Vytvorenie dvoch samostatných inštitúcií je podľa
Radovana Ďuranu z INESS zbytočné bujnenie verejnej správy. NBS, ktorá
zabezpečuje dohľad nad finančnými trhmi, v spolupráci s existujúcimi
organizáciami na ochranu spotrebiteľa môže potrebné funkcie zastať s nižšími
nákladmi. Prípadne zabezpečovanie vzdelávacích funkcií mohlo byť obstarávané
existujúcimi súkromnými inštitúciami, povedal pre SME dňa 5.8. 2009.
BRATISLAVA. Návrh zákona z dielne Ministerstva financií (MF)
SR o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu, ktorý sa nachádza v
medzirezortnom pripomienkovom procese, spotrebiteľské organizácie hodnotia
pozitívne.
Podľa výkonného riaditeľa Združenia slovenských
spotrebiteľov (ZSS) Miroslava Tuláka je ochrana spotrebiteľa vo finančných
službách veľmi závažnou vecou. "V súčasnosti sú spotrebitelia často vo
veľmi zlej pozícii, takže už bolo treba niečo urobiť. Bude to administratívne
aj finančne náročné a zaujímavé budú aj rozpočty," povedal Tulák pre TASR.
Riaditeľka Asociácie spotrebiteľských subjektov Božena
Stašenková si myslí, že aktuálna situácia na finančnom trhu je pre bežného
spotrebiteľa komplikovaná, dôsledkom čoho sú poškodené ekonomické záujmy
spotrebiteľov často aj so sociálnymi dôsledkami pre celú spoločnosť.
"V našich poradenských centrách evidujeme sťažnosti na
mnohé nebankové inštitúcie a poisťovne, ale dokonca aj na známe banky. Ak si
banka za proces vymáhania pôžičky vo výške 800 eur (24.100 Sk) vyúčtovala od
spotrebiteľky 900 eur (27.113 Sk), nemôže ísť o poctivý obchodný styk a dobré
mravy. Bankový ombudsman, ktorého zriadila Slovenská banková asociácia (SBA),
nemôže byť nezávislý. O jeho závislosti od zriaďovateľa sme sa presvedčili
vtedy, keď sme riešili zamietnutú reklamáciu na banku, ktorá zaslala nepravdivé
informácie o zmenách a s výpisom z účtov posielala aj neželané reklamy na
hotel," uviedla príklad Stašenková.
Zákon ukladá aj zriadenie Úradu pre ochranu finančného
spotrebiteľa a Národnej akadémie finančného vzdelávania ako centra školenia
fyzických osôb, ktoré poskytujú služby na finančnom trhu SR. Inštitucionálny
rámec tvoria aj existujúce orgány – Fond na ochranu vkladov a Garančný fond
investícií. Koordináciu, riadenie a kontrolu bude mať v kompetencii Výbor pre
ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu.
"V situácii, keď marketing ako správne alebo nesprávne
informácie, rady či odporúčania môže významne poškodiť ekonomické záujmy
veľkého počtu spotrebiteľov, je potrebné zabezpečiť vysokú garanciu kvality
odbornej prípravy poskytovateľov finančných služieb," uviedla Stašenková.
Zatiaľ čo spotrebiteľské spoločnosti návrh nového zákona
privítali, ekonómovia vidia situáciu triezvejšie. Podľa Pavla Kárásza by bola
potrebná rozsiahlejšia diskusia o potrebe vzniku nových štátnych inštitúcií.
"Aj keby inštitúcie prebrali kompetencie, ktoré stratila Národná banka
Slovenska (NBS) po prijatí eura, je diskutabilné, či sú potrebné alebo nie.
Finančný trh na Slovensku, podľa môjho názoru, nie je taký rozvinutý ako
napríklad v Nemecku či Rakúsku a v súčasnej situácii treba s verejnými
financiami narábať veľmi opatrne," spresnil Kárász.
Analytik Inštitútu
pre ekonomické a spoločenské analýzy (INESS) Radovan Ďurana považuje vytvorenie
dvoch samostatných inštitúcií za zbytočné bujnenie verejnej správy. "NBS,
ktorá zabezpečuje dohľad nad finančnými trhmi, v spolupráci s existujúcimi
organizáciami na ochranu spotrebiteľa môže potrebné funkcie zastať s nižšími
nákladmi. Prípadne zabezpečovanie vzdelávacích funkcií mohlo byť obstarávané
existujúcimi súkromnými inštitúciami," konštatoval Ďurana.
Ako jednu z priorít
uviedol zrýchlenie práce súdov, ktoré sú podmienkou pre efektívne vymáhanie
spotrebiteľských práv. Riešenie vidí aj v úprave vzdelávacích programov na
stredných a vysokých školách.
Účinnosť zákona sa predpokladá od 1. januára 2010.
SME
5. 8. 2009 | Copyright © TASR 2009
