informácie o tom, kde sa dá ušetriť bez ohrozenia chodu rezortu.
Samozrejme, že k šetreniu dôjde len vtedy, ak budú ministri motivovaní
zvýšením či znížením ich miezd, v prípade nenaplnenia požadovaných úspor.
Nech už vláda zvolí akúkoľvek metódu šetrenia na
prevádzkových výdavkoch, jej odkladanie každým dňom zvyšuje hodnotu štátneho
dlhu pripadajúceho na každého občana Slovenska.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Hospodárske
noviny, 30.7.2009
